Domové čistiarne odpadových vôd

Prečo čistiareň odpadových vôd?

V rodinnom dome sa okrem tuhého komunálneho odpadu produkuje aj odpadová voda. O povinnosti nakladať s odpadovými vodami hovorí zákon č. 184/2002 (zákon o vodách). V zmysle tohto zákona možno odpadové vody z rodinného domu vypúšťať do verejnej kanalizácie, akumulovať v žumpe (do vyvezenia na centrálnu ČOV) alebo čistiť v domovej čistiarni. Tento zákon jednoznačne zakazuje vypúšťať obsah žúmp do povrchových alebo podzemných vôd. Ak je rodinný dom pripojený na stokovú sieť, nemá zmysel uvažovať o zriadení domovej čistiarne. Ak pripojený nie je, existujú dve riešenia: žumpa a s ňou súvisiaci pravidelný vývoz alebo vlastné zariadenie na čistenie odpadových vôd. V prípade vlastnej ČOV sa prečistená voda vypúšťa do recipienta (rieka, potok) alebo sa nechá vsakovať do podzemných vôd, kde prebieha tzv. dočisťovací proces.
Ekonomické hodnotenie týchto dvoch variantov je na strane domovej čistiarne. Takmer pre všetky technológie a výrobky platí jednoduché porovnanie. Mierne vyššia začiatočná investícia (približne o 25-tisíc Sk) do ČOV sa vyrovná investíciám na vybudovanie žumpy po dvoch rokoch vývozu a ďalej je prevádzka ČOV v porovnaní so žumpou len „šetrením“.
Ak priemerná rodina (4 osoby) pri jednotkovej spotrebe 80 l/os/deň vyprodukuje za mesiac takmer 10 m³ tekutého odpadu, znamená to vývoz raz za mesiac (uvedená jednotková spotreba je na hranici hygienického minima). Súčasná priemerná spotreba vody na obyvateľa má klesajúcu tendenciu a hlavne v obciach sa dlhodobé priemery pohybujú na tejto úrovni. Jednoduchý prepočet hovorí jasne, že priemerný rodinný dom musí mať ročne minimálne 12 vývozov fekálnym vozidlom. Tvrdenia, že žumpu stačí vyčistiť raz za rok (hlavne to „husté“), sa nezakladajú na pravde a všetkým je zrejme jasné, čo sa deje s tým „riedkym“.

Akú technológiu si vybrať

Výber technológie je úlohou projektanta, ktorý je na túto činnosť odborne spôsobilý. V súčasnosti sú na použitie vhodné len mechanicko-biologické ČOV, neovereným produktom sa treba radšej vyhýbať.
Orientačným parametrom pri výbere veľkosti a kapacity zariadenia je počet obyvateľov rodinného domu, rozhodujúcim údajom je množstvo a kvalita (znečistenie) vyprodukovaných odpadových vôd. Už na začiatku treba urobiť sumár, ktorý hovorí o počte zariadení ako sú: umývadlá, vane, sprchy, WC, práčka, umývačka riadu, drvič odpadu, kondenzačný kotol, interiérový bazén, čerpacia stanica v suteréne a pod. Je dôležité vedieť, či ide o dvojgeneračný dom s kompletným vybavením v oboch častiach domu. Ku každému prvku sa priradí množstvo a stupeň znečistenia vypúšťanej vody.
Ďalší dôležitý údaj je časový režim rodinného domu. Nerovnomerná produkcia (ranné odchody celej rodiny a večerný príchod) znamená pre čistiareň asi najhorší režim. Výber technológie, prípadne zabudovanie akumulačnej nádrže tento nepriaznivý vplyv eliminuje. Pri nárazovej forme prevádzky by čistiareň nikdy nepracovala spoľahlivo.
Energetická náročnosť je v tejto veľkostnej kategórii takmer jednotná a pohybuje sa v rozsahu 50 až 70 W. Platí to pre aktivačné čistiarne s prevzdušňovaním, ktoré sú na trhu najrozšírenejšie. Biodiskové čistiarne vyžadujú vyšší inštalovaný príkon, a preto sú na ústupe.

Osadenie ČOV

Výber miesta osadenia v rámci dispozície by mal rešpektovať miestne podmienky – veľkosť pozemku, sklon terénu, kvalitu podložia, hladinu podzemnej vody. Na určenie polohy na osadenie domovej čistiarne neexistuje norma, ktorá by priamo určovala vzdialenosti. Zo všeobecných požiadaviek noriem a predpisov však možno zostaviť určité odporúčania. Čistiareň sa neodporúča inštalovať v bezprostrednej blízkosti rodinného domu. Dôvodom nie je zápach ale fakt, že pri biologickom čistení vznikajú aerosoly a že pri čistení splaškových vôd existuje možnosť infekcie. Ak to miestne podmienky umožňujú, treba zvoliť vzdialenosť asi 10 m od rodinného domu. Zdroj vody, napr. studňa, by mal byť od čistiarne vzdialený aspoň 5 m, optimálne 10 m. Aj v prípade, keď sa čistiareň inštaluje pod úrovňou terénu, musí mať spoľahlivé vetranie. Riešením môže byť odvetranie kanalizácie v rámci rodinného domu s vývodom nad strechou a súčasne montáž krytu s vetracou časťou. Treba dbať aj na bezpečné uzatvorenie krytov a všetkých odnímateľných častí, vhodný je aj zámok.
Výber zariadenia priamo súvisí s výberom dodávateľa. Pred výberom sa oplatí venovať určitý čas štúdiu prospektov. Odborný personál firiem by mal zákazníkom odovzdávať presné údaje a jasné argumenty, nie reklamné slogany. Nejde len o ochranu prvotnej investície, ale aj o snahu zabezpečiť už pri výbere bezproblémovú prevádzku.

Realizácia domovej čistiarne

Ak po správnom nadimenzovaní zariadenia a spracovaní projektovej dokumentácie už disponujeme povolením na zriadenie vodohospodárskeho diela, čaká nás jednoduchšia etapa – realizácia. Všetky podrobnosti súvisiace s realizáciou by mal obsahovať projekt. Prvým krokom je výkop. Jeho hĺbku podmieňuje hĺbka prívodnej kanalizácie z rodinného domu. Dno by mal tvoriť podkladový betón s hrúbkou aspoň 100 mm. V prípadoch, kde situáciu nekomplikuje vysoká hladina podzemnej vody, postačí zásyp telesa čistiarne pri súčasnom plnení vnútorného objemu. Ak je okolie dodatočne priťažené (napr. prejazd vozidla, chodník), treba obetónovať aj obvod čistiarne. Pri vysokej hladine podzemnej vody možno zariadenie osadiť do železobetónovej nádrže alebo zvoliť zatopenie čistiarne a jej dodatočné obetónovanie, aby sa v prípade vyprázdnenia vnútorného objemu čistiarne eliminovala vztlaková sila. Tento prípad inštalácie je najzložitejší a treba ho prenechať špecializovanej firme. Výstupná kanalizácia sa vedie z čistiarne do miesta zaústenia (recipienta, na miesto vsakovania). Napojenie zariadenia ČOV k elektrickej sieti musí byť vybavené prúdovým chráničom.

Možnosti vypúšťania a použitia vyčistenej vody

Požiadavky na vyčistenú vodu určuje nariadenie vlády č.491/2002, ktorým sa ustanovujú kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových a osobitných vôd. Toto nariadenie určuje limity podľa veľkosti zdroja. Kategória, ktorá nás zaujíma najviac, patrí do pásma do 50 EO (EO = ekvivalent obyvateľ). Podľa prílohy č. 3 je limitným ukazovateľom parameter BSK5 do 40 mg/l ako priemerná hodnota (zo zlievanej vzorky) a do 70 mg/l ako maximálna hodnota z bodovej vzorky. Tieto parametre sú dôležité aj pri výbere zariadenia. Výrobca by mal tieto hodnoty garantovať. V súvislosti s parametrami treba postupovať triezvo, pretože nejde o preteky v prezentovaní čo najmenších čísiel. Zariadenie musí tieto hodnoty dosahovať dlhodobo a spoľahlivo. Je vhodné nechať si doložiť výsledky sledovaní od nezainteresovanej inštitúcie. Pri vydaní povolenia na vypúšťanie vôd sa limitné hodnoty uvádzajú aj v rozhodnutí. Určuje ich úrad životného prostredia, stanovisko vydáva aj správca povodia, do ktorého sa vody vypúšťajú. Každý tok vypúšťanie nemusí umožňovať. Najprísnejší režim majú vodárenské toky a toky s vysokým stupňom znečistenia, kde treba zlepšiť stav. Správca toku ani Úrad životného prostredia nie sú povinní povoliť vypúšťanie vyčistených vôd, a tým ani zriadenie domovej čistiarne. Každé povolenie na zriadenie čistiarne je v konečnom dôsledku prospešnejšie ako čerpanie žúmp a vývoz odpadu s ich vplyvmi na prostredie.
Ak nie je k dispozícii žiadny tok na vypúšťanie, zostáva len jedna reálna možnosť. Nariadenie vlády o nej hovorí ako o vypúšťaní vyčistených odpadových vôd do podzemných vôd. V praxi to znamená vsakovanie do podložia. Nariadenie vlády určuje aj limitné hodnoty pre vypúšťanie do podzemných vôd: podľa parametra BSK5 do 25 mg/l ako priemernú zlievanú hodnotu a maximálnu bodovú 50 mg/l. V tomto prípade pribudol aj parameter nerozpustných látok limitovaný tiež do 25 mg/l a s maximálnou hodnotou 50 mg/l. Pre vydanie povolenia na vypúšťanie do podzemných vôd treba doložiť odborný hydrogeologický posudok, ktorý hodnotí podložie v danej lokalite a hovorí o možných dôsledkoch na kvalitu podzemnej vody. Vodohospodársky orgán môže povoliť vypúšťanie do podzemných vôd, ak sa preukáže, že nedôjde k zhoršeniu akosti podzemných vôd. Neochota úradov povolovať tento spôsob vypúšťania znamená, že sa pokračuje v nekontrolovateľnom vypúšťaní a každý deň sa do podložia dostane 105 ton znečistenia podľa parametra BSK5.

Dočisťovací proces

Po vlastnom biologickom čistení v ČOV nasleduje ešte dočisťovací stupeň vo vsakovacom objekte. Objekt pozostáva z filtračnej vrstvy, ktorej úlohou je zachytiť v póroch nerozpustné častice. Filtračná vrstva zároveň tvorí vstupnú časť pôdneho filtra. Dostatočnú zásobu na vsakovanie tvorí objem z lomového kameňa. Za týmto stupňom proces dočistenia v anaeróbnych podmienkach v podloží pokračuje až do infiltrácie do podzemných vôd. V nijakom prípade nie je možné priame vypustenie do podzemných vôd.
Do úvahy treba vziať aj výpočet o množstve znečistenia, ktoré sa dostáva do podložia bez predčistenia. Veď každý kontrolovaný spôsob vypúšťania vyčistených vôd do podzemných vôd je väčším prínosom pre zlepšenie kvality podzemných vôd ako nekontrolované tolerovanie vypúšťania žumpových vôd.

Využitie vyčistenej vody

Časté otázky záujemcov smerujú k možnosti využitia vyčistenej vody. Prispievajú k tomu aj neprimerané očakávanie od výsledkov čistenia a čiastočne nekorektné letáky firiem, kde sa objavujú obrázky s využitím vyčistenej vody na splachovanie, polievanie či dokonca pranie. Úlohou čistiarne je zabezpečiť vyčistenie odpadovej vody tak, aby sa mohla vrátiť do prirodzeného kolobehu v prírode, teda do recipienta, kde prebieha ďalšie dočistenie. Všetky ďalšie nároky na využitie sú principiálne možné, ale očakávať ich len od biologického čistenia je nesprávne. Každý má zrejme skúsenosť, čo sa stane s pitnou vodou, ak ju necháte v pohári niekoľko dní. A to hovoríme o pitnej vode, nie o vyčistenej odpadovej vode so zvyškami organických i anorganických látok a mikroorganizmov. V nárokoch na recirkuláciu si treba zachovať triezve myslenie. Za úspech by sa malo považovať dlhodobé a spoľahlivé vyčistenie odpadových vôd s možnosťou ich vypustenia. Samostatnú kapitolu tvoria prípady, kde je predpoklad využitia vôd na polievanie. Zámerne nepoužívam termín zavlažovanie. Treba odlišovať polievanie trávnikov a trvalých porastov (bez možnosti použitia na jedenie alebo kŕmenie) od závlahy zeleniny. Použiť vyčistenú odpadovú vodu na takéto účely je z hygienických dôvodov neprípustné. V odpadových vodách zostávajú niektoré nebezpečné látky aj po biologickom čistení (ťažké kovy, PCB).
Ak je vážny dôvod na akumuláciu odpadových vôd, je potrebné riešiť hygienické zabezpečenie (napr. chlórovými tabletami) a filtráciu.