6-ročná premena dvojposchodového domu pri Bratislave, za ktorou stojí šikovná mamička

Jedálenské sedenie zrenovovala majiteľka domu vlastnými rukami.
Miro Pochyba

Rodičovský dom, v ktorom býva pani Eva s rodinou, postavili v 90. rokoch minulého storočia, no terajšiu podobizeň doň vniesla až domáca pani. „Trvalo nám to približne päť-šesť rokov,“ začína svoje rozprávanie majiteľka domu.

„Bol to klasický dom z 90. rokov, keď boli dostupné nanajvýš dva-tri druhy kachličiek, tak som to musela všetko postupne poprerábať.“ Pôvodný interiér domu sa tak stal pre pani Evu na najbližšie obdobie hlavným objektom záujmu. Ako sama hovorí, nebolo to vždy jednoduché.

„Najviac stresu som mala z kúpeľne, ktorá bola v pôvodnom stave. Bolo potrebné odstrániť staré žlté kachličky, všetko to dlho trvalo, všade bol neporiadok…“

V kozube horí drevo, blikotajúce svetielka a plamienky sviečok vytvárajú čarovnú atmosféru, domom vanie vôňa čerstvo upečeného koláča, z drevenej kolísky sa občasne ozve detské mrnčanie…
Miro Pochyba

V kozube horí drevo, blikotajúce svetielka a plamienky sviečok vytvárajú čarovnú atmosféru, domom vanie vôňa čerstvo upečeného koláča, z drevenej kolísky sa občasne ozve detské mrnčanie..

Početné dekorácie v dome sú ručné práce pani Evy. V mnohých veciach je jej veľkou pomocníčkou dcérka Ema, s ktorou rady trávia čas šitím vankúšikov.
Miro Pochyba

Idylka rozprávkového bývania

Dvojposchodový dom v dedinke neďaleko Bratislavy obýva päťčlenná rodinka, do ktorej veľmi často zavítajú aj ďalšie živé klbká radosti. Eva je totiž profesionálna matka, a tak sa jej rodinka pravidelne rozrastá aj o ďalších členov domácnosti. Všetci spoločne trávia veľa času v útulnej obývačke, ktorá je akýmsi centrom domu. Pred pár rokmi by ste ju tu však hľadali márne. Vznikla totiž z iného priestoru, z terasy, kde mohla majiteľka domu zasahovať najviac.

„Keď sa nám s manželom narodilo dieťa, potrebovali sme dom zväčšiť, a tak sme pôvodnú terasu prerobili na izbu. Hrubú stavbu nám zrealizovala firma, zostal aj pôvodný základ kozuba, teda skôr terasového grilu, a my sme sem presunuli obývačku. To bol úvod do prerábok a potom išlo postupne všetko.“

Kufru, ktorý pochádza ešte z čias vojny, Eva dožičila novú tvár.
Miro Pochyba

Ak by ste si ale mysleli, že jej s realizáciou nápadov pomáhajú majstri, mýlili by ste sa. Všetko si totiž robí sama. Tapetuje, natiera, brúsi, vŕta, šije… Na čo sa v dome pozriete, to prešlo rukami sympatickej mamičky dvoch detí. „Všetko sa to začalo, keď som bola na materskej. Bola som stále doma a všetko mi začalo liezť na nervy,“ smeje sa pani Eva.

Jej šikovné ruky v dedine všetci dobre poznajú, a tak sa často stane, že veci, ktoré by inak vyhodili, jej darujú a ona ich s vďakou prijme a zrenovuje. Aj zo zdanlivo všedných a nepotrebných vecí, ktoré mali pôvodne skončiť na smetisku, dokáže vykúzliť prekrásne interiérové doplnky. Napríklad o komode v obývačke, ktorá sa perfektne hodí ku kozubu, by asi málokto povedal, že už má svoje najlepšie roky dávno za sebou.

„Komoda je ešte po mojom dedkovi, ten si ju kúpil na svoju chalupu. Vtedy bol práve začiatok masívneho borovicového nábytku, toto bol prvý taký kúsok. Neviem, odkiaľ ho doviezol, ale bol bledý masívny a už tam boli aj červotoče. Napúšťala som ho, brúsila, šmirgľovala, a tak som ho doladila ku kozubu.“ Komoda v obývačke však nie je jediná, ktorá skrýva svoje tajomstvo. Aj lavici v provensalskom štýle stojacej v jedálni prepísala majiteľka históriu.

„Pôvodne išlo o veľmi nevýrazný záhradný nábytok. Bol však príliš obyčajný, a tak som z neho odrezala bočnice, natrela ho nabielo a dozdobila vlastnoručne ušitými vankúšikmi.“

Už pri vstupe do domu vás uchvátia dekorácie a prvky, ktoré dodávajú domu útulnosť.
Miro Pochyba

Keď sa z domčeka stane tvorivá dielňa

Je priam neuveriteľné, čo všetko pani Eva stíha popri výchove malých detí. Kedy je možné premeniť dom na tvorivú dielňu? „Keď sú všetci preč, lebo ma znervózňujú. Buď pracujem po večeroch, alebo v čase, keď som sama, lebo nemám rada, keď mi niekto stojí za chrbtom a kontroluje ma.“ Nie vždy však ide všetko úplne ľahko. Niektoré renovácie si vyžadujú veľa času, napríklad ako tá, do ktorej sa pani domáca pustila naposledy.

„Renovovala som stôl a stoličky, ktoré prišli s mojimi rodičmi, keď sa nasťahovali do nového domu. Dlho ležali vyhodené v stodole, tak som sa pustila do ich rekonštrukcie. Zrenovovať stôl mi trvalo naozaj dlho, prácu mi sťažilo aj zlé počasie, hlavne posledné týždne stále pršalo. V noci som k nemu musela vstávať a otáčať ho pri kozube, často som vetrala, lebo lak veľmi zapáchal. Nakoniec to aj tak popraskalo, takže to budem musieť znovu prebrúsiť a nanovo nalakovať.“

Čarovný interiér domu dýcha skutočne originalitou. Skrášľujú ho zreštaurované kusy starého nábytku, ako aj doplnky, ktoré si väčšinou šije Eva sama. Tej stačí pohľad na textíliu a už sa jej hrnú nápady, čo z nej vyrobiť. Rovnako to bolo aj v prípade závesu oddeľujúceho obývačku od susednej miestnosti, ktorý pôvodne slúžil ako deka. „Chcela som, aby deti pri učení nerušila televízia zapnutá v druhej izbe. Prvé, čo som schmatla, bola táto deka na kresle, tak som z nej urobila záves. Nakoniec sa z neho tešia hlavne deti, lebo sa zaň veľmi často schovávajú.“

Renovácia kúpeľne majiteľku domu skutočne potrápila. Finálny výsledok však stojí za to.
Miro Pochyba

Detaily, ktoré robia z domu domov

Zaujímavých dekorácií je v dome hneď niekoľko. Kufor, ktorý zdobí obývačku, má 60 rokov. „Dedo ho mal na fronte, už bol stokrát premaľovaný, pôvodne bol tmavohnedý s čiernym kovaním, ale ku mne sa dostal modro-žltý. Tak som si ho premaľovala podľa seba.“ Mnohé ďalšie našla majiteľka v dostupnejších, lacnejších obchodoch, pár kúskov je drahších, no svoje čestné miesto si vydobyli aj produkty ručnej práce. 

Pri pohľade na interiér je zrejmé, že pani Eva inklinuje predovšetkým k prírodným zemitým odtieňom. Farby veľmi neobľubuje, ale s príchodom dievčatka bola ochotná do domu vniesť závan ružovej. Tou nakoniec oživila aj kuchyňu, keď do nej zakomponovala ružové spotrebiče. „Veľmi ma rušia farby. Ružová bola pre mňa veľký ústupok, pretože stačí, aby mal niekto niekde položenú červenú mikinu a ja som z toho nervózna. Raz som čítala, že to umelecké duše nemajú rady farby, že ich to ruší, tak možno,“ dodáva so smiechom.

2077107
Miro Pochyba

Je neuveriteľné, koľkými nápadmi mladá mamička oplýva. Kde na to všetko berie inšpiráciu? „Hlavne na internete, v časopisoch, v televízii.“ Ale ako sama hovorí, nie vždy nájde pre svoju vášeň pochopenie. „Doma sú už zo mňa hotoví, blokujú mi kanály, ktoré zvyknem pozerať, keď vidia, že kupujem štetku, kričia: ,Bože, ty už nič nenatieraj…‛ Lebo keď ja chytím štetku, tak ide všetko,“ hovorí s úsmevom.

Terasa poskytuje úžasný priestor na oddych. Svoje o tom vedia aj mačičky.
Miro Pochyba

Kde je láska, tam je život

Keď s obdivom počúvam, čo všetko pani Eva stíha, prekvapí ma ďalším svojím koníčkom. „Rada fotografujem,“ skromne spomenie medzi rečou, „hlavne svoju rodinu,“ pokračuje a ja sa nenápadne obzerám po stenách izieb. Tie sú ozdobené zarámovanými fotografiami, ktoré dotvárajú celkovú útulnosť. „Aj moja práca je môj koníček, i keď sa to ani nedá nazvať prácou,“ dodá k otázke týkajúcej sa jej pestrých záľub. „To je poslanie,“ dopĺňam ju, pozerajúc pritom na malé dievčatko, ktoré Eva s nehou drží v náručí.

Nie je jediné, ktoré tu našlo svoj dočasný domov. Evin čarovný domček je útočiskom mnohých detičiek, ktorým okrem tepla domova poskytne aj veľa lásky. A tú je v dome cítiť na každom kroku. Nielen v atmosfére, ktorá v ňom panuje, ale hlavne v láskavých slovách, ktorými Eva opisuje, čo robí. Hovorí sa, že bývanie odráža dušu svojich majiteľov, a ja už chápem, prečo ma toľké šťastie zalialo hneď pri vstupe. Lebo domov je tam, kde je láska, tej je v Evičkinej rodine doslova na rozdávanie. 

Syn Miško má izbu zariadenú v námorníckom duchu.
Miro Pochyba

Izbička jej dcérky je hotovým kráľovstvom princezien.
Miro Pochyba

text: Michaela Donauerová
foto: Miro Pochyba
zdroj: časopis Tvorivé bývanie