Ako na povrchovú úpravu dreva v exteriéri
Ochranou dreva sa rozumie výber optimálnej dreviny na daný účel použitia, maximálna stavebno-konštrukčná ochrana a nevyhnutná chemická ochrana exponovaných prvkov. Pri výbere dreviny na konkrétne použitie treba zohľadniť jej prirodzenú odolnosť a ekonomickú dostupnosť. Konštrukčná ochrana dreva má mať vždy prednosť pred chemickou, dbá na odseparovanie dreva od materiálov, ktoré by mohli zvyšovať jeho vlhkosť vrátane ochrany pred kondenzovanou vodou v priamom kontakte s kovovými prvkami.
{R1}
Dobré konštrukčné riešenie podporuje voľné prúdenie vzduchu a vysušovanie povrchu dreva, zabezpečí rýchle odvodenie zrážkovej vody, bráni dlhodobému kontaktu dreva s vodou, jeho vlhnutiu, umožní vizuálnu kontrolu stavu povrchu dreva.
Chemoochranári
Ochranári dreva s chemickou úpravou vedia, že na oslabenie mechanických a fyzikálnych vlastností dreva, ale aj na jeho vzhľad vplýva vo vonkajšom prostredí súčasne alebo postupne množstvo činiteľov. Svetlo, teplo, voda, prachové častice, piesok alebo kyseliny v rôznej miere a intenzite spôsobujú podľa miesta, kde objekt stojí, jeho orientácie k svetovým stranám, kontaktu s pôdou a mnohých ďalších okolností degradáciu dreva. Argumentom za povrchovú úpravu dreva určeného do exteriéru je možnosť predĺžiť životnosť dreva, zlepšiť jeho úžitkové vlastnosti, zachovať alebo zdôrazniť kresbu a farebný odtieň dreveného povrchu. Náterové látky s rôznou intenzitou prekryjú farebné rozdiely. Základné brúsne laky a nátery sa vyznačujú dobrou penetračnou schopnosťou, brúsiteľnosťou, plnivosťou a priľnavosťou.
Vrchné laky majú vytvoriť hladký vzhľad, zabezpečiť odolnosť proti vode a svetlostálosť. Jednovrstvové laky by mali fungovať ako základné i vrchné súčasne. Povrch častí drevenej konštrukcie sa pred nanášaním náteru prebrúsi brúsnym papierom, tmavé miesta sa vybrúsia zvlášť, najmä v prípade, ak drevo už bolo dlhšie vystavené vonkajším vplyvom. Poškodené a zvetrané miesta treba odstrániť až k zdravému drevu. Jeho vlhkosť nemá byť vyššia ako 12 %. Povrch musí byť nielen hladký a čistý, ale aj suchý, odmastený a zbavený silikónu. Drevo možno vytmeliť až po príprave podkladu, teda po prebrúsení, impregnácii, prípadne po nanesení základného náteru. Na vonkajšie povrchy sú nevhodné akrylátové tmely – absorbujú vlhkosť. Ani najpružnejší náter nanesený napríklad na okenných profiloch, slnolamoch alebo okeniciach neodolá zmenám, ktoré sa udejú v nedostatočne preschnutom alebo neodborne opracovanom dreve. Hneď po prvej zime sa na ňom vytvoria praskliny, začne sa olupovať.
Polyuretánové náterové látky (PUR) sú rozpúšťadlové alebo vodou riediteľné, dvojzložkové (tužidlom sa spustí reakcia medzi spojivom a izokyanátovou živicou) alebo jednozložkové (vytvrdnutie vzdušnou vlhkosťou). Na dreve vytvoria kvalitný povrch s výbornou odolnosťou.
Epoxidové dvojzložkové náterové látky vyrábané na báze nízkomolekulárnych epoxidových živíc potrebujú na vytvrdnutie tužidlá. Povrch natretý takouto látkou vyniká tvrdosťou, odolnosťou proti oderu a pôsobeniu niektorých chemikálií, odolnosť proti UV žiareniu majú nízku. Najprv stratia lesk, potom sa vymrvujú.
Syntetické náterové látky sa vyrábajú na báze alkydových živíc.
Drevoobal
Na vonkajší obal domu alebo inak použité drevo v exteriéri je na výber:
• masívne drevo,
Drevené prvky vystavené nepriazni počasia by sa mali zhotovovať z drevín s prirodzenou vysokou trvanlivosťou, akými sú dub a agát, na drevené obklady domov sa osvedčili domáce ihličnaté dreviny (borovica, smrek, smrekovec či brest). Tam, kde je exteriérové drevo vystavené drsnejším poveternostným vplyvom, sú určené odolnejšie cudzokrajné dreviny (škandinávsky smrek, červený céder alebo už známy sibírsky smrekovec). Bukové, javorové, lipové alebo drevo z brezy a topoľa sú na použitie v exteriéri nevhodné.
• tlakovo impregnované drevené prvky,
Ochranné prostriedky prenikli vďaka špeciálnym tlakovým a vákuovým procesom v impregnačných dielňach do hĺbky prierezu výrobkov v závislosti od druhu dreva (smrek, jedľa a borovica). Takto impregnované drevo je prakticky bezúdržbové a trvanlivé.
• tepelne upravené drevo,
Bunková štruktúra dreva sa zmenila tepelnou a vlhkostnou úpravou, ktorá vytesnila živicu, a pritom zlepšila stabilitu, trvanlivosť (na viac než 30 rokov bez použitia chemickej ochrany), fyzikálne a mechanické vlastnosti dreva. Pri vysokých teplotách sa rezivo z bežných drevín suší v špeciálnych sušiacich komorách. Výrobky sú vhodné na obklady fasád, podlahy, stropy, záhradný nábytok, vybudovanie sáun, plotov, terás. Tepelne upravené drevo získa tmavohnedý odtieň pripomínajúci tvrdé exotické dreviny. Tepelne spracované drevo nie je stabilné proti UV žiareniu, šedivie podobne ako prírodné drevo.
Alebo drevu príbuzné materiály:
• cementovláknité a cementotrieskové dosky,
Drevené vlákna spojované cementom sú v exteriéri odolnejšie ako produkty vyhotovené z dreva a lepidla. Zmes siliky, cementu a mineralizovaného drevného vlákna zabezpečí doskám nehorľavosť, ochráni ich pred hnilobou, plesňami a škodcami. Takéto dosky sa používajú ako fasádný obklad, na podlahy, balkóny.
• vytlačované vláknité profily a panely,
Kombináciou drevných vláken (90 až 95 % z celkového objemu) a termoplastu (organické uhlíkaté spojivá) vzniká materiál odolný proti nepriazni počasia a absorpcii vody. Používa sa na obklady, podlahy, oplotenia, na výrobu stenových panelov, dverných zárubní, okenných profilov, záhradného nábytku. Povrchovo sa výrobky upravujú lakovaním, fóliovaním, potlačovaním, dyhovaním. Dielce z termoplastických vláknitých profilov a panelov možno rezať, frézovať, brúsiť.
Vhodná úprava drevenej fasády
Na povrch drevenej odvetranej fasády z paluboviek možno naniesť tenkovrstvový lazúrovací lak. Ide o nenáročnú údržbu. Tenkovrstvová lazúra pri dvojitom ošetrení čiastočne vnikne do dreva. Textúra a kresba dreva ostáva viditeľná. Trvanlivosť úpravy pri priamom pôsobení poveternosti na západnej a južne fasáde dosahuje 2 až 4 roky. Čím viac je lazúra pigmentovaná, tým vyššia je pravdepodobnosť ochrany proti poškodeniu slnečným svetlom a predĺženie stálosti farby. Obnova lazúry nie je finančne nákladná. Hrubovrstvové lazúry (laky) síce vydržia v závislosti miestnych podnebných podmienok dvakrát dlhšie, ale obnova ich popraskaného náteru zaberie viac času a predpokladá väčšiu zručnosť.
Zhubné obyvateľstvo neošetrovaného dreva:
Drevokazné huby sa šíria výtrusmi, ktoré roznáša vietor. Tým sa najviac darí, ak vlhkosť dreva presahuje 20 % a teplota sa pohybuje v rozmedzí od 18 až 25 °C. Napadnuté drevo ľahko podlieha hnilobe, pritom sa zníži jeho hustota, drevo stráca pevnosť.
Červotoče, hrbohlavy a iní zástupcovia drevokazného hmyzu nie sú rasisti – ich larvy si pochrumkávajú a chrobač sa množí v akomkoľvek dreve.
Na chemickú ochranu dreva možno použiť:
• fungicídne rozpúšťadlá a moridlá proti baktériám, plesniam a hubám (obsahujú jedy pre človeka neškodné), prenikajú hlboko do dreva, ošetrovaný povrch sa stane vodoodpudivým, niektoré obsahujú látky proti UV žiareniu.
• insekticídy (proti hmyzu) – platí, že najprv sa drevo ošetrí špeciálnymi ochrannými prípravkami s fungicídnymi a insekticídnymi účinkami a až potom sa lakuje alebo natiera farbou.
• impregnačné prostriedky (impregnačné oleje, nátery a lazúrovacie laky),
• antipyrény (proti ohňu a zvýšeným teplotám).
Na ochranu dreva v exteriéri sa najčastejšie používajú vodou riediteľné náterové látky s výbornou prieťažnosťou. Starnú pomalšie, získali lepšiu paropriepustnosť ako staršie typy náterov. Vodou riediteľné náterové látky s veľkou penetračnou schopnosťou sa často používajú na napúšťanie dreva pod vodou. Takéto riediteľné emulzné a disperzné laky, lazúry, krycie farby a emaily možno použiť aj pod syntetické a olejové náterové látky. Penetrácia spevní drevné vlákna, povrch dreva možno ľahšie brúsiť.