Po stopách Majstra Zen

Čo sa týka štýlu, japonské záhrady patria medzi neformálne či nepravidelné záhrady. Japonci svojou stáročnou snahou napodobiť prírodnú scenériu, ale najmä vystihnúť podstatu jej krásy vytvorili jedinečný záhradný štýl, ktorý sa právom považuje za vrchol medzi prírodnými záhradami.

Záhradnú tvorbu v Japonsku povýšili na umenie, ktoré je dnes – azda viac než kedykoľvek predtým – potrebné na upokojenie mysle po celodennom zhone. Japonci majú hlboký vzťah k prírode, ktorý preniesli aj do vlastných záhrad. Tie najkrajšie patria k národnému pokladu, ikebana – aranžérske kvetinové umenie – je vo svojej domovine súčasťou základného vzdelania a bonsaje… tie si našli cestu do celého sveta!

102823

Princíp tvorby japonských záhrad

Japonské záhrady sú jednoducho štylizované kompozície prírodných materiálov, v ktorých sa ich tvorcovia snažia vystihnúť podstatu, krásu a harmóniu prírody. Vyznačujú sa záľubou v asymetrii, patine času či v akejsi nostalgii. Typické materiály a rastliny, ktoré sa v týchto záhradách využívajú, sú kamene (od veľkých kamenných obrov cez okruhliaky až po hrubý piesok), pokojná stojatá či tečúca voda (môže byť aj v malej nádobe či v symbolickom náznaku), dreviny (najmä vždyzelené), ktoré sú často rafinovane tvarované, mach (namiesto trávnika) a paprade. Farebnosť tvoria tlmené tóny, jedinou výraznejšou farbou je červená, prípadne jej odtiene, ktoré možno vidieť v rozkvitnutých azalkách či v listoch javora japonského. Medzi stavebnými prvkami sa niekedy objaví červený mostík vedúci ponad vodu, červený pavilón alebo slnečník.

Keby sme si chceli japonskú záhradu vytvoriť my Európania, nie je problém priblížiť sa jej originálnou voľbou materiálov, s ich umiestnením je to však zložitejšie. Jedna z hlavných zásad hovorí: Záhrada má nasledovať prírodu, má byť v súlade s prírodnými silami a vplyvmi a nenarušovať ich rovnováhu. Jednoduché? Ak si to vyložíme ako ekologické a pestovateľské nároky jednotlivých druhov rastlín, ešte sa chytáme, ale čo neživá príroda? Ako poznať správnu rovnováhu troch (vždy nepárny počet) kameňov? Tie nám to „nesprávne“ nenaznačia svojím rastom, ako napríklad nevhodne umiestnené rastliny. Tu nastupujú na scénu zmysly, ktoré Ázijci na rozdiel od nás cibrili celé veky. Ďalšie pravidlo znie: Záhrada má chrániť dom pred zlými vplyvmi. To je jej základná funkcia. V „správne“ usporiadanej záhrade prebývajú sily dobra a pomáhajú človeku, no, žiaľ, platí to aj naopak. A sme stratení!

Do pekla vedie priama cesta…

Nielen záhradnou tvorbou, ale celým spôsobom života v Ázii sa prelína umenie feng-šuej a učenie o jin a jang, ktoré chápe prírodu a svet ako harmonickú súhru medzi princípom jang (svetlo, mužnosť, sila, hranatosť) a jin (prítmie, ženskosť, povoľnosť, oblosť). Aj v záhradách sa v súčasnosti uplatňuje symbolika čísel tri, päť a sedem, ktorá vedie k asymetrickým kombináciám krov, stromov a kameňov.

V japonských záhradách nenájdeme priame a rovné cesty, pretože po nich putujú zlí duchovia, naopak, blahodarné sily dobra používajú krivolaké cestičky a chodníčky v machu, piesku alebo cez vodu. Keď po takej ceste kráčame, naše pocity nám nahovárajú, že asi predsa len niečo na tom bude. Napokon, aj staré múdre príslovie to potvrdzuje: Do pekla vedie cesta priamo, ale k šťastiu je kľukatá (či dokonca tŕnistá)…

Vráťme sa však k téme a buďme zasa trochu seriózni. V japonských záhradách sú majstrovsky vyjadrené základné prvky krajiny v štylistickej skratke. Japonskí záhradníci, milujúci okolitú prírodu, nepoužívali nijaké cudzokrajné rastliny a materiály, aby tak vytvorili záhrady, ktoré sa čo najviac budú podobať prírode. Kamene, stromy, cesty a ďalšie prvky umiestňovali v záhradách podľa prísnych (a zároveň dobre strážených) pravidiel, ktoré určovali starí záhradní majstri a záhradné školy. Aj dnes je (najmä pre cudzinca) problematické preniknúť do týchto tajomstiev, ktoré sa odovzdávajú ako štafeta z generácie na generáciu.

Len málokto má možnosť učiť sa od skúseného záhradného majstra. Kritériá na prijatie žiaka sú čisto osobné, pohybujú sa v duchovnej oblasti – od uchádzača sa vyžaduje rovnováha mysle a čistota duše, ktoré nemožno zmerať nijakým IQ testom. Novopečený učeň musí preukázať veľa pokory, vytrvalosti a ďalšie osobné kvality, ktoré nemožno oklamať, a potom – ak má žiak šťastie – sa začne učiť od majstra.

Fanúšikovia začiatočníci, pozor!

Aj keď sa nám japonské záhradné umenie zapáči, treba si uvedomiť, že bez väčších znalostí ho možno napodobniť len do určitej miery. Základné zásady sú jednoduchosť, striedmosť, používanie prírodných materiálov a opatrnosť pri výbere farieb. Urobiť malý krok tým správnym smerom nám pomôže aj niekoľko fotografií či kresieb, ktoré môžu byť vhodnou inšpiráciou. A aby sme sa nedotkli učených majstrov, treba takú záhradu nazývať záhradou japonského typu (nie japonskou záhradou).

Napriek tomu, že si japonské záhrady získali moje sympatie, musím vás varovať – nie sú vhodné pre každého, pretože ich koncepcia nadväzuje na určitý spôsob života. Sú ideálne napríklad pre citlivého človeka, ktorý v pokoji svojej záhrady môže naberať nové sily, posedávať a kochať sa okolím či rozjímať a meditovať. Také záhrady sú vhodné aj na reprezentatívne firemné účely, dobre sa budú vynímať aj v átriu v uzatvorenej mestskej záhrade.

Suchá podoba japonskej záhrady by mohla fungovať i na streche či na terase. Napriek kráse a harmónii, ktorú japonskej záhrade nemožno uprieť, nie je vhodná ako rodinná záhrada. Dôvodov je niekoľko. Jej vlastník by nemal mať psa, iba ak starého, malého, tučného, lenivého alebo najlepšie kamenného, hoci v tomto prípade by bola vhodnejšia korytnačka, ktorá symbolizuje dlhovekosť.

Takisto by sa v japonskej záhrade nemali bez dozoru pohybovať deti. Návšteva priateľov s ich ratolesťami by tak mohla byť poznamenaná istým napätím a čajový obrad by pravdepodobne vystriedal výchovný, ktorý má len pramálo spoločné s pokojnou filozofiou ducha záhrady. V tomto prípade sa deti musia zmieriť s tým, že piesok neslúži na „pečenie“ báboviek či na stavanie hradov, ale že s plastovými hračkami treba ísť k susedom alebo do parku. Povolená je len duchovná strava – najlepšie na kolenách. Ak si teda dokážete namiesto grilovania predstaviť čajový obrad, mali by ste začať uvažovať o prvých záhradných návrhoch.

Rátajte však s tým, že ako fanúšik japonskej záhrady sa budete vyčleňovať z bežného spôsobu života, ktorý je u nás obľúbený. Včas pouvažujte nielen o tom, čo sa vám páči, ale aj o tom, ako a s kým chcete tráviť v záhrade svoj čas. Ak aj po zrelej úvahe dôjdete k záveru, že to nebude škrípať, potom s chuťou do toho! Čaká vás totiž úžasná cesta pri osvojovaní si „remeselných“ záhradníckych zručností orientu a poznávanie odlišnej kultúry a filozofie prinajmenšom do konca vášho života.