Viete, ktoré z našich pôvodných druhov sú ideálne na vytvorenie krásneho živého plota?

Tis obyčajný

Dlhoveký vždyzelený strom či krík, ktorý bol v keltskej kultúre uctievaný ako strom večného života a bojovníkov.

Rozkonárený ker alebo strom vysoký 2 až 17 m sa dožíva veku aj vyše
1 000 rokov. Kvitne v marci až apríli, plodom je jasnočervená semenná bobuľa s pohárikovitým mieškom, ktorý je jedinou nejedovatou časťou rastliny. To však už neplatí pre semeno – plod sa teda teoreticky dá jesť, no semeno sa nesmie rozhryznúť, ideálne je vybrať ho ešte pre konzumáciou. V niektorých krajinách sa z miešku vyrába alkoholický nápoj.

Tis obyčajný rastie najmä v strednej a severnej Európe, vo východnej Európe však úplne chýba. Najväčšou európskou lokalitou tisov je prírodná rezervácia Harmanecká tisina medzi Banskou Bystricou a Turčianskymi Teplicami. Na rozdiel od iných ihličnanov jeho kmeň neobsahuje živicu. Drevo sa vyznačuje tenkými letokruhmi, rastie veľmi pomaly. Dožíva sa dlhého veku, literárne pramene uvádzajú 1 000, niektoré dokonca 2 000 rokov! Má červené jadro, ktoré je ťažké, pevné, tvrdé, trvanlivé a veľmi elastické. V stredoveku sa využívalo na výrobu lukov. V súčasnosti sa používa v umeleckom stolárstve.

Zdroj: isifa/Shutterstock

Tis je nenáročná rastlina vhodná na slnko, do polotieňa aj do tieňa. Vyžaduje priepustnú pôdu a dobre zvláda sucho. V prípade živého plota vysádzame 2 – 3 rastliny na 1 m. Je plne mrazuvzdorný až do -27 °C. Veľmi dobre vynikne aj v črepníku na balkóne alebo terase. Pre kompaktný tvar je možné ho strihať, akýkoľvek rez – aj do staršieho dreva – znáša výborne a spoľahlivo pučí i hustne. Po zásahu do staršieho dreva odporúčame rastlinu dobre pohnojiť. Na jar zastrihnite dlhé výhony tak, aby nepresahovali cez požadovaný budúci tvar a ku koncu júla ho môžete jemne zostrihať po všetkých stranách, aby zhustol.

Borovica kosodrevina

Pôvodná drevina na území Slovenska.

Je to ihličnatý strom krovistého vzrastu bez hlavného koreňa. Dorastá do výšky 1 až 2 metrov a vyskytuje sa prevažne v horských oblastiach nad hornou hranicou lesa, prípadne v nižších polohách na rašeliniskách alebo vrchoviskách. Borovica horská kosodrevina je ker alebo strom s poliehavým kmeňom i konármi, ktoré sú na konci vystúpavé; listy – ihlice sú dlhé 5 až 8 mm, vyrastajú po dve, opadajú po 3 až 9 rokoch. Kvety sú jednodomé, samčie v zlatožltých vajcovitých klasoch, samičie tmavočervené. Plody sú šišky, zamladi vzpriamené, po dozretí v treťom roku ovisnuté.

Rastie v subalpínskom stupni na rôznych substrátoch; vytvára samostatný kosodrevinový stupeň. Už názov rastliny hovorí, že kosodrevina rastie vo vysokohorských oblastiach, ako sú Alpy, južné a severné Tirolsko a Horné Bavorsko, u nás Karpaty. Drevina je nenáročná na pôdne živiny, ale náročná na svetlo a dostatok zrážok. Rastie najmä na hornej hranici lesa.

Zdroj: isifa/Shutterstock

Pestuje sa ako okrasná drevina v parkoch a záhradách. Je to menej ohrozený druh (LR). Porasty boli v minulosti na mnohých miestach zlikvidované v dôsledku pastvy dobytka a oviec. V súčasnosti sa vykonáva výsadba ako prevencia pred lavínami. Na rozdiel od borovice lesnej má kratšie, tmavšie a tvrdšie ihlice a menšie šišky. Udržať hustý kompaktný tvar borovice možno zaštipovaním. Ide o jednoduchú a efektnú metódu. Vhodné obdobie na rez je veľmi krátke. Zvyčajne je to na konci mája, keď sa konáre režú na požadovanú dĺžku, alebo predtým, ako nové ihličie dosiahne konečnú veľkosť.

Smrek obyčajný

Smrek obyčajný je v našich krajoch stromom s tradičnou symbolikou, pripomína nám Vianoce.

Smrek je najrozšírenejší ihličnatý strom na Slovensku. Dorastá do výšky 50 až 70 m a celkovo sa dožíva 200 až 300 rokov. Korunu má kužeľovitú. Jeho korene rastú plytko v zemi, kmeň zvykne mať priemer od 1 do 1,5 m, v pôde je slabo ukotvený. Má hranaté a špicaté tmavozelené ihlice
(dlhé asi 1 až 1,5 cm), ktoré obrastajú celý konárik a vydržia na ňom 7
až 9 rokov. Jeho charakteristické šišky rastú najprv smerom nahor, po opelení vetrom sa začnú skláňať nadol. Kvitne od apríla do mája. Zdravé smreky sa bránia proti lykožrútovi tak, že z poranených miest stromu sa vyleje živica, ktorá hmyz zalepí, a tým ho zahubí.

Zdroj: isifa/Shutterstock

Drevo je mäkké, ľahko opracovateľné, pružné, rovnomerne štiepateľné, priemyselne využiteľné. Smreky patria medzi naše najbežnejšie vždyzelené ihličnaté stromy, ktoré rastú najmä v horách. Ich tvar a krásne ihličie sú zaujímavou „ozdobou“ po celé roky a samotná starostlivosť je bezproblémová. Smreky sa vysádzajú na piesočnato-hlinitých, mierne vlhkých pôdach s kyslým pH. Pri výsadbe by sa malo dbať na fakt, že majú pomerne veľký koreňový systém, ktorý vyžaduje veľa miesta. Sú citlivé na prach a znečistené ovzdušie. Vyžadujú slnečnú polohu, niektoré druhy však určite uprednostňujú tieň. Taktiež dobre znášajú mráz.

Najdôležitejšou starostlivosťou je rezanie. Môže sa vykonávať až trikrát do roka – skoro na jar, koncom jari a koncom leta. Smreky nájdu svoje uplatnenie predovšetkým ako solitéry, prípadne vo voľných skupinách. Veľmi dobre sa kombinujú s listnatými druhmi, napríklad s brezami alebo javormi. Smreky v rôznych odtieňoch svetlosivej alebo zelenej pôsobia veľmi prirodzene a používajú sa na prechody záhrad do voľnej krajiny, môžeme ich vysadiť aj ako živý plot.

Text: MSc. Dominik Lukáč

Foto ISIFA/Shutterstock

Zdroj: Časopis Tvorivé bývanie