Súkromné hranice

Požiadavky

Na oplotenie sa kladú najmä estetické požiadavky, ktoré vyplývajú z celkového dojmu v spolupôsobení s domom či chatou. Vzhľad oplotenia by mal tiež zapadať do charakteru mestskej zástavby alebo charakteru krajiny, v ktorej sa nachádza. V mestskej zástavbe treba zosúladiť výšku oplotenia so susednými, a pokiaľ sú výškové rozdiely nutné, treba v novom oplotení navrhnúť nenásilné prechody. Výška plotu nie je limitovaná, ale má veľký vplyv na celkové pôsobenie oplotenia. Do výšky 1 m si oplotenie ani neuvedomujeme a má symbolický účel. Oplotenie vysoké 1,5 až 1,8 m plní účel oplotenia. Vyššie ploty vnímame ako výraznú bariéru oddeľujúcu verejné od súkromného. No nielen krása je to, čo robí plot dobrým. Je to aj trvanlivosť a pevnosť. Oplotenie musí odolávať tlaku vetra a osôb, na svahoch tlaku zeminy a pôsobeniu povrchovej stekajúcej vody. Ak má chrániť pred nevítanými osobami, jeho konštrukciu treba riešiť tak, aby sa cez plot nedalo preliezť. Musí byť dostatočne vysoký, s hladkým povrchom bez úchytov. Nevhodné je vodorovné členenie – vodorovné prvky slúžia ako rebrík. Na oplotenie pôsobí celý rad eróznych vplyvov vonkajšieho prostredia. Je to hlavne voda vo všetkých podobách. Spôsobuje koróziu kovových častí, ale aj poškodenie betónu, malty, kameňa a plastov. S vodou súvisia aj vplyvy chemické a biologické (agresívne látky obsiahnuté v ovzduší, rôzne mikroorganizmy, huby a riasy). Ak má oplotenie dlhodobo plniť svoju funkciu, musí byť navrhnuté tak, aby jeho životnosť bola čo najdlhšia a náklady na údržbu čo najmenšie.

Priehľadnosť

Ploty sa podľa miery priehľadnosti delia do troch skupín. Priehľadné majú výplň z drôteného pletiva, latiek, tyčí, mreží, priehľadných keramických alebo betónových tvaroviek a pod., nepriehľadné majú výplň z drevených dosák alebo zo železobetónových plošných prvkov, prípadne ich tvoria tehlové alebo kamenné steny. Zvláštnou skupinou sú živé ploty. Ak ich tvoria opadavé rastliny, považujeme ich za ploty s obmedzenou priehľadnosťou, ak sú rastliny vždyzelené a husté, môžu byť i nepriehľadné.

Konštrukcia

Oplotenie sa spravidla skladá z nosnej konštrukcie a výplne, prípadne je celá jeho konštrukcia nosná (ohradné steny). Podľa spôsobu realizácie sa oplotenie delí na:

• pevné – z kameňa, betónu, tehál;

• polomontované – z murovanej podmurovky alebo pilierov a vopred vyrobenej výplne;

• montované – stĺpiky a výplň sa vyrábajú vopred a na mieste sa zmontujú.

Základy

Prenášajú zaťaženie stĺpov a podmurovky alebo ohradnej steny do zeminy. Zaťaženie pri oplotení je malé, ale mnohí stavebníci si neuvedomujú pôsobenie premŕzania zeminy v zimnom období, a preto sa oplotenie buď vychyľuje zo zvislého smeru, alebo sa na ňom tvoria trhliny. Príčinou je zvyčajne malá hĺbka základovej škáry (teda hĺbka podstavy základu pod povrchom terénu). Tá musí ležať v nezámrznej hĺbke, ktorá závisí od druhu zeminy a klimatických pomerov. V oblastiach severného Slovenska sa pohybuje medzi 1,2 až 1,4 m; na južnom Slovensku je to 0,6 až 0,8 m. Ak tvorí podložie pevná skala, môžeme založiť základ na nej, i keď by mal byť plytší. Ak je podložie piesčité alebo štrkové, hĺbka základov má byť asi 0,6 m; ak sa zakladá na hlinenom podloží, treba základ prehĺbiť. Pri vysokých a ťažkých oploteniach je potrebné zväčšiť nielen hĺbku, ale aj šírku základu. Ušetriť pri týchto oploteniach sa dá tak, že do nezámrznej hĺbky uložíme iba základy pod piliermi, pod výplňou vytvoríme iba vystužený betónový prah uložený na základ piliera. Ak staviame ploty na svahoch či v terénnych zárezoch, treba urobiť spoľahlivé odvodnenie (napr. drenážou, povrchovým rigolom a pod.), aby oplotenie nebránilo odtekaniu stekajúcej povrchovej či podpovrchovej vody a nedochádzalo tak k trvalému podmáčaniu.
Základy najčastejšie staviame z betónovej zmesi zavlhnutej alebo mäkkej konzistencie. Pravidlo znie: čím redšia zmes, tým viac cementu musí betón obsahovať, aby si zachoval svoju pevnosť. Dôležité je zhutnenie zmesi ručným prepichovaním alebo vibrátormi. V prípade, že máte k dispozícii vhodný lacný kameň, môžete použiť tzv. prekladaný betón, kde kameň tvorí až 1/3 objemu. Kameň pred vložením do základu navlhčíme a vtláčame ho asi na ½ výšky kameňa do betónu. Ak by sme kameň kládli na povrch zhutnenej vrstvy, zostávali by pod ním dutiny. Aby bol prekladaný betón kvalitný, musí byť odstup kameňov vo vrstve najmenej 20 cm a hrúbka betónu medzi vrstvami kameňa aspoň 6 cm. Ľahké oplotenie môžeme zakladať na monolitických alebo prefabrikovaných pätkách, ktoré si môžeme zakúpiť hotové alebo si ich vyrobiť svojpomocne.

Piliere a stĺpiky

Pevnosť a trvanlivosť oplotenia závisí od pevnosti a trvanlivosti stĺpov. Používajú sa drevené, betónové alebo oceľové stĺpiky, murované piliere z kameňa alebo tvaroviek. Z týchto materiálov majú najkratšiu životnosť drevené stĺpiky, ktoré treba pred nepriaznivými vplyvmi chrániť impregnáciou. Impregnačný roztok nanášame štetcom alebo stĺpiky ponoríme do roztoku buď vo vysokom sude, alebo do koryta, vytvoreného z tehál a PVC fólie. Pripravené stĺpiky vložíme do vykopanej jamy, na ktorej dno položíme plochý kameň, aby bola rezná plocha čiastočne chránená pred vlhkosťou. Stĺpik zaistíme väčšími kameňmi, prípadne zalejeme riedkym betónom. Lepším riešením ochrany proti odhnívaniu podzemnej časti dreveného stĺpika je použitie kovovej papuče alebo betónového krátkeho stĺpika, na ktorý sa drevený stĺpik nízko nad zemou uchytí. Betónové stĺpiky sa používajú vždy predvyrobené svojpomocne alebo ako hotové výrobky zakúpené v stavebninách. Stĺpikom vykopeme pätku hlbokú asi 0,60 m (rohové 0,80 m). Stĺpik vyrovnáme do zvislej polohy a zalejeme betónom v pomere 1 diel cementu na 5 až 6 dielov štrkopiesku. Povrch pätky upravíme do spádu na všetky strany, poprášime cementom a uhladíme oceľovým hladidlom.

Oceľové stĺpiky môžu byť z valcovanej ocele s obdĺžnikovým prierezom, z trubiek s priemerom 40, 50 a 60 mm alebo z tenkostenných jäcklových profilov alebo profilov v tvare T. Kotvia sa do základovej pätky alebo murovanej či betónovej podmurovky. Tá je zvyčajne vysoká 0,4 až 0,5 m nad terénom, pričom hornú plochu podmurovky kryje betónová doska s presahom a odkvapovým nosom. Stĺpik zapustíme do hĺbky min. 0,45 m. Aby sa stĺpik lepšie spojil s betónom, nenatierame jeho zapustenú časť nijakým ochranným náterom. Horný koniec stĺpika uzatvoríme záslepkou alebo sploštením. Zaujímavé riešenie poskytujú stĺpiky s dvojitou povrchovou úpravou na báze plastov. Osobitnú kategóriu tvoria stĺpiky fluidizačne alebo elektrostaticky poplastované, ktoré odolávajú vonkajším vplyvom prostredia – sú odolné voči korózii, mrazu, vysokým letným horúčavám, UV žiareniu, oxidom síry a slanej vode. Tieto už netreba počas celej životnosti udržiavať nijakým náterom. Okrem ukotvenia tradičným spôsobom sa dajú tieto stĺpiky uchytiť pomocou kotviacej platne už na existujúci múrik resp. chodník. Okrem drevených, betónových alebo kovových stĺpikov sa môžeme rozhodnúť pre stĺpiky murované z tehál, kameňa alebo tvaroviek. Rozmery tehlových stĺpikov môžu byť 0,3 x 0,3 m alebo 0,45 x 0,3 m, stĺpiky pre bránky 0,45 x 0,45 m, pre brány podľa ich hmotnosti 0,45 x 0,45 m; 0,45 x 0,6 m alebo 0,6 x 0,6 m. Na stavbu stĺpika vyberáme vždy kvalitné tehly, kladieme ich na väzbu. Pri murovaní stĺpika nesmieme zabudnúť na osadenie kotvy po bokoch stĺpika na uchytenie výplne oplotenia. Stĺpik zakončíme betónovou krycou doskou s presahom a spádovaním na všetky strany.

V súčasnosti sa na stavebnom trhu uplatnil spôsob výstavby oplotení z betónových murovacích tvaroviek s povrchovou úpravou zo štiepaného betónu imitujúceho prírodný kameň. Tento systém zahŕňa kompletný sortiment prvkov na zhotovenie základov, podmurovky, pilierov a oplotenia bez výplne, ktorú si stavebník zvolí podľa svojich predstáv z dreva, plastu, plotových zvarovaných panelov či kovanú.

Výplň oplotenia

Materiál a tvar výplne sú veľmi rozmanité. Od drevených latiek cez drôtené pletivo či zvarované kovové panely, mrežovinu, tyčovinu, tehlové priehľadné plotové tvarovky až po plnú tehlovú stenu. Tvar výplne by mal nadväzovať na funkciu a charakter celého oplotenia a na typ okolitej zástavby. Drevo ako materiál na ploty, bránky a vstupné vráta vyhovuje len určitým požiadavkám. Kvalitné konštrukčné a dekoratívne drevo je dnes aj napriek relatívne malej energetickej náročnosti pri jeho spracovaní veľmi drahé. Na druhej strane drevo výborne spĺňa funkčné požiadavky a vyhovuje statickým aj mechanickým nárokom. Ihličnaté a listnaté dreviny majú rozdielnu štruktúru, ich vlastnosti ovplyvňuje stupeň nasýtenia živicami a prípadná chemická impregnácia. Drevo ako organický materiál však nenapĺňa požiadavku dostatočnej funkčnej životnosti a odolnosti proti hydrofyzikálnym javom. Ani najkvalitnejšie ochranné prostriedky a nátery nezaručia dlhoročnú bezúdržbovú funkčnosť a životnosť drevených plotov, vrát a bránok. Kovový materiál sa používa na oplotenie vo forme tenkostenných alebo plných profilov kruhového, obdĺžnikového, štvorcového alebo viacuholníkového prierezu. Hlavným problémom ocele je korózia, ktorý nové technológie povrchových úprav veľmi uspokojivo riešia nástrekmi farebného plastu či špeciálnou antikoróznou úpravou (galvanizáciou za studena), alebo úpravou povrchu nástrekom patiny. Veľkou výhodou kovu je tvarovateľnosť, čo umožňuje riešiť oplotenie tvarovo veľmi nápadito. Nemožno zabúdnúť ani na oplotenie z pletiva, ktoré pôsobí veľmi ľahkým a priehľadným dojmom. V súčasnosti je k dispozícii pletené alebo zvarované v rolkách s okami klasického kosoštvorcového tvaru, ako aj štvorcového, či obdĺžnikového, ktoré sú v niektorých typoch doplnené okrasnou vrchnou bordúrovou časťou. Novým typom sú zvarované panely tvarované do plastického reliéfu, ktoré spolu so stĺpikmi tvoria ucelený plotový systém v mnohých farebných kombináciách. Aj tu zlepšili nové technológie poplastovania úžitkové vlastnosti a životnosť. Plastové výplne už v súčasnosti dokážu nahradiť klasické materiály. Najmä farebný plast s dezénom dreva je životaschopnou alternatívou. Ploty a brány z lisovaného PVC sú trvanlivé, nestarnú, nevyžadujú nijakú povrchovú úpravu, stačí ich občas umývať vodou a saponátom.