Nechajme sa rozmaznávať (1. časť)

Ak chceme zabezpečiť základnú požiadavku, ktorá sa na kúpeľňu kladie – hygienické prostredie, mali by sme na úpravu povrchov vyberať také materiály, ktoré sú dostatočne odolné, stálofarebné a zdravotne neškodné. Všetky materiály musia byť vhodné do vlhkého prostredia, prípadne by mali mať špeciálnu úpravu proti vode a vlhkosti.

Začneme od podlahy

Čo od nej očakávame? Predovšetkým by mala byť bezpečná. Každý, kto sa už raz pošmykol na mokrých dlaždiciach, určite si spomenie na ten nepríjemný a tvrdý pád… Preto na podlahy vyberáme materiály s protišmykovou úpravou, ale mali by sa aj ľahko udržiavať. Nemali by sme zabúdať ani na zvukovú a tepelnú izoláciu a až potom by sme sa mali zamerať na výber vhodného povrchového materiálu. Iba ak je podlaha dokonale vodotesná, môžeme zabrániť vzniku plesní a šíreniu mikroorganizmov.

Ideálnym riešením do kúpeľne je podlahové vykurovanie. Vďaka nemu sú na dotyk príjemné aj tzv. studené povrchy. Podlahové vykurovanie môže byť teplovodné (do podlahy sa zabuduje systém rúrok, ktoré sú pripojené na plynový alebo elektrický kotol) alebo elektrické (s použitím termokáblov alebo tenkých vyhrievacích rohoží alebo termofólií), ktoré je vhodné inštalovať najmä pri rekonštrukcii kúpeľne. Elektrické podlahové vykurovanie nie je finančne ani technicky veľmi náročné, a ak nepoužijete dodatočnú tepelnú izoláciu, nezvýši sa ani výška podlahy – vodiče sa zapracujú do vrstvy lepidla. Naproti tomu teplovodné vykurovanie je vhodné najmä v novostavbách a treba s ním počítať už pri projekte domu (pri konštrukcii podlahy aj pri návrhu kúrenia). Ak sa rozhodnete pre tento typ podlahového vykurovanie, odporúčam odsunúť do úzadia „kutilské“ pudy a dielo zveriť do rúk odborníkov.
{R1}

Obľúbená keramika

Vlhkosti asi najlepšie odoláva keramická dlažba. Ľahko sa udržiava, má dlhú životnosť a zodpovedajúce hygienické parametre. Je tvrdá, pevná, nehorľavá a odoláva oderu. Vyrába sa v širokej škále rozmerov, farieb a vzorov, môže byť glazovaná i neglazovaná, s polomatnou či matnou glazúrou. Odporúča sa kúpiť asi o 15 percent viac tohto materiálu, lebo treba počítať s odpadom, ktorý vzniká pri práci, aj s prípadnými opravami.

Elegantný kameň

Kamenná dlažba je síce finančne náročnejšia ako keramická, ale má svoje neobyčajné čaro. Keďže pri kameni nikdy nedosiahneme jednoliatu farbu, každý kus je vlastne neopakovateľný originál. Kamenná dlažba môže byť brúsená alebo leštená, ale povrch možno nechať aj prírodný. Vtedy ju treba ošetriť vhodnou impregnáciou – napríklad konzervačnými prostriedkami či politúrami, ktoré znížia jeho nasiakavosť. Trendom posledných rokov je umelý kameň, vyrobený z prírodnej kamennej drviny s prídavkom spojív v podobe živíc a tmelov.

Nestarnúce drevo

Drevené podlahy sa kúpeľniam dosť dlho vyhýbali. Po príchode exotických drevín, ktoré vďaka svojej hustote a tvrdosti úspešne odolávajú aj vlhkému prostrediu, dnes si také podlahy už môžeme zaobstarať. Do kúpeľne je asi najvhodnejšia palubovka, pod ktorou je prevetrávaná vzduchová medzera a hydroizolácia, ale možno použiť aj špeciálne plávajúce podlahy a drevené rošty. Dôležité je, aby drevo malo možnosť dobre preschnúť a aby sa nielen povrch, ale aj spoje vhodným spôsobom ošetrili proti vlhkosti.

Bratranec dreva korok

Korkové podlahy boli kedysi pomerne obľúbené, najmä pre jednoduché kladenie, s ktorým si ľahko poradil takmer každý. Tento prírodný materiál dobre odoláva vlhkému prostrediu, má výborné tepelno- a zvukovoizolačné vlastnosti, je mäkký a pružný, ľahko sa udržiava a je antistatický, takže nepriťahuje prach. Jeho povrch sa ošetruje prírodným voskom, olejom alebo lakom. Pretože korok má výrazný vzhľad, treba s ním zaobchádzať najmä v malých priestoroch veľmi opatrne.

PVC

Na trhu je k dispozícii mnoho farebných variácií a vzorov, niektoré imitujú dlažbu, drevo či iné povrchy. Často sa stretávame s dvoma extrémami – od úplného nevkusu až po príjemný moderný vzhľad. Z technickej stránky však možno tomuto materiálu vyčítať len máločo – dobre tepelne izoluje, je pevný, pružný, ľahko sa udržiava a odoláva vlhkosti. PVC je teda ideálnou krytinou do miestností s väčšími nárokmi na hygienu – a kúpeľňa medzi ne nepochybne patrí, navyše je trvanlivé a cenovo dostupné i pre menej solventné domácnosti. Musí sa klásť na dokonale hladký podklad, pretože každá nerovnosť či hrbolček sa prejavia na jeho povrchu.

Linoleum

Táto podlahová krytina prežíva v súčasnosti svoj comeback. Na rozdiel od PVC (ktoré ho malo svojho času napodobniť) linoleum je čisto prírodný materiál vyrobený zo zmesi polymérovaného ľanového oleja, živice, korkovej drviny a prírodného farbiva. Zmes sa za tepla nalisuje na jutové plátno. Linoleum je pružné, má dobré tepelno- aj zvukovoizolačné vlastnosti, ale jeho údržba je náročnejšia než pri PVC. Pri linoleu sa však asi nestretnete s nevkusom.

Stop hluku

Na protihlukovú izoláciu kúpeľne a WC treba pamätať už vo fáze projektu. Dokonalé odhlučnenie nemusí byť ani zložité, ani finančne náročné. Zväčša stačí použiť špeciálnu izoláciu na potrubia, vane a splachovaciu nádržku. Požadovaný efekt zabezpečia tri rôzne typy inštalácie sanitárnych zariadení:

• modulárne predstenové inštalácie (potrubia, zabudované nádrže a podomietkové boxy sa inštalujú v kompaktných, vopred zvukovo odizolovaných celkoch priamo na stenu),

• prípojné predstenové inštalácie (pred stenu sa najprv inštaluje kovový nosný systém, ktorý bude vytvárať nosnú konštrukciu pre potrubia, nádrže a boxy. Potom sa celý systém zakryje sadrokartonovými doskami),

• inštalácie na odľahčené steny (na tento typ inštalácií sa využívajú odľahčené stavebné prvky, všetky potrubia i ďalšie náležitosti sa montujú na spoločný nosný systém. Nakoniec sa inštalácie z oboch strán prekryjú sadrokartonovými doskami).

Protihluková izolácia musí dokonale akusticky tesniť, pretože i tá najmenšia škáročka môže v konečnom dôsledku mieru hluku zvyšovať.

Pokračovanie zajtra.