Škola interiérového dizajnu V – Ako vzniká praktický priestor

Dobrý začiatok, ešte lepší koniec

Interiéroví dizajnéri sa často stretávajú s klientmi, ktorí im s dobrým pocitom predložia projekt domu na stavebné povolenie (veľakrát je v mierke, ktorá neobsahuje potrebné detaily) a fotografie z hrubej stavby a očakávajú zázrak. Ich architekt im predsa povedal, že zvyšok už „vyriešia interiéristi“. V preklade to znamená: Tu je projekt domu, ktorý ste si nechali vypracovať, a dizajnér nech dá vášmu budúcemu životnému priestoru tvár a atmosféru. Ak sa však architekt už na začiatku dostatočne detailne nezaoberal fungovaním prevádzkových vzťahov v jednotlivých priestoroch, potom máte darmo k dispozícii dostatočne veľké miestnosti – ak je projekt zlý, má interiérový architekt iba málo možností na zmeny, a aj tie môže urobiť len za cenu zbytočných nákladov. Lepšie je teda dokončiť dobrú prácu, ktorá vznikla na začiatku, než opravovať zlé dielo – na výsledku to vždy poznať.
 

210899	210900
V návrhu otvoreného obytného priestoru sa musia vymedziť jednotlivé funkčné zóny, pričom treba pamätať na ich praktickú nadväznosť. (foto: Hülsta)	Pri novostavbe by sa mali úložné priestory riešiť už v štádiu projektu; nemôže sa potom stať, že budete nútení ukrajovať z priestoru komunikačných zón. (foto: Hülsta)

Potrebné zmeny

Ideálne je, ak od začiatku architekt spolupracuje s interiérovým dizajnérom, to je však možné len pri novostavbe. Lenže často si vyžaduje zmeny už existujúci priestor, ktorému časom pripadol iný účel, než na aký bol pôvodne navrhnutý, prípadne neladí s požiadavkami životného štýlu svojich nových obyvateľov alebo sa stal vzhľadom na nové okolnosti nepraktickým. V takomto prípade je dôležité zvážiť vhodnú mieru zmien – nakoľko sú potrebné a možné zásahy do stavebných konštrukcií a čo všetko sa dá v priestore dosiahnuť inak, voľbou vhodného zariadenia a jeho rozmiestnením, použitím adekvátnej farebnosti a podobne… Neraz stačí zdanlivo malá úprava pôvodného konceptu a výsledná zmena je priam dramatická. „Napríklad aj v malých bytoch je dôležité vytvoriť dostatok praktických komunikačných priestorov, a to aj cenu, že ostane menej miesta na odkladanie vecí, prípadne naň treba nájsť menej konvenčné polohy. Pocit nepríjemne zaprataného bytu zrazu akoby zázrakom zmizne.“ vraví Peter Theisz z Design Agency. „Dizajnér musí mať neustále na zreteli naozaj všetky kvality, ktoré treba v interiéri dosiahnuť. To znamená, že musí byť schopný zhodnotiť požiadavky klienta a v rámci daných možností vytvoriť praktický a funkčný návrh.“
 

210902	210908
Aby sa kuchyňa stala miestom, kde máte všetko naozaj poruke, treba pri jej návrhu rešpektovať základné ergonomické pravidlá aj prirodzenú nadväznosť rôznych kuchynských prác. (foto: Design Agency)	V rámci pracovného priestoru kuchynskej linky by mali na seba plynulo nadväzovať jednotlivé úkony pri príprave jedla, na praktickosť riešenia treba pamätať aj v okolí jedálenského stola. (foto: A2 design source)

Priestor pre človeka aj pre konkrétnych ľudí

Najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje návrh interiéru je človek – to, ako sa v priestore cítime, určujú naše telesné rozmery. Zároveň by všetko v konkrétnom interiéri – od detailov až po celok – malo zodpovedať špecifickým potrebám jeho užívateľov. „Aký dôležitý je kvalitný interiérový dizajn, dokazujú naše každodenné skúsenosti,“ hovorí Peter Theisz. „Kritériami pri jeho posudzovaní by mala byť jednak miera, v akej zodpovedá našim zvyklostiam a potrebám, a jednak praktickosť pri využití priestoru a svetla,“ vysvetľuje. Pri navrhovaní interiéru je podľa neho potrebné využiť všetky dostupné informácie o jeho užívateľoch a zároveň prakticky určiť vzájomné vzťahy rôznych zón alebo činností v priestore. „Z návrhu musí byť na prvý pohľad zrejmé, o akú miestnosť ide a akým spôsobom sa bude využívať – hovorí o tom jednak konkrétne zariadenie, jednak rozostavenie nábytku.“
 

210909	210911
Z návrhu interiéru musí byť zrejmé, aké činnosti sa budú v priestore odohrávať: pomôckou je typ a rozostavenie nábytku a vybavenia. (bávrhy: Ing. arch. Magdaléna Michaličková)

Ergonómia aj estetika

Dobrým príkladom interiéru, s ktorého praktickou aj estetickou stránkou sme konfrontovaní naozaj intenzívne, je kuchyňa. Práve tu sa odohráva podstatná časť domácich prác a činností, navyše sa kuchyňa často otvára aj do ďalších obytných priestorov, vďaka čomu sa stáva ozajstným centrom nášho domova. „Žiaľ, dnes sa často stretávame s nepochopením jej dôležitosti zo strany architektov. Správne zostaviť kuchynskú linku do nevhodne riešeného priestoru je potom naozaj tvrdý oriešok. Aby sa kuchyňa stala miestom, kde máte všetko doslova poruke, treba pri jej návrhu rešpektovať základné ergonomické pravidlá. Som zástancom funkčnosti a praktickosti tohto priestoru a v detailoch sa snažím využívať čo najviac jednoduchých tvarov rovnakej veľkosti – tieto zásady nijako neznížia estetickú úroveň kuchynskej linky, a pritom zjednodušia prácu ,a tým aj spríjemnia pobyt v kuchyni,“ dopĺňa Peter Theisz z Design Agency.

Článok bol uverejnený v časopise Môj dom.