Na skok do neba

Plameniaky na streche

Chodila som okolo budovy obchodného domu Derry&Tom takmer denne bez toho, aby som si na jej streche všimla čokoľvek nezvyčajné. High Street Kensington je rušná zastavaná ulica, ktorá plní funkciu úzkej chodby spájajúcej výkladné skrine mladej londýnskej módy. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som v špeciálnom sprievodcovi objavila informáciu o strešnej záhrade tridsať metrov nad zemou, ktorá sľubovala pohľad na jazierko s plameniakmi a kačkami.

Kačky som na streche nenašla, asi ich vyhnali agresívnejšie plameniaky. Prítomnosť exotických vtákov bola jedna z mála zmien, ktoré sa na streche za viac než polstoročie udiali. A hádam ojedinele negatívna: plameniaky totiž spôsobili úbytok rýb a poškodzujú vegetáciu. Naopak, za viac ako pozitívne možno označiť nariadenie z konca osemdesiatych rokov chrániť pôvodne vysadené stromy a kry. Dá sa povedať, že až na meniacu sa letničkovú výsadbu vyzerá strecha presne tak ako v roku 1938, keď ju dokončili.

54308
Ivana Komanická

Záhrada ako mix štýlov

Všetko sa však začalo o dva roky skôr, keď majitelia obchodného domu Derry&Tom oslovili vtedy už úspešného záhradného architekta Ralpha Hancocka. Inšpirovaný Corbusierom, ktorý videl v strešných záhradách druhú najdôležitejšiu požiadavku novej architektúry, patril vtedy Hancock k prívržencom moderny a priekopníkom záhrad na streche. Tento americký architekt mal začiatkom tridsiatych rokov za sebou už úspešnú realizáciu strešnej záhrady novovybudovaného Rockefellerovho centra v New Yorku. Vo svojich návrhoch však bol Hancock vyložene tradičný. Podobne ako záhradu v New Yorku, aj tú londýnsku koncipoval ako akýsi mix jednotlivých národných štýlov s formálnou a bohato vysadenou lesnou záhradou.

Bohatá výsadba na streche však na rozdiel od jednoduchého moderného geometrického návrhu prináša isté nevýhody. Konštrukcia strechy musí čosi uniesť, a viac než päťsto rozličných kríkov a stromov, ktoré Hancock naplánoval, sa zdalo na strechu viac než dosť. Architekt si s tým však ľahko poradil: dal navoziť nie viac ako meter zeminy a strechu dokonale zaizoloval pomocou nepriepustnej membrány a asi štyridsať centimetrovej drenážnej vrstvy z tehál a uhlia.

Hancockova tradičná bohatá výsadba však časom ukázala svoje kvality. Trebárs o dvadsať rokov mladšia strešná záhrada z dielne modernistu Geoffreya Jellicoa sa musela z bezpečnostných dôvodov pre verejnosť zatvoriť. Veľké terasy a úžasné výhľady totiž predstavovali riziko, paradoxne hlavne pre chodcov, na ktorých „nechtiac” občas niečo zo strechy spadlo.

Čaj na streche

Tradičný návrh desaťárovej Kensingtonskej záhrady zahŕňa formálnu španielsko-maurskú záhradu a divokú anglickú záhradu. Prvá z nich je inšpirovaná najstaršími záhradami v Európe, ktoré vybudovali Arabi počas svojej vlády na juhu Pyrenejského poloostrova. Podobne ako tradičné arabské záhrady, aj Kensingtonská záhrada je akýmsi uzavretým dvorom, geometricky rozdeleným centrálnym kanálom. Voda – symbol arabských záhrad však nie je v centrálnom kanáli, ale v bočnej časti v podobe poprepájaných fontán.

Na opačnej strane strechy sa nachádza čajový pavilón, ktorý je dnes otvorený skôr len príležitostne a pre súkromné účely. Obkolesený je divou lesnou záhradou s malým jazierkom so spomínanými plameniakmi a obmurovanou tudorovskou záhradou s tajnými zákutiami a klenutými prechodmi. Zatiaľ čo španielskej záhrade dominujú figy, palmy a moruše, v anglických záhradách nájdeme tradičné lesné stromy – lipy, buky, orechy, ale aj gaštany. Staršie stromy dokonale zabezpečujú nielen vizuálnu, ale aj zvukovú ochranu.

Skutočnosť, že ste na streche, potvrdzuje len niekoľko pohľadov na vrchol veže miestnej katedrály či na komíny vedľajšej budovy. Po celom obvode sú však v múre okienka, cez ktoré môžete pozorovať rušný život dole na ulici. Záhrada je však dnes už natoľko zrelá, obrastená popínavým viničom či vistériou, že sa k okienkam dostanete len s námahou. A popravde ani vám to nechýba, pohľad do neba je krajší. Veď z tejto záhrady je to doň len na skok.