Ako sa dá využiť potenciál storočných bytov
Viedenské domy z prelomu 19. a 20. storočia sa pýšia vysokými stropmi, veľkorysými schodiskami, bytmi s prechodnými izbami, ktorých okná smerujú do ulíc. Kuchyniam obrovských bytov voľakedy veľa priestoru a ani svetla nedopriali. Obyvatelia Viedne však vzťah k svojmu bývaniu zmenili, potrebujú viac jasu, komfortu a umne zosnovaného kuchynského života. Takého, ktorý kuchyňu spriatelí s dispozíciou celého bytu.
{R1}
Keď sa francúzsky pár, ona i on lingvisti, rozhodli žiť vo Viedni, priviezli si so sebou kus rodinnej histórie – kreslá, komody, truhlice, starožitné vitríny, obrazy, plastiky. Veci, ktoré sa v ich končinách dedia z generácie na generáciu a postupne zapĺňajú zákutia domácností. K tomu všetkému scestovaná dvojica našla záľubu v zbieraní kobercov. V krajinách, kde rodina doteraz dlhší čas pôsobila, si vybrali koberce, čo svojimi vzormi a tkaním charakterizovali navštívené regióny.
Viac foto bytu v galérii:
Vytvoriť domov, ktorý bude kolážou typických prvkov francúzskeho spôsobu bývania a súčasne uvoľní priestor modernej funkčnosti vo viac ako storočnom byte, je istý spôsob umenia. Napriek profesionalite architektky sa interiér len postupne otvára súčasnému štýlu bývania.
Zatiaľ sa domáci podujali len na polovicu toho, čo radí architektonický návrh. Doň vložila svoje skúsenosti slovenská architektka Andrea Očková, ktorá dlhé roky pôsobí vo Viedni. Pýtali sme sa jej na premenu tohto bytu a aj na skúsenosti s podobnými priestormi.
Aké očakávania mali domáci a ako si zladila svoj zámer s ich predstavami?
Bol to môj prvý projekt tohto charakteru a musím sa priznať, že sme spolu bojovali. Nesúhlasila som, aby tu ostali niektoré kusy nábytku. Typovo sem nesedeli. Neuspela som. Moji klienti sú ľudia veľmi scestovaní, žili na rôznych miestach sveta, priblížili sa rôznym kultúram, každý pobyt v cudzine sa premietol aj do ich domácnosti. Zážitky si zhmotňovali vecami do bytu. Ich interiér dotvárajú cudzokrajné koberce, ruské samovary a na západe módne matriošky, čínske kresby a umelecké predmety súčasnosti. Keďže sú to Francúzi, tešili sa z časti bytu vytvorenej pod galériou. Tá im pripomína typické parížske „studio“. Pri takýchto klientoch som sa naučila miešať štýly, vytvárať kontrasty, nebáť sa ich.
Aká časť z tvojich návrhov je už zrealizovaná a aké zmeny byt ešte čakajú?
Na dispozičnom riešení bytu sme sa zhodli hneď. Spojili sme veľkú chodbu s malou kuchyňou a vytvorili sme krásny vstupný priestor. Tu nábytok kuchyne prechádza do šatníka a svojou jednotnou líniou a materiálom spája, a zároveň definuje jednotlivé zóny. Okno s výhľadom na schodisko máme v pláne vybaviť podsvietenou vitrážou. Aj teraz už vidieť, že dobrým osvetlením sa vytratilo šero z chodby a podsvietením vznikol efekt slnečných lúčov. Tak sa doteraz nevyužitý veľkorysý vstupný priestor sfunkčnil, dotvára kuchyňu a tá je aj jeho pokračovaním. Budeme meniť farby v byte a niektoré kusy nábytku v obývačke. Deti sú už jednou nohou preč z rodičovského domu, tak ho budeme prispôsobovať novej situácii.
Viac foto bytu v galérii:
Keby si mohla viac hovoriť do zariadenia tohto bytu, ako by sa to premietlo v skutočnosti?
Niektoré kusy nábytku by som aj dnes vymenila a nahradila modernými, zredukovala by som predmety, nechala len cennejšie. Obývaciu miestnosť by som zariadila modernými dizajnovými kusmi nábytku zo začiatku minulého storočia. Pôvodne som pracovňu umiestnila do spálne, ktorá je dosť veľká a počas dňa nevyužitá. Získal by sa väčší priestor v obývacej zóne a najmä vstup do študentskej izby, ktorý teraz vedie cez pracovňu a ruší pokoj potrebný pri práci.
Ako sa dá využiť potenciál storočných bytov (hoci aj u nás)?
Ich potenciálom sú práve stropy, ktoré možno predeliť galériou, využiť ich na spanie aj inak. Môžete zavesiť lampy, ako sa vám žiada, nie ako v moderných priestoroch s výškou 2,55 m. Tieto byty však majú aj svoje nevýhody, napríklad vykurovanie veľkého objemu. Ich dispozície vychádzajú väčšinou zo životného štýlu zo začiatku minulého storočia: malinké izbičky pre slúžky, tzv. kabinety. Kuchyňa tiež nebola v tom čase reprezentatívnym priestorom. Zvyčajne bola stiesnená, tmavá, v najmenej lukratívnych častiach bytu. Sprevádzkovať takýto starý byt podľa dnešných moderných kritérií je náročné na prestavbu. Výsledok však väčšinou stojí za to.
Viac foto bytu v galérii:
Čo by si poradila tým, ktorí chcú zaujímavo, štýlovo, a pritom moderne obývať domy s minulosťou aj u nás?
Takisto, ako majú tieto byty svoje výhody, majú oproti moderným, novým, rovným a „pravouhlým“ novostavbám aj dosť nevýhod. Tu sú bez výnimky a v každom smere všetky steny krivé. Priestory však majú jedno, čo žiadna novostavba nevyžaruje: atmosféru. Ak sa niekto rozhodne pre bývanie s atmosférou v starom byte, a pritom chce moderne bývať, musí počítať s prestavbou a prekvapeniami, ktoré sa v starých múroch skrývajú. K zariaďovaniu potom patrí aj nábytok na mieru a pri jeho montáži zúfalé pohľady stolára. Vymeniť sa musia staré potrubia a elektroinštalácia.
Viac foto bytu v galérii:
Do týchto bytov esteticky a ani funkčne nepatria laminátové podlahy a podhľady. Vyniknú tu ušľachtilé materiály, tie spolu s bytom pôsobia vierohodne. Odmenou je potom neopakovateľné čaro staronového priestoru.
Mag. art. Andrea Očková
Rodáčka z Košíc, v súčasnosti pôsobí vo Viedni. Vyštudovala fakultu dizajnu na TU v Košiciach, neskôr Vysokú školu užitného umenia vo Viedni. Dizajnérsky spolupracovala s významnými slovenskými výrobcami nábytkových kolekcií, zaoberala sa návrhom veľtrhových konceptov na výstavy vo Frankfurte nad Mohanom a v Miláne, navrhovala interiéry a architektúru v rámci Slovenska, Maďarska, Rakúska, Spojených arabských emirátov a Číny. V súčasnosti sa venuje najmä architektúre.