Akou vodou zavlažovať?
Voda vhodná na zalievanie by mala byť predovšetkým čistá, to znamená bez olejových škvŕn, chumáčov bohatej bielej peny od saponátov, bez rias a prebiehajúcich hnilobných procesov (čo spoznáte aj podľa tmavozeleného až hnedého zafarbenia).
Medzi prirodzené zdroje vody patria atmosférické zrážky vo forme dažďa, snehu či rosy. V našich zemepisných šírkach sú zväčša rozdelené nerovnomerne. Preto spoliehať sa len na ne nie je najistejší spôsob, ako zabezpečiť záhrade potrebnú vlahu. Na zavlažovanie je ale najvhodnejšia dažďová voda. Prečo? Lebo je pomerne teplá, mäkká a nerastné živiny nachádzajúce sa v pôde sa ľahšie rozpúšťajú. Atmosférická voda je najčistejšia, ale pri prechode ovzduším sa znečisťuje. Preto sa v oblastiach s veľmi znečisteným ekosystémom neodporúča na zavlažovanie. A ako zachytiť čo najviac dažďových zrážok? Jednoducho, z odkvapov striech priamo do plechových alebo drevených sudov a nádrží. Tie by nemali byť zapustené do zeme, pretože okolitá pôda odoberá vode potrebnú teplotu. Keď sú umiestnené na pevnom základe na povrchu, voda sa v nich môže postupne ohrievať. Ak takú nádrž natriete tmavou farbou, bude priťahovať slnečné lúče, čo zvýši a urýchli vyhrievanie. Aby drevené sudy nezačali hniť od zeme, prípadne aby železné nádrže nehrdzaveli, postavte ich na pevný podklad (na kamene alebo tehly). Sudy a nádrže by mali mať príklop, aby sme zabránili zbytočnému znečisteniu (padajúcim listom, chrobákom a pod.). Ďalším vhodným zdrojom je aj riečna, prípadne potočná voda. Ak čerpáte vodu zo studne alebo z vodovodu, najprv by ste ju mali napustiť do suda alebo nádrže, kde sa trochu oteplí (keď nemá primeranú teplotu, priveľmi ochladzuje pôdu a znižuje jej biologickú činnosť). Navyše voda z vodovodu obsahuje chlór, ktorý rastlinám priveľmi neprospieva, ten sa pobytom na slnku sčasti odparí. Aj studňa má určité nevýhody – môže obsahovať minerály a prvky, ktoré sú nežiaduce pre zdravý vývoj niektorých rastlín.