Čistenie odpadových vôd
Voda je jedna zo základných súčastí životného prostredia a život na našej planéte bez nej by nebol možný. Je už načase, aby sme si ju začali vážiť. Vodu používame denne vo veľkých množstvách, a preto by sme ju mali vrátiť prírode do jej prirodzeného obehu v čo najlepšej kvalite.
Pri výstavbe rodinného domu musí stavebník riešiť aj problém likvidácie odpadovej vody. Najjednoduchšie je to v lokalite, kde je vybudovaná verejná kanalizácia, ktorá sa skladá zo stokovej siete a centrálnej čistiarne odpadových vôd (ČOV). Po zneškodnení nečistôt umožňuje odvádzanie odpadových vôd do vodného toku.
Situácia na Slovensku
V súčasnosti je na verejnú kanalizáciu pripojených len 50 % obyvateľov. Na Slovensku platí zákon o vodách, podľa ktorého sa každá obec nad 2000 obyvateľov musí do roku 2015 napojiť na verejnú kanalizáciu a vody z nej sa musia čistiť v ČOV s biologickým stupňom čistenia s účinnosťou, ktorú určí príslušný vodohospodársky orgán. Pretože budovanie kanalizácie je pre menšie obce je finančne náročné, pristupuje sa čoraz častejšie k individuálnemu čisteniu odpadových vôd z domácností. Ešte donedávna používané septiky (prietokové nádrže) sa podľa platnej legislatívy už nesmú používať, a tak sa musí stavebník rozhodnúť pre žumpu alebo domovú ČOV.
ŽumpyV žumpách sa odpadová voda z domácností len uskladňuje, nerieši to jej zneškodňovanie. Obsah žumpy sa musí približne raz za dva mesiace odsávať a odvážať do regionálnej ČOV. Žumpy sú uzatvorené monolitické nádrže v blízkosti domu. Musia byť doložené atestom o nepriepustnosti a zmluvným zabezpečením likvidácie ich obsahu. Keď sa prevádzkové náklady žumpy (pri piatich obyvateľoch rodinného domu cca 30 000 Sk/rok) pripočítajú k investičným nákladom na jej realizáciu (cca 55 000 Sk), výsledkom bude finančne náročné riešenie zneškodňovania odpadových vôd z domácností. Nepríjemný je aj zápach, ktorý je súčasťou existencie žumpy a je sprievodným javom najmä pri manipulácii s kalom. Problematický môže byť aj vjazd ťažkého vozidla na pozemok. Stavba žumpy má však význam napríklad pri rekreačnej chalupe, ktorá sa využíva asi 1 mesiac počas roka.
Nová éra čistenia odpadových vôd
Centralizované systémy zneškodňovania odpadových vôd sú založené na princípe zberu a odvádzania vôd do vzdialenej centrálnej ČOV. Vďaka novým technológiám sa odpadová voda dá čistiť decentralizovaným spôsobom, čo najbližšie k zdroju znečistenia. Okrem toho, že sa ušetria náklady na kanalizáciu, voda sa neodvádza do recipientu, ale sa dá opätovne využiť. Ďalšou výhodou je možnosť postupného budovania, pretože obce a mestá často nemajú financie na vybudovanie kanalizačného systému. Decentralizovaný systém je priaznivý aj z ekologického hľadiska. Pri rozsiahlych kanalizačných systémoch sa podzemné vody často znečisťujú pre netesnosť kanalizácie. Prípadné poruchy a havárie majú menší dopad na životné prostredie ako znečistenie pri koncentrovanom vypúšťaní z centrálnych ČOV. Čistiarenské kaly z centrálnych ČOV sa nedajú ďalej využiť v poľnohospodárstve, pretože sú znečistené toxickými látkami.
Domové ČOVZ ekologického aj ekonomického hľadiska sú najvhodnejšie mechanicko-biologické ČOV. Biologické čistenie splaškových odpadových vôd je technicky najjednoduchším a finančne najmenej náročným spôsobom zneškodnenia odpadových vôd. Je podobný procesu samočistenia prírodných vôd, ale je riadený a zintenzívnený. Pri priemernej produkcii 138 litrov znečistených vôd na osobu a deň sa za rok v rodinnom dome s piatimi obyvateľmi vyprodukuje cca 251 m³ znečistených vôd za rok, ktoré čistička zrecykluje na 249 m³ čistej vody a len 2 m³ hygienicky neškodlivého kalu. Domové čistiarne sa navrhujú približne na veľkosť od 5 do 50 ekvivalentných obyvateľov. Malá ČOV pre rodinný dom stojí cca 70 000 Sk, ČOV pre 50 osôb stojí okolo 320 000 Sk. Z toho vyplýva, že z ekonomického hľadiska je vhodnejšie, keď sa na realizáciu jednej ČOV spojí viacero domácností.
Technológia čistenia
Jednotliví výrobcovia ČOV majú vyvinuté rôzne technológie čistenia, ktoré pracujú na podobnom princípe. Väčšina ČOV je skonštruovaná tak, že majú zlúčené všetky procesy do jedinej nádrže (biologického reaktora), ktorá je rozdelená priečkami na jednotlivé technologické priestory. Po zachytení mechanických nečistôt nasleduje biologické čistenie, o ktoré sa postarajú užitočné neškodné mikroorganizmy, ktoré rozložia všetky nečistoty v odpadovej vode na neškodné produkty ich látkovej výmeny. Časť organických látok zabudujú do svojich tiel, čím ich množstvo postupne rastie. Preto je potrebné nádrže čistiarní približne raz za rok odkalovať. Produkovaný biologický kal je neškodný, aeróbne stabilizovaný a možno ho zapracovať do poľnohospodárskej pôdy. Vyčistená voda má vysokú kvalitu a umožňuje vypúšťanie do dažďových kanalizácií a vodných tokov. Ak v blízkosti vodný tok nie je alebo sa voda plánuje využívať aj naďalej, môže sa za ČOV vybudovať akumulačná nádrž, z ktorej sa dá voda použiť na splachovanie, na polievanie trávnikov a umývanie ciest. Ďalším riešením je vybudovanie vsakovacieho objektu alebo odvedenie vody drenážnym potrubím do podzemia. Toto riešenie však musí posúdiť hydrogeológ.
Stavebné práce na umiestnenie ČOVTechnológia domových ČOV sa umiestňuje do nádrží, ktoré môžu byť plastové, z nehrdzavejúcej ocele alebo oceľovobetónové. Domové čističky zaberajú minimálnu plochu. Vďaka malým rozmerom, bezzápachovej a nehlučnej prevádzke sa dajú inštalovať v blízkosti domov. Najčastejšie sa umiestňujú pod terén, ale možno ich umiestniť aj do suterénov domov. Z hľadiska stavebnej náročnosti ide o jednoduché stavby, na ktoré sa musí vypracovať projekt. Na umiestnenie plastových a oceľových nádrží sa vyhĺbi jama potrebných rozmerov. Niektoré typy nádrží stačí uložiť do pieskového lôžka. Zvyčajne sa však na dne jamy vybuduje podkladový betón. Hrúbka betónovej dosky musí zodpovedať únosnosti zeminy v základovej špáre, cca 10 cm. V prípade vysokej hladiny podzemnej vody sa musia nádrže obetónovať proti jej vztlaku. Po správnom osadení sa nádrž pripojí na prítokové a odtokové potrubie, na zdroj elektrickej energie a dúchadlo sa napojí na vzduchový rozvod. Zásyp a obsyp ČOV sa vykoná po obvode nádrže do hrúbky 30 cm z piesku, na ostatnú časť zásypov sa použije pôvodná zemina, ktorú je potrebné zhutniť. Oceľovobetónové nádrže môžu byť monolitické alebo prefabrikované a vždy musia byť vodonepriepustné.
Výber domovej ČOV
Oplatí sa investovať do čističky, ktorá už spĺňa kritériá čistenia splaškových odpadových vôd v krajinách Európskej únie. Výrobca má mať posúdenie hlavného hygienika SR a certifikát o skúškach ČOV, ktorý vydáva Technický skúšobný ústav v Piešťanoch. Ponúkaný sortiment sa odlišuje technickými parametrami, konštrukciou, účinnosťou i cenou. Pri posudzovaní ceny treba brať do úvahy, či zahŕňa uvedenie čističky do prevádzky, napríklad náklady na automatické riadenie alebo kryt na ČOV, nadstavec a pod. Účinnosť čistenia by mala byť min. 95 %. Prevádzka čističiek má byť nehlučná a bezzápachová. Údržba by nemala byť náročná a spotreba energie čo najmenšia. Správna funkčnosť čističky sa má automaticky kontrolovať a porucha zvukovo alebo svetelne signalizovať. Čističky by mali mať dlhú životnosť. ČOV sa klasifikuje ako malé vodné dielo, a preto je na jej realizáciu a na vypúšťanie vyčistených odpadových vôd nevyhnutný predchádzajúci súhlas vodoprávnych orgánov.