Čaro Orientu

Letné festivaly záhrad môžeme prirovnať k módnym prehliadkam. Málokto síce nazbiera odvahu prejsť sa po ulici v najnovších kreáciách extravagantných módnych návrhárov, všetci sa však radi pokocháme pohľadom na krásu či uštipneme pár nápadov. Krásu a inšpiráciu možno vyťažiť aj z prehliadok záhrad. Ak sú navyše zaodeté v textile, proti prirovnaniu k módnym mólam niet čo namietať.

Letnú prehliadku Čaro Orientu, ktorú si mali možnosť počas celého leta vychutnať návštevníci ostrova Mainau, charakterizovali dve hlavné kritériá: orientálna tematika a plocha s veľkosťou sto štvorcových metrov. Všetko ostatné vrátane výberu materiálov a rastlín, farebnosti a štýlu bolo ponechané na fantáziu študentov záhradnej architektúry. Napriek rozličným spracovaniam témy sa takmer vo všetkých záhradách objavili luxusné materiály, ušľachtilé nádoby a textílie. Záhrady však neobsahovali len formálne znaky bohatstva a luxusu. Vo všetkých prácach sa objavoval kontrast vyprahnutej púšte a oázy s vodou, ktorá symbolizuje život a raj. K nej smerujú dlhé cesty pútnikov, ktorí si po ceste rozkladajú šiatre a v záhadných preludoch vypáleného bieleho piesku vidia svoju záchranu. Pre študentov univerzity v Nürtingene pod vedením profesora Karla H. C. Ludwiga bola práca na týchto projektoch sama osebe hľadaním a putovaním.

Študenti sa inšpirovali nielen dávnymi príbehmi a rozprávkami, ale aj skutočnými arabskými záhradami, ktoré majú podobu uzavretých dvorov priliehajúcich k palácom. Typickým javom v nich sú pavilóny, ktoré využila takmer každá z vystavených prác. Na rozdiel od tradičných európskych záhrad neslúžili orientálne záhrady na prechádzky, ale na sedenie a využívali sa často až večer, keď teplota vzduchu dosiahla znesiteľné hodnoty. Za svitu lampášov a olejových lámp z kolorovaného skla zdobeného kvetinami a girlandami posedávali Arabi na vankúšoch. Potreba udržať krásu záhrady aj počas chladných zimných mesiacov dokonca viedla k výrobe záhradných kobercov. Tie zdobili nielen podlahy, ale aj steny, a využívali sa aj v samostatných stavbách v záhradách. Príkladom môžu byť altánky, ktoré svojimi pozlátenými a mramorom vykladanými stenami stelesňovali všetok luxus. Nezriedka boli steny zaodeté do rovnako vzácneho hodvábu.

Práve látky a textil zohrávali vo vystavených prácach kľúčovú úlohu. Či už v podobe paravánov naznačujúcich pavilóny, v podobe závesov alebo šiatrov, takmer každá realizácia využila tento tvárny materiál.

Aj túto výstavu možno chápať ako vydanie sa na púť za čarom a tajomstvami Orientu. Čo nás však na tejto púti čaká? Odhalenie ozajstného tajomstva alebo len ďalšie preludy? Autori jednej záhrady si skepticky odpovedajú rétorickou otázkou: „Máme ešte oči pre krásu tohto sveta?”