Vykurovaná zimná záhrada (1.)
Nemusíte byť po celý rok na dovolenke, aby ste si mohli dennodenne užívať pohľad na obrovské listy paliem a banánovníkov, voňať tropické ovocie a tešiť sa z kvitnúcich orchideí. Pravda ale je, že na to potrebujete čas a peniaze. Tropická, a teda vykurovaná zimná záhrada je totiž náročná na starostlivosť aj financie.
Vykurované zimné záhrady musia byť v prvom rade postavené z kvalitných materiálov, ktoré majú výborné tepelnoizolačné vlastnosti. Na konštrukcii a zasklení sa tu rozhodne nevyplatí šetriť – už počas prvej zimy by sa to totiž mohlo negatívne odzrkadliť na rastlinách aj na účtoch za energiu. Veľmi dôležité je, aby teplota vo vykurovanej zimnej záhrade nikdy neklesla pod 15 °C, potrebná je aj vyššia vzdušná vlhkosť (možno ju zabezpečiť napríklad odparovačmi). Takéto podmienky vyhovujú širokému spektru kvitnúcich aj nekvitnúcich rastlín, prevažne z trópov. Keďže v lete by v priestore pod sklom mohla teplota dosiahnuť až 70 °C, okrem kvalitného zasklenia potrebuje zimná záhrada tiež účinné vetranie a tienenie (napríklad markízy s elektrickým pohonom, ovládané na diaľku).
Pri pohľade z exteriéru by mala byť zimná záhrada architektonicky aj veľkosťou zladená s domom, ktorého je súčasťou; praktické je, ak jej podlahu aspoň sčasti pokrýva dlažba. Rastliny tu môžete pestovať buď na vytvorených záhonoch (aj vyvýšených), alebo vo vegetačných nádobách rozložených po priestore – či už ako solitéry, alebo vo väčších skupinkách. Šikovné je pritom položiť najmä väčšie nádoby na mobilné podložky. Na umiestnenie črepníkov sa dajú využiť aj rôzne police a stolíky, efektné sú tiež závesné nádoby. Pri plánovaní zelene však nezabudnite počítať aj s tým, že čím väčšiu plochu bude zaberať, tým viac času jej budete musieť venovať.
| Mnohé druhy orchideí sa dajú pestovať aj v závesných nádobách. Keď rozkvitnú, kvety budú efektne prevísať nad ostatnú zeleň. | Klenotmi vykurovanej zimnej záhrady môžu byť rôzne druhy bromélií. Viaceré nádherne kvitnú a sú pestovateľsky nenáročné. |
Pravidlá a podmienky
Sústrediť do vykurovanej zimnej záhrady väčšinu izbových rastlín z bytu určite nie je dobrý nápad. Takýto priestor si rozhodne zaslúži úplne iný postup a premyslený systém ozelenenia. Pri výbere rastlín by ste mali okrem teplotných podmienok prihliadať aj na veľkosť zimnej záhrady – najmä mohutnejšie druhy potrebujú adekvátny priestor. V plnej kráse sa totiž ukážu, len ak ich nebude nič obmedzovať v raste. S priestorovými možnosťami zimnej záhrady úzko súvisí aj počet rastlinných druhov – rozhodne by ste ju nemali prepchať rastlinami, pretože tak žiadna poriadne nevynikne. Výsadba, najmä na záhonoch, by mala byť precízne vyskladaná: mala by byť adekvátne výškovo usporiadaná (nižšie druhy v popredí a vyššie v pozadí) a malo by v nej byť vždy niečo zaujímavé na pohľad. V priestore by sa mali striedať rôzne rastové formy – krovité, stĺpovité, rozložité a pôdopokryvné či plazivé; vhodné druhy určite nájdete v každom dobre zásobenom záhradnom centre.
V celoročne vykurovanej zimnej záhrade si môžete vybudovať aj malé jazierko, kde sa dajú pestovať nádherné tropické lekná, alebo sem aspoň umiestniť malú fontánku – opäť záleží na priestorových možnostiach. Vodný prvok určite dodá zimnej záhrade na atraktívnosti a zároveň pomôže vytvoriť vhodnú mikroklímu. A aby ste si všetku tú krásu mohli dokonale vychutnať, mali by ste sem vybrať aj vkusný nábytok, ktorý nepoškodí vysoká vzdušná vlhkosť. Výber konkrétneho zariadenia aj náladového či funkčného osvetlenia bude, samozrejme, závisieť najmä od toho, ako chcete zimnú záhradu využívať.
| Banánovníkom sa bude oveľa lepšie dariť v zimnej záhrade než v byte. Vyhraďte im dostatočný priestor a zabráňte tomu, aby boli v prievane. | Monstery a filodendróny ozvláštnia priestor atraktívnymi listami a mohutným vzrastom. |
|
Osvetlenie pre rastliny Exotické rastliny, najmä tie z trópov, u nás zvyčajne trpia v zime nedostatkom svetla. Výnimkou nie je ani zeleň v zimných záhradách. Dôsledkom nedostatku svetla je nepekný vzhľad, málo listov a slabšie kvitnutie, nehovoriac o tom, že rastlina je náchylnejšia na napadnutie chorobami a škodcami. Tento problém môže vyriešiť vhodné umelé osvetlenie – jeho intenzita by mala byť aspoň 2 000 luxov a svojím zložením by sa malo čo najviac blížiť dennému svetlu. Vhodné sú napríklad ortuťové výbojky, ktoré neprodukujú teplo, len svetlo podobné slnečnému, použiť možno aj špeciálne lampy, ktoré vyžarujú svetelné spektrum s podielom modrofialového a červeného svetla. Farba svetla totiž výrazne vplýva na fyziologické procesy v rastlinách – napríklad červené podporuje kvitnutie, modré zasa povzbudzuje zeleň na intenzívnejší rastu. Lampy by mali visieť asi 60 až 100 centimetrov nad rastlinami a svietiť na ne 8 až 12 hodín denne. |
