Súbežne s rekonštrukciou domu si na komplikovanom teréne založili nádhernú záhradu
V záhrade kúpenej na štvorcové metre, či dokonca na áre ľahko spočítate budúce výnosy. No od takej záhradky, ktorá sa krúti, stúpa, klesá okolo domu s trochou kamenistej pôdy na priedomí a v ohybe súdomia, môžete čakať len kopec prekvapení.
Kopec v zádomí, kým neprišli, len spustnutý svah a aj teraz taký malý priestor, že Danka inak ich záhradke nepovie, len „tu si daj kávu a štrikuj“. Od cesty ich dom vyzerá celkom impozantne – s pekne rozloženou hmotou, vynovený do patiny a tradície, až tak, že človek by za takým vicišpánskym domom očakával aspoň ovocný sad s altánkom.
No na rozdiel od priečelia sa zadná strana domu zanorila do svahu. Ten sa len kúsok popod kuchynské okná drží v rovine a potom sa zhurta zdvihne až k susedovmu plotu. Len nedávno si popri tom plote dokúpili pásik zeme, aby na slnečnom kúsku mali políčko a aby čosi dopestovali pre vnúčatá, keď ich v lete navštívia.
Životopis záhrady podľa Danky
„Že je naša záhrada oproti susednej oveľa nižšie, sa nám pozdávalo. Priehlbina medzi naším domom a vedľajším pozemkom nám dala pocit súkromia. Keď sme sem prišli, rástla tu samá pŕhľava, uprostred sa nakláňala stará jabloň na prvý pohľad súca len na drevo do pece. Neskôr z pôvodnej výsadby ostala len jabloň a papradie. Jablonku sme začali polievať a strihať. Na našu radosť sa prebrala k životu. Ukázalo sa, že jedna jej polovica je letná, jakubka, a na druhej sú zaštepené fantastické jesenné jablká.
„Vždy sa mi v detstve u starkej na dedine páčili lavičky na priedomiach, kde po večeroch sedávali babky.“
Časť záhrady oddeľoval betónový múrik so zvyškami stĺpikov, na ktorých mali pôvodní majitelia natiahnuté pletivo. Vraj tam chovali sliepky. Plot sme zrušili, ale múrik využili na poľudštenie svahu. Zakomponovali sme ho do jednej z terás. Záhradu sme pretvárali súbežne s domom. Nechcela som čakať, kým skončíme prestavbu, a dobre som urobila. Pri našom tempe prerábky by tu rástla pŕhľava doposiaľ. Tá nám aspoň napovedala, na akom druhu pôdy sa chystáme vysádzať.
Ako sme čistili záhradu, ukázali sa kamenné múriky. Tie, prerastené papradím, malinčím a splaneným egrešom, boli už na rozpadnutie. Rozobrali sme ich a skladali nanovo. Takí dobrí majstri sme neboli ako tí pred nami. Múriky nám vydržali ledva 15 rokov,“ spomína Danka, ukazujúc na múriky.
„Ďalšou galibou na našej parcele sú spodné vody. Môžu za to, že sa na nás tlačila susedná záhrada. Dohodli sme sa so susedmi a o niečo posunuli hranicu smerom na ich pozemok. Získali sme tak nielen stabilnejší základ pod plot, ale aj kúsok slnečného miesta na vyvýšený záhon s jahodami, egrešmi a viničom.
Vznikla úžitková časť, s ktorou sme ani nerátali. Našlo sa miesto aj na kríky malín, černíc a ríbezlí. Vzhľad záhradky sa ešte viac zmenil toto leto. Neboli sme na to sami, zavolali sme si na pomoc kamarátov, ktorí mali viac skúseností ako my. Oni dostavali schody, upravili malú vodnú plochu.“
Aby bolo kde a kedy posedieť
„Pri výbere nových rastlín sme sa riadili typom pôdy. Dôležitým meradlom bol aj fakt, že som v podstate lenivý človek, ktorý nemá rád zbytočnú robotu. Snažili sme sa nechať záhradu zarásť kríkmi a trvalkami tak, aby tam burina nemala miesto. Ušetrený čas s radosťou trávime posedením na záhrade. Máme hneď tri príjemné miestečka. Jedno na drevenej terase pod pergolou, tam za slnečných teplých dní stolujeme. Sedíme na zdedených laviciach a stoličkách v tieni vistérie, ktorá sa síce pekne popína po pergole, ale nie a nie kvitnúť. Tak sme jej teraz zabezpečili kamarátku, ktorá už kvitla, nech ju presvedčí. Už sa teším na jar.
Druhé sedenie máme pod romantickým oblúkom s ťahavou ružou na kamennej lavičke, posledné vzniklo pri vode. Vlastne nie posledné. Tým je lavička na priedomí. Vždy sa mi v detstve u starkej na dedine páčili takéto lavičky, kde po večeroch sedávali babky. Priedomie s ružami máme. Aj lavičku. Len sedieť na nej akosi nemáme kedy. Takisto som túžila po dome obrastenom až po strechu. Aj to sa mi splnilo, väčšinu domu zakrýva pavinič, ruže, popínavá hortenzia a množstvo kríkov. Okrasné kríky sú síce v prevahe, no máme tu aj aróniu a mišpuľu.
Aróniový džem robím už pravidelne, tento rok čakám na mrazy, aby som odskúšala aj recept na mišpuľový,“ lúčia sa s nami Danka a čierny kocúr, a že nech sa ešte niekedy zastavíme. Radi.
Daniela Gašparová-Pokorná
– stredoškolská profesorka histórie a literatúry na banskobystrickom gymnáziu
– osobnosť so silným zmyslom pre domácu pohodu so zručnosťou patchworku a pečenia vzhľadných a chutných tort
– mama vlastná i pestúnska, ktorá so svojím manželom Šanim vytvorila zázemie trom svojim a dvom zvereným potomkom