V štiavnickom byte domáci pri rekonštrukcii využili vtip a zmysel pre originalitu
Prekvapujúci výber farebne rozohraných plôch nabil priestor bytu v historickom dome novou energiou.
{R1}
Teraz sa prejdeme celým jeho priestorom, ktorý vymedzujú masívne múry. V tvaroch miestností a striedaní architektonických prvkov možno v útržkoch čítať časy blahobytu i úpadku, vkusu i dekadencie, vnímať prelínanie slohov, tušiť ľudské osudy.
Historické domy na Trojičnom námestí po stáročia menili svoju tvár, striedali vlastníkov a napokon akoby zastali v čase. Súčasníci, ktorí v jednom z nich žijú, sa nechceli vzdať pohodlia moderného bývania ani svojského štýlu, a pritom zachovali pôvodné, vytvorené predchádzajúcimi generáciami. Priestor s mäkkosťou plynúcou z klenbových stropov, krivostí stien a prirodzenej nerovnosti starých konštrukcií sa halil svetlom ledva schopným súperiť s prítmím hĺbky domu. Interiér pôvodne pôsobil nostalgicky, ospalo.
Atmosféra bytu sa do súčasnosti prebudila nečakaným výberom farieb a zariadenia. Priestor rozjasnila a rozhýbala hravá geometria a farebnosť nábytku, farebne vyzývavá dlažba v kúpeľni a nápadité farebné škárovanie keramickej podlahy v kuchyni a v chodbe.
Sašin uvítací príhovor
Saša nás usádza v extravagantnej sedacej súprave v štýle Elvisa Presleyho: „Tunajšia blízkosť prírody je pre nás, mešťanov z iných kútov Slovenska, až hriešna. Tristo metrov od Trojičného námestia sú lesy, tajchy, Červená studňa, botanická záhrada. Do práce a školy prejdeme aj v papučiach. S ľuďmi sa tu navzájom poznáme ako na dedine. Jediné, čo sme obetovali, je možnosť byť v intenzívnejšom kontakte so starými mamami.
Presviedčam sa, že takéto podmienky sa môžu stať laboratóriom vzťahov, skrýšou pre existenciálny experiment, ktorému nedostatok peňazí nie je na škodu. Musí však byť zabezpečená aspoň najzákladnejšia podmienka na fungovanie krehkého stroja. Za málo peňazí, málo muziky – platilo aj pri zariaďovaní nášho bytu.
Dušan sa síce ošíval pred poslednými zmenami, robil si posmešky, že to tu každú chvíľu mením. Kým sme byt kúpili, istá stavebná firma ešte v 90. rokoch neveľmi kompetentne vykonala stavebné úpravy. My sme interiér menili v súlade so zásadami pamiatkovej starostlivosti.
Koncepcia bytu nevychádza z podrobného intelektuálneho plánu. Ak sa náhodou niekomu javí výsledok ako čistý, prirodzený a jednotný, nie je to tým, že by sme veci od prvopočiatku presne premysleli. Na 93 štvorcových metroch sme si rozmiestnili najmä nábytok z našich predchádzajúcich obývacích príbehov.“
Hlbokú miestnosť síce osvetľujú dve okná, ale tie sú vsadené do meter hrubých ostení. Živo a žiarivo je tu vďaka Sašinmu výberu farieb. Zo samého vrcholu morového trojstĺpia stráži výhľad z okien socha Svätej Trojice.
Zátišia, kompozície farieb, výber materiálov, pôvodné architektonické prvky v tesnej blízkosti s moderným dizajnom zmierňujú ponurosť historického priestoru.
Okrem excentrických nábytkových kusov má táto domácnosť zmysel aj pre komornejšie tvarovaný a menej vyfarbený nábytok. Zásuvkovú komodu, ktorá pôsobí v obývačke elegantne a výborne sa osvedčila ako úložný priestor, predával výrobca ako kuchynskú linku.
Stôl s príručnou knižničkou z dubového masívu im vyrobili na objednávku, teda pre Dušana k štyridsiatke. Podlaha vydrží roky – veď je z agátového dreva. Kredenc majú po starkých. Deliacu „priečkoskriňu“ medzi spálňou rodičov a detskou izbou má podobne ako policovú zostavu v obývačke „na svedomí“ Dušanov brat a jeho firma Drevkomfort.
V obývačke sa pod chvíľou niekto z nás dotkne vystavených exponátov. „Hlúpostičky poukladané na knižnici nazbierali deti: kamene z Chorvátska, drevo vytiahli z Dunaja pod Vyšehradom, ostatné kamene povýšili na meteority a polodrahokamy, drevné opály sú pokladmi z Antola, pribúda kopec sľudy – pardon, zlata a striebra,“ komentuje Saša, kým sa vraciame do kuchyne.
Peter Jakubišin
architekt:
„V štiavnickom byte domáci pri rekonštrukcii s vtipom a netradične využili jeho fyzikálne predpoklady aj s jeho limitmi. Obnova rešpektovala hodnoty historického priestoru, a pritom odzrkadlila ich sny a túžby, praktické potreby, splnila nároky na súčasné bývanie, obdivuhodne zohľadnila pôvodné dispozičné riešenie. Na prvý pohľad nevyhovujúce až provizórne priestory sa premenili na svieže funkčné celky. Ťažkopádny historický interiér oživujú farebné kombinácie plôch a povrchov, navodzujú atmosféru útulnosti.“
Stenu nad pracovnou doskou chráni a zdobí zelenkavá Sašina benátska štuka: „Kto by sa trápil s obkladom stien, keď ich krivosť sa dá tak krásne zvýrazniť omietkou? Čisté husté hasené vápno s pieskom sme nanášali starou kreditkou.“
Novú kuchyňu si skomponovali zo zvyškov drevotrieskových dosiek narezaných podľa Sašinho návrhu. Linku alebo skôr farebne a rozmerovo rozšafný škatuľový systém skriniek v rôznych veľkostiach, hĺbkach a farbách odvodila Saša z mondrianovského vzorca: „Myslela som si, že keď Dušan uvidí návrh, vyhodí ma z domu. Aj brat, aj Dušan sa nakoniec dali presvedčiť.“
Úchytky skriniek len potvrdzujú, že s dizajnom môže byť veselo – čo kus, to iný tvar a odtieň.
Hry s farebnosťou pokračovali nielen na stene za pracovnou doskou, ale aj na podlahe v chodbe a kuchyni. Kým zaschla klasická biela škárovacia hmota, Saša do nej pridala farebné minerálne pigmenty. Netradičné farby sa ušli aj radiátorom, ten kuchynský nastriekali akrylovou farbou s petrolejovým odtieňom.
Saša tvrdí, že ich kuchynská „sexi“ sedačka značky Asko Nitra bola posledná na celom svete. Firma zastavila výrobu a oni ešte stihli kúpiť posledné dva kusy. Cena bola vďaka zľave tiež „sexi“.
Expresia vo výbere farieb a tvarov s nápadom vniesť takýto štýl do historického prostredia pôsobí v našich končinách veľmi originálne. U Saši nešlo o žiadne napodobňovanie, len o vlastný pocit a spôsob zabývania sa pod klenbami…
Saša Hrivňáková
výtvarníčka
Predtým ako rozmaľuje svoje obrazy, ponorí sa do hlbokého beztvarého tušenia, ktoré sa podobá viac vôni alebo tieňu. Stalo sa základom jej práce. „To amorfné sa začína formovať po stretoch s obrovským množstvom materiálu. Sú ním sny, spomienky, detstvo, útržky rozhovorov, postrehy z túlačiek, najmä Štiavnicou, listy, dojmy zo stretnutí, básne, hudba, film, vesmír….“ Z toho všetkého vznikajú pocitové skice, grafika, fotografia a maľba.