„Ekofriendly“ - aj spotrebné správanie potrebuje svoju výchovu

17.10.2013  |     

...pri love tuniakov už nemusia umierať delfíny, korytnačky či žraloky... hračky sa už nevyhnutne nebalia do papiera, pri výrobe ktorého je potrebné vyrúbať hektáre vzácneho dažďového pralesa... pre našu vášeň pre čokoládu už nemusia na poliach drieť detskí otroci... pre kyticu ruží, ktorú dostaneme, už možno žiadna africká žena nepríde o svoje dieťa... Aj spotrebné správanie potrebuje svoju výchovu.

Sila spotrebiteľa

Za zmenami, ktoré sa za posledné roky udiali, stoja tí, ktorí aspoň raz za čas nakupujú. Takže všetci. Vďaka tlaku veľkého množstva spotrebiteľov, ktorým sa nepáči aktuálny stav vecí, sa tieto zmeny konečne po rokoch dostali do pohybu.
Obrovské globálne problémy ako výrub pralesov, znečistené moria bez rýb, toxické odpady, chudoba... a k nim pocit bezmocnosti tieto veci ovplyvniť a zmeniť. Skutočnosť je ale iná. Spotrebitelia majú moc vplývať na to, čo sa bude vyrábať, za akých podmienok, v akých množstvách a z akých zdrojov. Každým nákupom podporujú istý typ tovaru a jeho producenta. Bez dopytu by nebola motivácia vyrábať, inými slovami, tam, kam dávajú svoje peniaze, tam posielajú svoj súhlas. Z pozície bezmocných ľudí sa tak dostávajú do pozície spotrebiteľov, ktorí majú moc, a tým aj veľkú zodpovednosť robiť svojim nakupovaním či nenakupovaním rozhodnutia, ktoré ďaleko presahujú osobný život, región či krajinu.

Život v globálnej dedine

Svetové prepojenie funguje. Pri každom nákupe sa spotrebitelia prepájajú s ľuďmi a prírodou v iných krajinách. Ružu, ktorú kúpili v obchode, zavlažovala kenská voda, rástla pod kenským slnkom a obrábali ju kenské ruky. Súčiastky do mobilných telefónov sa rovnako nemálo nacestovali. Koltán vyťažili v Kongu, anténu vyrobili v Hongkongu, základovú dosku v Malajzii, mikrofón a batériu v Číne, počítačové čipy v Japonsku alebo v Nemecku. Displej bude pravdepodobne z Južnej Kórey, klávesnica z Taiwanu. Zostavený mohol byť ale v Írsku, možno aj v Mexiku. Nájsť čisto európsky, či slovenský výrobok by v obchodoch mohlo trvať dlho. Dokonca aj krava, z mlieka ktorej bola vyrobená parenica, či oštiepok, bola pravdepodobne odchovaná na sóji, ktorá rástla na odlesnených plochách, kde sa predtým rozprestieral nepreniknuteľný brazílsky dažďový prales. 

Dobré pre prírodu = najlepšie pre nás 

Pozitívne aj negatívne dosahy spotrebiteľského prepojenia so zvyškom planéty sú prítomné. V súčasnosti obchody či internet ponúkajú nespočetné množstvo alternatív k potrebným aj nepotrebným veciam, ktoré tvoria v živote spotrebiteľa istý štandard. Niektoré možnosti sú lepšie, iné škodlivejšie, a jedno rozhodnutie dokáže podporiť posun k spotrebe, ktorá berie ohľad na planétu, etické hodnoty a životy iných ľudí, v neposlednom rade aj na vlastný plnohodnotný život samotného spotrebiteľa. Svojím zodpovedným nakupovaním určite spotrebitelia nespasia celý svet, môžu však prispieť k zmenám, ktorých dôsledkom bude väčšia udržateľnosť.

Prehľad výrobkov, ktoré tvoria životný štandard klasického spotrebiteľa:

Jesť sa bude vždy

Každý spotrebiteľ najviac času v obchodoch strávi nakupovaním potravín. Práve v ich prípade sa ponúka škála rôznych možností. A tak predkladáme potraviny z niekoľkých uhlov pohľadu.

Kde potraviny nakupujeme?

Zárukou najvyššej kvality a čerstvosti je vlastná výroba. Len samotný pestovateľ vie najlepšie, kde potrava rástla, čím bola hnojená a či je na nej chemický postrek. 

Trhoviská
Nie každý spotrebiteľ má pestovateľské možnosti. Ak k nim patríte aj vy, dajte prednosť nákupu z dvora alebo na trhovisku – ideálne priamo od pestovateľov. Trhovisko poskytuje kupujúcim priamy kontakt s pestovateľom predávanej zeleniny a ovocia a nákup potravín v tomto prostredí je oveľa osobnejší, priamejší a príjemnejší. Pestovateľ poskytne informácie o celom priebehu pestovania plodín (napr. či sú jeho produkty chemicky ošetrené a pod.). Pre pestovateľov poskytujú trhoviská stabilný a pravidelný odbyt ich produktov. Trhoviská podporujú miestnu ekonomiku a regionálny rozvoj, motivujú spotrebiteľov podporovať miestne drobné podnikanie, a tým udržujú peniaze v miestnej komunite, takže nedochádza k odlivu peňazí do zahraničia, ako je to v prípade obchodných reťazcov.

Supermarkety
Jedným z problémov veľkých obchodných reťazcov sú neúmerne nízke ceny produktov. V boji s konkurenciou sa jednotlivé reťazce snažia ponúknuť čo najlacnejšie výrobky, a tým si získať viac zákazníkov. Reálnu cenu produktu ale niekto predsa len musí zaplatiť a ak to nie sú spotrebitelia, musí to byť niekto iný. Reťazce často ponúkajú tovar konečnému spotrebiteľovi za cenu nižšiu, aká je jeho výrobná cena, a to na náklady dodávateľa, ktorý je zvyčajne od ich odberu závislý. Ten, ak chce prežiť, musí sa týmto konkurenčným pravidlám prispôsobiť.
Veľké obchodné reťazce rovnako čelia problému nadmernej zásobenosti, čím dochádza k plytvaniu potravinami, ktoré sa nestihnú včas predať. Pre mnohé reťazce je finančne nevýhodné znižovať ceny tesne pred expiráciou výrobku. Z tohto dôvodu tieto potraviny často putujú do odpadu. Podľa štatistík zo Spojeného kráľovstva supermarkety ročne vyhodia 17 miliónov ton jedla, z toho 4 tony by boli stále vhodné na konzumáciu.

Odkiaľ pochádzajú?

Krajina pôvodu kupovaných potravín predpovedá jednak vzdialenosť, odkiaľ sú dovezené, jednak škodu, ktorú v krajine pôvodu napáchali. Cesnak, ktorý prevláda v slovenských obchodných reťazcoch, pochádza z Číny a šošovica z Kanady, napriek tomu, že ide o plodiny, ktoré sú prispôsobené slovenskému podnebnému pásmu. Zemiakové lupienky sa pripravujú výhradne na palmovom oleji, ktorého výroba má priamy vplyv za výrub dažďového pralesa v Indonézii. Nehovoriac o ovocí a zelenine pochádzajúcich z rôznych kútov sveta: hrozno z Čile, jablká z Nového Zélandu, banány z Kamerunu, ananásy z Ekvádoru, pomelo z Číny. 
Cestujúce potraviny majú hneď niekoľko negatívnych dôsledkov: 
•  Transportom potravín na veľké vzdialenosti sa znečisťuje ovzdušie.
•  Aby sa k spotrebiteľovi dostali pred zhnitím, musia byť odtrhnuté ešte pred dozretím. Neobsahujú preto toľko živín a vitamínov ako lokálne, sezónne plodiny.
•  Aby v dobrom stave prekonali cestu, musia byť chemicky ošetrené oveľa dôslednejšie ako plodiny, ktoré sa k spotrebiteľovi dostanú okamžite.
•  Aby sme si ich mohli dovoliť pravidelne kupovať, ich cena musí byť nízka. Preto pestovatelia v krajinách globálneho juhu často dostávajú mzdu, ktorá im nestačí ani na živobytie. Tým sa udržujú v začarovanom kruhu pracujúcej chudoby.

Z týchto a z mnohých iných dôvodov by spotrebitelia mali dávať prednosť lokálnym a sezónnym potravinám. Pokiaľ príde chuť na nesezónnu exotiku, je potrebné brať ohľad na ľudí, ktorí ju vypestovali – kupovať by mali produkty spravodlivého obchodu FAIR TRADE – nájdete ich už aj v slovenských supermarketoch, malých obchodoch či dokonca v tržniciach.

Čo obsahujú?

Vyberajte nielen podľa krajiny pôvodu, ale aj obsahu. Počet „éčok“ občas vyrazí dych. Vyhnite sa nákupu polotovarov a pripravte si jedlo sami – doma pečená pizza či domáci jogurt chutí oveľa lepšie ako z obchodu. Rovnako je to s trvanlivosťou. Čím dlhšiu trvanlivosť potraviny majú, tým je pravdepodobnejšie, že stratili väčšinu živín, a preto najlepšie mlieko je také, ktoré za 3 dni skysne. Najlepší chlieb nie je ten, ktorý sme kúpili pred dvoma týždňami a stále je mäkký a lahodný. Pravdepodobne bude zakonzervovaný množstvom chemických látok.
S mäsom je to o niečo horšie. Jeho zloženie je neviditeľné a ťažko ho možno zistiť. 
Treska mohla plávať v znečistenej vode, kura bolo kŕmené liekmi a hormónmi, aby skôr vyrástlo. Pri rybách platí zaručené pravidlo – čím menšia ryba, tým menej škodlivých látok. Veľké ryby sa nachádzajú na vrchole potravinového reťazca a koncentrujú sa v nich toxíny a ťažké kovy, nachádzajúce sa v oceánoch. Vyhnite sa preto tuniakovi či žraločiemu mäsu a dajte si radšej sardinky.
Pri výbere mäsa dajte prednosť certifikovanému biochovu alebo kupujte mäso z overeného zdroja – od drobných chovateľov, z dvora.

V čom sú balené?

Obal je ďalším rozhodujúcim faktorom pri výbere tovaru v obchode. Zatiaľ čo niektorí výrobcovia zabalia svoj produkt do jednoduchého a jednoducho recyklovateľného obalu, iní ho balia do mnohých obalov, ktoré sú často atraktívnejšie. Ich negatívom je nerecyklovateľnosť. Ideálny obal je žiadny obal, preto sa snažte kupovať vo väčších množstvách. Vyhnite sa minibaleniam, ako sú malé škatuľkové džúsy, malé jogurty, či keksíky balené jednotlivo – tieto balenia sú síce výhodné pri rýchlej príprave desiaty, ale pri troche námahy vieme zabaliť dobrú a zdravú desiatu aj do znova použiteľných obalov. 
Pri nápojoch dajte prednosť sklu. Ide o materiál, ktorý je možné efektívne a mnohonásobne používať bez toho, aby stratil na kvalite. PET fľaše sa síce recyklovať dajú, ale zo zrecyklovaného PET obalu už nikdy potravinový obal nevznikne – plast sa pretaví a použije v stavebníctve či textilnom priemysle. Takže každá PET fľaša pochádza z ďalšieho nového plastu. Tetrapakové obaly sú síce recyklovateľné, ale keďže ide o kombinovaný materiál, jeho recyklácia je náročná a obmedzená. Hliníkové plechovky sú alternatívou, ktorá spotrebuje obrovské množstvo energie. Navyše, ťažba bauxitu často prebieha na plochách odlesnených pralesov.

Ako sú značené?

Jednou zo záruk kvality sú logá a značky, ktoré možno nájsť na obaloch mnohých potravín. Medzi tie najznámejšie patria:

Toto logo upozorňuje na lokálne potraviny vyrobené v našej krajine. Týmto garantuje krátku vzdialenosť, ktorú potraviny museli prekonať, a teda aj menší negatívny dosah na životné prostredie. Ich kúpou spotrebitelia podporujú miestnych pestovateľov a peniaze zostávajú v krajine.

Logo ekologického poľnohospodárstva dáva záruku, že na dopestovanie produktu neboli použité syntetické hnojivá, herbicídy, pesticídy, regulátory rastu a iné chemické látky. Pri chove prežúvavcov nebol do ich krmiva pridávaný trus, hnoj, nekrmovinové prísady (napr. zeolity), podstielka z chovu hydiny, močovina, rybia múčka ani rybie produkty. Zvieratá z ekologického chovu nie sú trvalo udržiavané v uzavretých priestoroch bez možnosti pobytu vo výbehoch. Potraviny ekologického poľnohospodárstva nie sú upravené syntetickými konzervačnými látkami, farbivami, ochucovadlami či emulgátormi.

Táto značka reprezentuje stratégiu boja proti chudobe. Produkty s touto značkou pochádzajú od farmárov a výrobcov, ktorí majú garantovanú minimálnu cenu za svoje výrobky, a tá im poskytuje stabilný príjem. Globálny obchod čoraz viac vplýva na miestne ekonomiky i životné prostredie a veľké firmy presúvajú vďaka praktikám voľného obchodu výrobu tam, kde je najlacnejšia pracovná sila.

Hlavné princípy spravodlivého obchodu FAIRTRADE:
•  spravodlivé ceny a zákonné minimálne mzdy, 
•  pracovnoprávne minimálne štandardy, 
•  zákaz vykorisťovateľskej detskej alebo nútenej práce, 
•  záruka pôvodu a kontrolovaný tok tovarov do Európy, 
•  priamy obchod a dlhodobé obchodné vzťahy, 
•  trvalý a k životnému prostrediu šetrný spôsob hospodárstva, 
•  ochrana dažďových pralesov, prírodného vodstva a pitnej vody, 
•  cielená podpora biologického pestovania.

Túto značku môžete nájsť na konzervách tuniaka. Výrobok označený touto značkou zaručuje, že tuniak v konzerve nebol ulovený technikou ohrozujúcou delfíny. Vyhladované delfíny úspešne dovedú rybárov k miestam s veľkým výskytom rýb a rybári ich pomoc radi využívajú. Ak navyše použijú vakové siete, často sa stáva, že spolu s tuniakmi ulovia, zabijú, či zrania aj delfíny. Za posledných 50 rokov bolo takýmto spôsobom zabitých viac ako 7 miliónov delfínov.

Oblečenie, kozmetika, elektronika či ruže

Ide o produkty, pri ktorých nie je možné vyhnúť sa globálnym dôsledkom, ktoré ohrozujú prírodné zdroje a udržujú obyvateľov niektorých regiónov v chudobe. Na rozdiel od potravín však možnosť výberu menej škodlivých alternatív nie je taká široká. Preto platí pravidlo „menej je niekedy viac“. 

Oblečenie
Vyše 60 % oblečenia v našich obchodoch bolo vyrobeného v ázijských krajinách, kam často smerujú textilné firmy s vidinou nízkych výrobných nákladov. Preto sa v ázijských textilných fabrikách často stretávame s minimálnou mzdou, neplatenými nadčasmi, nedostatočnou ochranou pracovníkov a znečisťovaním vody a pôdy chemikáliami. Ak nechceme k týmto sociálnym a environmentálnym dosahom prispievať, pokúsme sa nakupovať menej oblečenia – obyčajne ho máme viac než dosť. Prípadne oblečenie recyklujme alebo recyklované nakupujme. Secondhandy sú na to najlepším príkladom.

Kozmetika
Každý rok zabíjajú kozmetické firmy milióny zvierat pri testovaní bezpečnosti svojich výrobkov. Testovanie kozmetiky je kontroverzné. Dochádza pri ňom k bolestivým zásahom do organizmu zvieraťa, až k smrti. Navyše, existuje mnoho iných, humánnejších spôsobov testovania, ktoré môžu rovnako presne stanoviť bezpečnosť nového výrobku. Testovanie kozmetiky na zvieratách bolo v EÚ zakázané v roku 2009. Mnohé veľké kozmetické firmy presúvajú výrobu a testovanie do krajín, kde takýto zákaz neplatí.
Tienistou stránkou kozmetiky je aj palmový olej. Pre zvýšený dopyt po ňom sa rúbu veľké plochy dažďového pralesa, najmä v Indonézií. Na týchto prázdnych plochách sa vysádzajú plantáže olejovej palmy. Vznik plantáží likviduje prirodzenú rozmanitosť a prírodné bohatstvo pralesného ekosystému, ako aj prirodzené zdroje obživy pre miestnych obyvateľov, ktorí stále žijú tradičným spôsobom života. V mnohých prípadoch sa plochy dažďového pralesa likvidujú nelegálne, klčujú sa a obsadzujú ich veľké korporácie, ktoré vidia v palmových plantážach možnosť zisku. Pôvodní obyvatelia sú následne z týchto miest vysťahovaní.
Vlastná, jednoduchá prírodná kozmetika sa dá vyrobiť aj doma alebo dajte prednosť certifikovanej kozmetike, ktorá garantuje netestovanie na zvieratách, či zloženie pochádzajúce z ekologického poľnohospodárstva.

Elektro
Podľa OSN sa na svete vyprodukuje približne 50 miliónov ton elektronického odpadu ročne (2008). Na jednu európsku rodinu za 20 rokov tak pripadne približne 900 kg, z ktorého sa zrecykluje len 25 % odpadu. Elektroodpad zahŕňa vyradenú spotrebnú elektroniku, ako sú televízory, počítače, monitory... Vyspelé krajiny však nemajú dostatočné kapacity na ekologické zneškodňovanie tohto nebezpečného odpadu a mnohé „recyklačné“ firmy začali odpad vyvážať do tretieho sveta. Väčšina takto vyvážaného odpadu je zámerne falošne označená ako tovar z druhej ruky či podpora prekonania takzvanej „digitálnej priepasti medzi vyspelým severom a zaostalým juhom“. V skutočnosti sú však takmer tri štvrtiny elektroniky takto dovezenej do rozvojových krajín absolútne nefunkčné a končia na miestnych nezabezpečených skládkach. Pracovníci rozoberajú elektroodpad neodborným spôsobom, čím je ohrozené ich zdravie, ako aj miestne vodné toky.
V oblasti elektropriemyslu neexistujú elektrospotrebiče, ktoré by neobsahovali nebezpečné látky a na vyriešenie problému elektroodpadu sa stále čaká. Jediným riešením je vytvárať menej odpadu – teda kupovať menej elektrospotrebičov.

Ruže
Z 50 rezaných kvetov predávaných v Slovenskej republike je 49 vypestovaných mimo jej územia, a to predovšetkým v krajinách globálneho juhu, v tropickom podnebnom pásme. Keďže dopyt po rezaných kvetoch je celý rok, produkcia kvetov na Slovensku by vyžadovala vykurovanie skleníkov, čo by bolo omnoho drahšie, väčšie by boli tiež emisie skleníkových plynov. Kvety sa z tohto dôvodu do Európy dovážajú. Pre krehkosť a krátku životnosť sa tento tovar priváža letecky, čo predstavuje veľkú a zbytočnú záťaž pre životné prostredie. Najväčším zdrojom rezaných kvetov predávaných v Európe sú plantáže v Keni a v Južnej Amerike. Pracovníčky v skleníkoch nie sú často vybavené dostatočnými ochrannými prostriedkami, a aj keď dodržujú aspoň základné pravidlá ochrany, dlhodobá prítomnosť v toxicky zaťaženom prostredí si vyberá svoju daň. Mnohé štúdie preukázali, že pribúda počet neplodných žien aj potratov a narodené deti majú rôzne defekty a poškodenia. Ďalšia tienistá stránka pestovania ruží spočíva v prečerpávaní a znečisťovaní vodných zdrojov. Paradoxom pritom je, že plných 43 % Keňanov nemá prístup k pitnej vode. 
Ak však kvety naozaj potrebujeme kúpiť, požadujme buď tie s certifikátom FAIRTRADE, lokálne dopestované kvety, alebo kúpme živé kvety v kvetináči.

Nábytok
Slovensko patrí medzi veľmoci z hľadiska pomeru zalesnenej plochy k celkovej rozlohe, ako aj hospodárskej hodnoty lesných porastov. Zalesnená je takmer polovica územia. Z dreva ako z obnoviteľnej prírodnej suroviny však nezískavame toľko, koľko by sme mohli. 
Existujú tri možnosti, ako ťažbu dreva zhodnotiť:
•  predaj/export surového dreva,
•  využitie dreva ako paliva,
•  premena dreva na produkty s vysokou pridanou hodnotou (vo forme nábytku).

Nanešťastie, veľké množstvo tejto vzácnej suroviny prekračuje hranice Slovenska bez akéhokoľvek spracovania, a teda za cenu nižšiu, ako by bolo možné za túto surovinu získať. V roku 2010 sa zo Slovenska vyviezlo viac ako štvrtina z celkového množstva vyťaženej drevenej suroviny. A pritom podľa tvrdení lesníkov je na export určené iba to drevo, ktoré nie je možné spracovať na Slovensku. Práve tu sa dostávame do začarovaného kruhu. Po páde komunizmu bolo mnoho nábytkárskych firiem zatvorených, prípadne sa do nich neinvestovalo. Na Slovensku tak nie sme schopní spracovať viac dreva v dostačujúcej kvalite. Rozvoj nábytkárskeho priemyslu brzdí aj malý trh na Slovensku – veď priemerný Slovák na nábytok ročne minie asi 70 €, zatiaľ čo priemerný Nemec až desaťnásobne viac (približne 700 €). Následkom krízy sa však kúpyschopnosť západu znižuje. Napriek tomu na Slovensku pôsobí niekoľko domácich, ale aj globálnych nábytkárskych firiem, ktoré svoje hotové produkty alebo tzv. polotovary predávajú domácemu aj zahraničnému zákazníkovi. Dlhodobá prítomnosť globálnych hráčov je však otázna, keďže majú tendenciu posúvať výrobu ďalej na východ – do Ukrajiny či Ruska, kde okrem dostatku lacného dreva ich čaká aj lacná pracovná sila.

Aj spotreba potrebuje svoju výchovu. Štandard, v ktorom ľudia žijú, sa z roka na rok zvyšuje. Ľudia nakupujú napriek tomu, že majú všetkého dostatok, a to len z jediného dôvodu – aby nakupovali. 

Vizitka
Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica
www.zivica.sk, www.ekoporadna.sk
Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica je nezisková organizácia, ktorá sa zameriava na vzdelávanie. Prevádzkuje ekoporadňu a ekoobchod v Bratislave, ako aj komunitnú základnú školu a vzdelávacie centrum na Zaježovej.

Zuzana Labašová
e-mail: labasova@zivica.sk, tel.: 0905 954 878
Zuzana Labašová vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte UK a na Hunter College, CUNY, New York, po škole absolvovala ďalšie vzdelanie v arteterapii na JFK University, San Francisco. Po materskej dovolenke sa pridala v roku 2007 k tímu Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica. 
Organizovala medzinárodnú konferenciu Prirodzená starostlivosť o dieťa. V súčasnosti je asistentkou v projekte Svet v nákupnom košíku, organizuje festival Dych Zeme a príležitostne lektoruje kurzy pre školy. Momentálne žije na Zaježovej.


Text: Zuzana Labašová
Foto: thinkstock.com, archív organizácii
Zdroj: Všetko o ekodome a ekobývaní

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Jednopodlažný pasívny dom odkazuje na typické vidiecke osídlenia

Mojdom.sk  odporúča

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky