Dreviny v záhrade (1. časť – Stromy)

Dreviny sú charakteristické tým, že dokážu prečkať obdobie nepriaznivé pre vegetáciu (mrazy, sucho) pomocou prispôsobených nadzemných orgánov – drevnatého kmeňa, koruny i konárov a každoročne sa obnovujúcich púčikov. Na jar a v lete sa vo vodivých pletivách kmeňa, konárov aj najtenších vetvičiek pohybuje veľké množstvo vody transportujúcej živiny. Od konca leta až ku koncu vegetačného obdobia sa bunky vodivých pletív zmenšujú, ich steny hrubnú, transport vody sa znižuje až zastavuje. Opadavé listnaté dreviny zhadzujú listy, aby celkom obmedzili výdaj vody. Ihličnaté dreviny, na ktorých listy (ihlice) zostávajú viac rokov, zahusťujú vnútorné prostredie živicovými látkami, odolávajúcimi mrazu viac než voda.

Ihličnany

Najdôležitejšou skupinou drevín, veľmi vhodnou na vytvorenie vegetačnej kostry záhrady, sú ihličnany. Majú rad vlastností, ktoré ich na to predurčujú. Všetky rody a druhy (až na niekoľko opadavých výnimiek) sa vyznačujú krásnou zeleňou, pôsobivou počas celého roka, teda i v zime. Ich stály vzhľad a kompaktný obrys zabezpečuje (spravidla neopadavé) olistenie z ihličiek (jedle, smreky, borovice, tisy) alebo drobných šupiniek (borievky, cyprušteky, tuje) a husté vetvenie už od zeme.

Ihličnany po celý rok vyvolávajú dôstojný až statický dojem, najpôsobivejšie sú však na jeseň a v zime. Na jeseň tvoria svojou tmavozelenou farbou príjemný kontrast oproti jesenne vyfarbeným listnáčom. V zime skryto a pomaly žijú ďalej (na rozdiel od nevegetujúcich listnáčov) a zeleňou kraľujú pred bielym pozadím zasneženého okolia. Ihličnany sa vyznačujú stálosťou olistenia, a tým i celoročne takmer nemennou pôsobivosťou. Vždyzeleným, spravidla tmavším sfarbením, meravosťou habitu s minimálnym pohybom listov a vetiev vyvolávajú pocit dôstojnosti a vážnosti. Pre (zväčša) pravidelný tvar koruny sa dobre hodia do blízkosti architektúry a ako dominantné prvky i pri vytváraní kostry záhrady. Skupina ihličnatých drevín sa vyznačuje veľkou rozmanitosťou tvarov a veľkostí v rodoch od rozložitých stromov (dorastajúcich i do výšky vyše 30 m) cez kríkové tvary až po plazivé druhy. Vyšľachtený bol aj celý rad tvarových kultivarov od stĺpovitých cez pyramidálne až po previsnuté (smútočné). Ihličnany sa vyznačujú aj širokou škálou odtieňov zelene od tmavozelenej cez modrozelenú po svetlozelenú, no aj bohatstvom farebných kultivarov od strieborných po zlaté až oranžové odtiene.

Použitie ihličnanov v záhrade

Ihličnany majú v záhrade veľmi široké využitie, a to od našich najnižších polôh po najvyššie. Ideálne sú na oddelenie bývania od rušnej komunikácie (zachytia prach a čiastočne i hluk) i od susedov. V skupinách vhodne delia záhradný priestor alebo vytvárajú pozadie pre listnaté solitéry či farebné kvetinové výsadby. Jedle, smreky a borovice dosahujú veľké rozmery, dorastajú do výšky nad 20 m, pričom majú priemery korún od 5 do 10 m, preto ich v záhradách musíme používať veľmi opatrne. V skupinách sa hodia iba do veľkých záhrad, v malých priestoroch a predzáhradkách sa dajú použiť iba ich menšie kultivary alebo iné vhodné druhy ihličnanov.

Vyššie ihličnany sa používajú najmä na vytvorenie skupín, zelených stien na delenie priestoru, vytvorenie tmavšieho pozadia pre stromy či plastiky. Vhodné sú menšie a užšie druhy smrekov, jedlí, borovíc, tisu, tuje, cyprušteky a stĺpovité borievky, do chránených polôh v teplejších oblastiach aj céder, cyprusovec a patuja do solitérneho postavenia. Na spestrenie skupín alebo ako solitéry sa využívajú aj farebné a tvarové kultivary vyšších ihličnanov.

Nižšie ihličnany, najmä krovité a poliehavé formy borievok a cypruštekov, sa veľmi dobre uplatňujú na pokrytie svahov, vytvorenie rovnorodých lemovacích záhonov, v blízkosti terás, odpočívadiel i vodných nádrží. Niektoré poliehavé i zakrpatené borievky možno využiť na založenie vresoviska, do skupín s trávami, ako pozadie pre skalkové partie a menšie možno umiestniť i v predzáhradkách. Sú nenahraditeľné pre menšie a malé záhrady.

Listnaté stromy

Listnatý strom môžeme charakterizovať ako tvar opadavej dreviny zložený z holého kmeňa (s výškou 160 až 200 cm) a rôzne utváranej rozkonárenej koruny. V záhradnej praxi je táto charakteristika dôležitá, lebo existuje celý rad druhov, ktoré môžeme pestovať ako stromy aj ako kríky (s viacerými kmeňmi). Koruna stromu, jej stavba a veľkosť, je druhovo charakteristická. Podľa veľkosti koruny môžeme stromy rozdeliť na druhy s menšou korunou, vhodné aj do záhrad, a druhy s veľkou korunou, ktoré do záhrad nepoužívame. Duby, buky, lipy, pagaštany, platany, topole, jasene, niektoré javory a ďalšie veľké stromy do záhrad nesadíme, lebo vyžadujú priestor veľkosti parku. Aj niektoré ovocné stromy (vlašský orech, čerešňa) dorastajú do takých rozmerov, že ich umiestnenie v záhrade je problematické. Pri výsadbe na hranici pozemku sa môžu stať aj predmetom susedského sporu z dôvodu tienenia susedovej záhrady.

43334

Pôsobenie listnáčov

Opadavé listnáče sú oproti ihličnanom počas roka oveľa premenlivejšie. Niektoré sú zaujímavé kvitnutím, farbou a vôňou kvetov, jesenným sfarbením listov, okrasnými plodmi a mnohými ďalšími hodnotnými detailmi (farbou kôry, tŕňmi). Listnaté stromy sú pôsobivé svojím dynamickým habitom a svetlejším olistením. Pôsobia ľahším, optimistickým dojmom, koruny sú zväčša vzdušné, výrazný je i pohyb listov. Esteticky sú mimoriadne rozmanitou skupinou, pretože v priebehu času bolo vyšľachtených množstvo kultivarov. Známe sú pestrolisté formy s listami inej farby než pôvodný druh (červenolisté, žltolisté), ale aj kultivary s listami strihanými či vykrajovanými. Kultivované a modifikované boli aj tvary stromov alebo vetvičiek, čím vznikli stromy s pokrútenými vetvičkami alebo so zaujímavým vzrastom, od previsnutého po vázovitý i stĺpovitý.

Použitie listnatých stromov

Do záhrady sa z okrasných listnatých stromov používajú druhy strednej veľkosti a menšie, ako sú okrasné jablone, japonské čerešne, čremchy, višne a slivky, cudzokrajné hlohy, jarabiny, jaseň mannový, japonské javory, kultivary briez, vŕb, agáta, katalpy atď. Majú tu významné miesto, lebo vytvárajú priestorovú zeleň, značne prevyšujúcu výšku plota. Poskytujú tieň v letnom období, preto sa hodia k odpočívadlám, do solitérneho postavenia na trávniku, pred kontrastné pozadie i do kúta záhrady, ale najmä na vytvorenie rámca záhrady, teda na zdôraznenie jej obvodu. Pri umiestňovaní stromu k domu treba postupovať opatrne a mať na pamäti veľkosť stromu v dospelosti. Skupina stromov umiestnených zo severnej a severozápadnej strany však môže poslúžiť aj ako vetrolam.