Byt na najvyššom poschodí jedného z parížskych domov
Neďaleko námestia Bastily, na najvyššom poschodí jedného z parížskych domov, vytvoril interiérový architekt Laurent-Olivier Gros pre mladý pár hniezdočko vo farbách komiksu. Vyťažil pritom maximum z malého a komplikovane členitého priestoru, v ktorom vyskladal byt ako skladačku v popartových odtieňoch.
{R1}
V tomto podkroví nešlo o prvú prestavbu. Prvý pokus premeniť rôznorodé priestory pod šikminami strechy na útulné miestnosti, ktoré by vytvorili zaujímavý celok, však nebol dovedený do úspešného konca. Podarilo sa to až interiérovému architektovi Laurentovi-Olivierovi Grosovi, ktorý vniesol do bytu praktickosť a pohodlie a všetko dokonale zladil so vkusom majiteľov. Tí túžili po modernom, a najmä pestrofarebnom bývaní. „Vybrali sme si svieže farby, ktoré máme najradšej – do kuchyne oranžovú a červenú, do obývačky ružovú, do spálne modrú, do kúpeľne citrónovožltú a do WC jablkovo zelenú. Ich intenzívne pôsobenie zmierňuje neutrálna sivá.“ V živých odtieňoch však nemaľovali steny (až na malé výnimky). Architekt tu navrhol iný postup – farby priniesol do interiéru prostredníctvom zariadenia, či už vstavaného, alebo mobilného nábytku a doplnkov. Farebný nábytok zároveň vytvoril efektný kontrast s neutrálnym pozadím a niekoľkými tmavšími kúskami vybavenia bytu.
Chytré výmeny
Úspešný bol teda až druhý pokus správne poskladať skladačku tohto podkrovného bytu. Pôvodne tu boli izby pre slúžky a miesto na sušenie bielizne, neskôr ich spojili a vznikol podkrovný bytík, ktorý však nebol veľmi praktický. Majitelia sa preto rozhodli dať celý priestor upraviť tak, aby mohli 65 štvorcových metrov jeho podlahovej plochy využívať v čo najväčšej miere, prakticky a s maximálnym pohodlím. Hoci celková rozloha nevyzerá na dvojizbový byt nijako tragicky, problémom bolo, že iba 39 štvorcových metrov z nej má svetlú výšku viac ako 1,8 metra, čo je minimum potrebné na využiteľný obytný priestor.
Ďaľšie fotografie nájdete v galérii
Riešením bola zmena dispozície v štýle hry Škatule, hýbte sa: obývačka sa rozšírila a zabrala aj bývalú spálňu. Vznikol tak pomerne veľkorysý denný priestor v tvare L, príjemnejší na bývanie i na pohyb – otvorenejší a voľnejší, v ktorom bolo možné vyčleniť miesto aj na kuchyňu. Ďalšiu výmenu absolvovala kúpeľňa, ktorá zaujala miesto pôvodnej pracovne. Navyše, vďaka sklenenej stene sa opticky prepojila s kuchyňou a jedálňou, takže obytný priestor získal viac svetla aj vzdušnosti. V bývalej minikuchynke na opačnom konci dispozície je dnes minispálnička s vlastnou toaletou, pracovnému kútu pridelil architekt nové miesto na rozhraní dennej a nočnej zóny, oproti schodom, ktorými sa vchádza do bytu. Je síce menší, ale dostatočný a praktický. Nočná zóna sa tak jasne oddelila od dennej, zjednodušili sa komunikačné trasy a komplikovaný priestor dostal logické členenie.
V otvorenom priestore pritom zabezpečila každej z oblastí s rôznymi funkciami vlastnú identitu vlastná farba. Jednotlivé zóny sú vyčlenené viac farebnosťou než fyzickým rozdelením už aj tak komplikovane tvarovaného podkrovia, tam, kde je to potrebné, zabezpečujú intimitu posuvné alebo skladacie dvere, prípadne závesy – všetko s minimálnymi nárokmi na priestor.
Výška, svetlo, výhľad
Tieto tri faktory najviac ovplyvnili architekta Grosa pri navrhovaní novej dispozície. Tá sa podriadila v prvom rade výškovým možnostiam podkrovného priestoru, ktorý má od 2,45 metra v strede, teda v terajšej kuchyni a časti obývačky, až po 0,60 metra po obvode, kde sú umiestnené najmä nízke skrinky. Do centrálnej zóny bytu s najväčšou svetlou výškou umiestnil architekt kuchyňu. Táto voľba jednak zjednodušila komunikačné trasy, pohyb v byte aj činnosti spojené s prípravou jedla, jednak umožnila umiestniť sem zariadenie so štandardnou výškou. V nižších častiach podkrovia (so svetlou výškou menšou ako 1,8 metra) našli miesto kúpeľňa, pracovný kút, spálňa a odkladacie priestory.
Bonusom nového dispozičného riešenia je úžasný výhľad na strechy Paríža, ktorý sa z obytných miestností otvára v rozsahu celých 360 stupňov. Okná zasadené do vikierov z neho vystrihujú šesť nádherných pohľadníc. Presne nad jedálenský stôl, ktorý je centrom súkromného aj spoločenského života dvojice obyvateľov, umiestnil architekt nové strešné okno, ktoré prinieslo svetlo a vzduch do pôvodne tmavého stredu dispozície. Je vybavené nielen tieniacou roletou, ale aj dažďovým senzorom, takže sa pri prvých kvapkách z oblohy automaticky zatvorí.
Architekt Gros umiestnil do bytu aj ďalšie technické zariadenia, ktoré majú tak praktický, ako aj ekonomický význam. Napríklad tepelné čerpadlo vzduch – vzduch s možnosťou reverzného chodu zabezpečuje vykurovanie v zime aj chladenie v lete. Vnútorné jednotky sú nenápadne ukryté v skrinkách, vonkajšia je umiestnená na streche. Pri návrhu osvetlenia hlavného denného priestoru využil Laurent–Olivier Gros nízkonapäťové svietidlá, v ktorých sa spája dekoratívnosť s modernou technológiou – svetelné pásy, zabudované v podhľade, sú osadené diaľkovo ovládanými bodovými halogénkami.