Elektrické podlahové vykurovanie

{R1}

História podlahového vykurovania sa začala písať už pred 3 000 rokmi. Približne v roku 1200 pred n. l. sa úspešne používalo v gréckej provincii Anatólia, teplonosnou látkou boli spaliny. Okolo roku 80 pred n. l. Rimania opäť objavili a zdokonalili centrálny vykurovací systém a najskôr takto vykurovali kúpele, neskôr celé obydlia. Teplovzdušné vykurovanie v podlahových kanáloch využívalo spaliny z centrálneho ohniska. Autorom priekopníckeho nápadu podlahového vykurovania bol Sergius Oratus. Tento spôsob vykurovania bol veľmi obľúbený, pretože teplo sa v priestore šírilo rovnomerne. Novodobá technológia podlahového vykurovania sa začala naplno využívať až v 20. storočí. Dnes vieme, že podlahové vykurovanie pozitívne ovplyvňuje aj zdravie človeka, pretože teplota v miestnostiach sa vďaka nemu približuje k teplotám, ktoré sú ideálne pre ľudský organizmus a jeho aktívne psychické i fyzické fungovanie.

Prevádzka podlahového vykurovania je hygienická, keďže nevíri vzduch, steny a vykurovacie plochy neznečisťuje unášaný prach a vo vykurovaných miestnostiach je kvalitná mikroklíma. Minimálna vlhkosť stien bráni vzniku plesní a mikroorganizmov, čo znižuje riziko vzniku alergií. V súčasnosti sa najčastejšie využívajú dva základné systémy podlahového vykurovania: teplovodné a elektrické.

Typy podlahového vykurovania:

• Elektrické podlahové vykurovanie (vykurovacie káble – termokáble vytvárajú teplo vďaka elektrickej energii)
• Teplovodné podlahové vykurovanie (teplá voda cirkuluje v rúrkach, ktoré sú uložené v podlahe)

Dnešné novostavby majú veľmi dobré tepelnoizolačné vlastnosti a veľkoplošné sálavé systémy – či už podlahové, stenové, alebo stropné – dokážu i pri nízkom inštalovanom príkone vyhriať miestnosť na požadovanú teplotu. Okrem toho vďaka zohriatiu konštrukcií sa docieli tepelná pohoda už pri nižšej teplote vnútorného prostredia, čo predstavuje zaujímavé úspory na prevádzkových nákladoch. Elektrické podlahové vykurovanie sa radí k takzvaným veľkoplošným, sálavým či tiež nízkoteplotným systémom. Povrchová teplota podlahy by nemala dlhodobo prekračovať hranicu 29 – 30 °C. (foto: DEVI)
Devi

Dnešné novostavby majú veľmi dobré tepelnoizolačné vlastnosti a veľkoplošné sálavé systémy – či už podlahové, stenové, alebo stropné – dokážu i pri nízkom inštalovanom príkone vyhriať miestnosť na požadovanú teplotu. Okrem toho vďaka zohriatiu konštrukcií sa docieli tepelná pohoda už pri nižšej teplote vnútorného prostredia, čo predstavuje zaujímavé úspory na prevádzkových nákladoch. Elektrické podlahové vykurovanie sa radí k takzvaným veľkoplošným, sálavým či tiež nízkoteplotným systémom. Povrchová teplota podlahy by nemala dlhodobo prekračovať hranicu 29 – 30 °C.

Elektrické podlahové vykurovanie

Elektrické podlahové vykurovanie pracuje s vykurovacími káblami (termokáblami), podložkami alebo fóliami uloženými buď priamo pod podlahovou krytinou, alebo pod spodnou vrstvou mazaniny či iného materiálu.

Elektrické podlahové vykurovanie v podobe 2,5 cm hrubého termokábla fixovaného na samolepiacej plastovej sieťovine stačí priamo upevniť na očistenú podlahu a následne zatrieť tenkou vrstvou pružného lepiaceho tmelu. V prípade použitia drevenej alebo plastovej krytiny je nutné zaliať rohože 10 mm vrstvou zalievacej zmesi, čím sa zabezpečí rovnomerná teplota povrchu. Elektrické podlahové vykurovanie v podobe termokáblov sa môže aplikovať aj priamo na betónovú podlahu, ktorú je potrebné tepelne odizolovať, aby sa zabránilo nežiaducim únikom tepla. Termokáble sa zalievajú 5 – 6 cm hrubou vrstvou betónovej mazaniny alebo inej zalievacej zmesi, zbavenej ostrých prvkov. Po vytvrdnutí betónu by mal postupný ohrev podlahy z 15 °C na 25 až 28 °C trvať asi týždeň.

Prednosti podlahového vykurovania:

• nenarúša vzhľad interiéru
• umožňuje vertikálne rozloženie teplôt s priebehom priaznivejším pre ľudský organizmus
• v porovnaní s konvekčným spôsobom vykurovania, napr. radiátormi, umožňuje dosiahnuť rovnakú tepelnú pohodu v miestnosti pri nižšej priemernej teplote vzduchu v miestnosti asi o 2 – 3 °C. Zvýšenie priemernej teploty vzduchu o 1°C si vyžaduje až 6 percentné zvýšenie spotreby energie
• nedochádza k víreniu vzduchu (ani prachu)
• relatívna vlhkosť vzduchu je vyššia
• umožňuje využívať nízkoteplotné zdroje energie

Ďalšou možnosťou je uloženie termokáblov na prvú trojcentimetrovú vrstvu vytuhnutého betónu, na ktorú sa upevnia a zalejú sa ďalšou vrstvou. Dosahuje sa tak flexibilnejšie vyhriatie  a presnejšia regulácia. Keďže vykurovacia časť podlahy je oproti teplovodnému systému nižšia, nedochádza k takej akumulácii tepla a aj zotrvačnosť vyhrievacieho efektu je nižšia. Dobré a efektívne fungovanie elektrického podlahového vykurovania je podmienené vhodným typom regulácie. Kvalitný termostat by mal registrovať, či je pokles teploty v miestnosti dlhodobý alebo krátkodobý, a na základe zhodnotenia situácie automaticky zapínať alebo vypínať kúrenie. Takýmto spôsobom sa v obytnom priestore udržuje stála teplota a nedochádza k prekurovaniu.

Pri renovácii a prestavbách je možné ultratenkú elektrickú vykurovaciu rohož položiť priamo do lepidla na dlažbu, a tým vytvoriť na starom povrchu novú podlahu.
Devi

Regulovateľnosť a rýchla reakcia na zmenu sú okrem malej hrúbky podlahy ďalšou výhodou tohto systému, keďže každý okruh je možné nastaviť práve tak, ako je daná miestnosť obývaná. Ak sa napríklad väčšinu času rodina zdržuje v obývačke, kuchyni či detskej izbe, tu sa nastaví komfortná teplota a naopak, ak cez deň netrávi nik čas v spálni alebo cez týždeň zostáva študent na internáte, môže sa jednoducho znížiť teplota na úspornú. Elektrické vykurovanie nepracuje s centrálnym zdrojom tepla, preto nie je nutné napríklad zohrievať pre studenú dlažbu v kúpeľni celý objem teplej vody na to, aby sa zohriala jedna miestnosť. Termostat v  miestnosti spína relé práve tam, kde treba teplotu zvýšiť.