Dom s medeným srdcom

Noví majitelia kúpili dom približne v štádiu hrubej stavby. Zaužívaná praktická schéma – dolu kuchyňa a jedáleň s obývacou izbou, hore spálne – bola na prízemí doplnená izbou a kúpeľňou, ktoré mali slúžiť pre najstaršieho člena rodiny. Jednoducho viacgeneračný dom. U nových majiteľov – mladej rodiny s dvoma deťmi – však bola situácia iná a iné boli aj ich názory na mieru otvorenosti priestorov v spodnej časti domu. „Mnohé veci nám na dome vyhovovali – napríklad materiály, ktoré použil pri stavbe pôvodný majiteľ, ako drevo, tehlové murivo alebo pálená strešná krytina, ale vnútorná dispozícia nebola celkom podľa našich predstáv,“ začína rozprávať príbeh domu jeho nová majiteľka. „Asi najväčším problémom bolo spodné podlažie – kuchyňa bola primalá a uzatvorená, za ňou bola maličká komôrka a záchod. Z dnešnej hosťovskej izby bola prístupná kúpeľňa. Predtým to mal byť viacgeneračný dom, zrejme preto tu boli pôvodne štyri kúpeľne, čo je podľa mňa v takomto dome pre jednu rodinu zbytočne veľa.“

Cestou kompromisov

„Bol to taký obyčajný dom, podľa mňa bez výrazu. Keby sme stavali nový, určite by sme mnohé veci urobili inak, a tak sme aj tento, už skoro hotový dom začali prispôsobovať na svoj obraz. Spočiatku sme chceli zmeniť všetko tak, aby bol dom úplne podľa našich predstáv, ale plány na búranie začali nadobúdať hrozivé rozmery. Preto sme zvolili kompromis,“ rozpráva ďalej domáca pani. Mohlo by sa zdať, že ak kúpite hrubú stavbu, máte vlastne takmer hotový dom, ale opak je pravda. Ak má byť interiér dobrý, a najmä ak treba meniť už hotovú stavbu, vyžaduje si to veľmi veľa práce. „Hotový interiér vyzerá celkom jednoducho a logicky, akoby na tom nič nebolo, ale je to množstvo práce. A v dome sú aj veci, ktoré ešte nie sú ani zďaleka hotové,“ dopĺňa domácu paniu autorka interiéru, výtvarníčka Daniela Révayová-Lichardusová.

Srdce domu

27640
Soňa Sadloňová

Najväčšie zmeny čakali prízemie – kuchyňu zväčšili o priestor pôvodne určený na záchod a komoru a prepojili ju aj s obývacou izbou i s chodbou. V dome tak vznikol akýsi okruh, ktorého centrom je schodisko a kozub z pieskovca. „Kozub mal byť takým srdcom domu, preto aj tvar sopúcha pripomína srdce,“ vysvetľuje pani Daniela. „Mal stmeliť a prepojiť obytný priestor a byť centrom celého diania. Okolo kozuba sa krúti kuchyňa, jedáleň, obývačka, teda vlastne celý spoločný rodinný život.“ Miesto na kozub tu bolo aj v pôvodnom projekte domu, ale bolo technicky zle navrhnuté. Preto bolo treba vyriešiť množstvo problémov a cesta k výsledku, ktorý vyzerá veľmi prirodzene, nebola taká jednoduchá. „Ak máte prispôsobiť svojim predstavám niečo, čo bolo pôvodne myslené celkom inak, je to často omnoho ťažšie, než postaviť nové. Navyše sa tu museli skĺbiť výtvarné predstavy a technické požiadavky,“ pokračuje autorka návrhu aj realizácie.

Domáca pani kedysi túžila po obrovskom dome, „ale vo veľkých priestoroch akoby sa ľudia strácali a majú problém spolu komunikovať,“ hovorí a dodáva: „Podľa mňa má byť rodina spolu, a preto si myslím, že dom by mal byť úmerne veľký rodine. Aby ľudia nestratili vzájomný kontakt. Preto sa mi veľmi páčila aj myšlienka srdca. Hoci má každý svoju izbu, väčšinu času sa stretávame tu, najmä ak vonku nie je pekne. A rodinu to spája. Rada by som to využila, kým sú deti relatívne malé. Lebo raz odídu a chcela by som, aby sme si jeden druhého užili.“

Jasná voľba

27642
Soňa Sadloňová

Pokiaľ ide o usporiadanie aj štýl interiéru, domáca pani mala o tom už dávno jasnú predstavu: „Vždy som chcela niečo teplé, domácke, možno trochu mimo bežného štandardu. Páčili sa mi prírodné materiály, drevo, kameň a umelecky spracovaný kov. S Danielou sa poznáme už mnoho rokov a mne sa jej práce veľmi páčili, takže voľba bola jasná.“ Pôvodne strohé hranaté tvary miestností zmäkčili obliny kozuba, schodiska i kuchynskej linky. Mäkkosť aj prepojenie priestorov podporila mozaika, ktorá sa tiahne okolo kozuba cez kuchyňu až na chodbu. „Pre investora je podľa mňa výhodné aj to, že všetko urobíme na kľúč – od návrhu cez stavbu až po finále,“ dopĺňa dôvody domácej panej autorka interiéru. „Sme partia ľudí, väčšinou výtvarníkov, a každý z nás sa na niečo špecializuje – na prácu s drevom, so železom alebo s kameňom, robíme aj stavebné práce a inštalácie. Pre investora je to pohodlné, pretože ak potrebuje kuchyňu, nemusí volať jednu firmu na montáž linky, druhú na elektrinu, tretiu na vodu, štvrtú na kachličky, celé to zorganizovať a správne načasovať. My mu urobíme a zabezpečíme všetko a odovzdáme mu hotovú kuchyňu ako celok – s linkou, obloženú, so spotrebičmi, s hotovou podlahou, stenami aj so svietidlami. Robíme spolu už dlho a vieme sa zosúladiť, takže ak by aj nejaké práce správne nenadväzovali, bežný človek ani nespozná, že vznikli nejaké problémy.“

Exteriér

27636
Soňa Sadloňová

„Predtým sme bývali v byte v centre mesta, kde sme pomaly nemali ani kde zaparkovať. Možno aj preto sme sa chceli odsťahovať na vidiek a možno aj preto sme chceli, aby dom bol taký útulne vidiecky, milý, trochu romantický, taká chalúpka. Takže z extrému do extrému,“ usmieva sa domáca pani. Aby sa obyčajný dom zmenil na chalúpku, dostal k škridlovej streche a dreveným oknám drevený gánok s medenou strieškou, zimnú záhradu a neobyčajnú farbu. Zvyšok je práca pre milovníčku záhrad a prírodu. „Ešte musíme počkať, kým vyrastú stromy a všetko obrastie brečtanom – taká bola pôvodná predstava. Dom by mal časom vrásť do záhrady a splynúť s prírodou, ale to je rozprávka možno na desať rokov.“ Aj neobyčajnú hnedozelenú farbu si vybrali na fasádu preto, aby dom zanikol v okolitej zeleni. „Keď bol dom biely, veľmi vytŕčal. Teraz je to už lepšie, akoby sa trochu zmenšil, a keď obrastie zeleňou, mal by sa úplne stratiť a stať sa súčasťou záhrady,“ vysvetľuje pani Révayová-Lichardusová.

Záhrada dáva bývaniu v dome ďalšiu dimenziu a v tomto dome jej pripisujú naozaj veľkú dôležitosť. A nemal by ju priveľmi obmedziť ani plot. Ten by síce mal zaručiť isté súkromie a nemal by pustiť dnu to, čo sem nepatrí, ale rozhodne by nemal záhradu definitívne ukončiť a zabrániť jej v ďalšom raste. Múr teda narušili otvory s ozdobnými mrežami, ktoré rozbili monotónnu, trochu nudnú plochu a vytvorili v nej výtvarne zaujímavé detaily, na ktorých môže spočinúť oko. Záhrada sa tak viac otvorila – mreže do nej pustili „viac vzduchu“. Zvyšky múru by mala časom celkom skryť zeleň. „Chcela som, aby tu bol taký viacfarebný výtvarný plot, trochu iný než ostatné, taký vidiecko-rozprávkový. Aby to nebol len obyčajný múr, lebo by som sa cítila ako vo väzení,“ hovorí majiteľka domu.

O plánoch, čase a peniazoch

Priestor, kde pôvodný majiteľ plánoval vytvoriť terasu, sa jeho terajším obyvateľom zdal nevyužitý, a tak tu vznikla zimná záhrada, v ktorej bude mať domáca pani aj svoj ateliér. Samozrejme, časom tu bude nielen zeleň, ale aj účinné tienenie. Do záhrady by mali ešte pribudnúť plastiky, kamene, oporné konštrukcie pre ťahavé rastliny, a keď vyrastie zeleň, vytvoria sa rozličné zákutia a všetko sa zjemní kvetmi… Záhrada bude potrebovať ešte veľa času, kým dorastie do predstáv svojich užívateľov. Dvaja chlapci sú však spokojní už teraz – majú tu bazén, po ktorom veľmi túžili, basketbalový kôš a veľkú plochu spevnenú zámkovou dlažbou.

„Keby sme mali urobiť naraz všetko tak, ako si predstavujeme, neviem, ako by sme to zvládli finančne, ale aj časovo. A niektoré veci jednoducho potrebujú čas – napríklad stromy a zeleň. Takže budujeme postupne. Okrem dorábania toho, čo bolo plánované, prerába sa to, čo už bolo dokončené, ale bolo to urobené zle. Kým sa jedno dokončí, iné treba opraviť… Takže stále je čo robiť. Dom je práca na celý život.“

Projekt domu: Ing. arch. Petr Horák

Rekonštrukcia, návrh a realizácia interiéru:

Daniela Révayová-Lichardusová

dana@madeindana.com 0903 311 866

www.madeindana.com

Oto Skalický, Skala art, 0905 200 724