Decentne dominantný dom v obci Peveragno
Dom neďaleko francúzsko-talianskych hraníc nepatrí k tým, ktoré unikajú pohľadom a maskujú sa využívajúc terén alebo sa strácajúc medzi kríkmi a stromami. Na parcele na okraji piemontskej podhorskej obce Peveragno by to azda ani nebolo možné.
Pohľady na „altán“
Parcela na rohu dvoch ulíc je obrátená širšou stranou k hlavnej ceste. Smerom od cesty sa terén dvíha a stúpa aj hlavná komunikácia, takže dom sa nad okolím priam vypína. Architekti z Damilanostudio túto extrovertnosť, ktorú stavba dostala do vienka, nepotlačili – naopak, použili decentné triky, vďaka ktorým je dom ešte nápadnejší; zdá sa väčší, než v skutočnosti je. Vstupuje sa doň z najnižšieho rohu pozemku, ktorý zároveň leží najbližšie k centru mestečka. Terén tu má taký veľký sklon, že prízemie je o celé podlažie vyššie. K vchodovým dverám sa teda treba unúvať po schodoch, no sú pohodlné, so širokým odpočívadlom. Obtáčajú sa okolo sokla výrazne rozšírenej časti terasy tak, že keď po nich začínate stúpať, terasu nevidno. Pohľad, ktorý sa otvorí za prvým ohybom schodiska, je impozantný – tým viac, že sa pozeráte odspodu. Niet pochýb o tom, že je to uhol pohľadu precízne vyrátaný. Rozšírená časť terasy (samozrejme, priamo prepojená s kuchyňou) je ideálna na letné stolovanie podfarbené výhľadom na majestátny alpský štít. Pred pohľadmi z blízkej ulice chráni stolujúcich priečka z pevných oceľových lamiel, ktorá túto časť terasy obklopuje z dvoch strán.
Lamelová priečka zvýrazňuje prvú z ilúzií, nad ktorou sa pozastavíme: vďaka jej rastru vnímame časť terasy vystupujúcu z bloku stavby ako odlišný prvok, kontrastujúci s hladkými múrmi. Architektom očividne išlo aj o vyváženie dojmu z dlhej terasy, ktorá by inak mohla pôsobiť monotónne. Úpravu ocení najmä ten, kto sa pozerá na dom zo záhrady alebo z plochy na slnenie pri bazéne, teda z rekreačnej zóny, ktorá na terasu nadväzuje. Tento prvok sa skrátka zo žiadneho miesta nezdá tým, čím v skutočnosti je – súčasťou terasy. Z niektorých pohľadoch sa zdá, ako by sa ním začínalo bočné krídlo, z iných, napríklad práve od bazénu, vyzerá ako prístavba, akýsi altán.
Čo ukrýva fasáda
Aj keď je neveľká parcela pomerne úzka a členitá a navyše ju spoly obkolesuje cesta, je šťastne orientovaná. Terasa a všetky hlavné priestory domu mohli byť bez zásahov do terénu obrátené na juh. Popri terase sa v celej jej dĺžke tiahne zužujúci sa spoločenský trakt. Tento naozaj veľkorysý priestor je aj napriek svojim dimenziám zároveň príjemný – vďačí za to veľkým zaskleniam a tiež členitému pôdorysu, v ktorom múry často nezvierajú pravé uhly. Veľké kuchynské okno (smeruje na predný dvor pred garážami) uspokojí malého voyera, ktorý je azda v každom z nás, dobrým výhľadom na ulicu a susedné domy.
{R1}
Z bočných pohľadov, ktoré sú vzhľadom na to, kadiaľ vedú verejné komunikácie, veľmi exponované, by bez korekcií pôsobil dom ako žiletka. Vďaka nim však z východu získal prekvapujúco kompaktný členitý vzhľad, z opačnej strany sa zasa zdá predovšetkým podstatne vyšší. Tento dojem navodzuje klinovité nárožie. Úpravy viedli k asymetriám, ktoré v čelnom pohľade neutralizuje fasáda – v podstate kulisa, ktorá na kontext nadväzuje len zhruba. Pri jej dĺžke by nepôsobil dobre pravidelný rytmus členenia, ten sa preto stráca, sotva vznikne, prerušený cudzorodým prvkom.
Antológia dizajnu
Dom má dva trakty, pričom zadný je na rozdiel od hlavného pravidelný, a steny miestností sa tu stretávajú v pravých uhloch. Skrýva predsieň s dlhým šatníkom, izbu pre syna majiteľov a izbu pre hostí; ku každej patrí aj samostatná kúpeľňa. Kúpeľne sú na prízemí až tri – tá tretia je k dispozícii pre návštevy zdržiavajúce sa v spoločenskej zóne. Vchádza sa do nej z chodbičky prístupnej z jedálenskej zóny, do ktorej vyúsťuje schodisko zo suterénu. Väčšinu horného podlažia zaberá terasa, ktorá pre spálňu vytvára prostredie penthousu. Spálňa je taká priestranná, že sa do nej okrem postele zmestila aj obrovská pohovka; no nielen zmestila – priam sa tu stráca. Precízne modelované pohľady na dom vniesli asymetriu do pôdorysu celého predného traktu a je charakteristické, že ani obrys spálne nie je totožný s obrysom priestoru obývacej zóny pod ním. Asymetrické prvky sú pritom natoľko decentné, že zvonka vnímame len výsledné dobré proporcie a ladnosť. Uvedomíme si ich až pri úvahách o kompozícii; zvnútra ich nebadať vôbec. Interiér pôsobí ako kráľovstvo voľného priestoru, bielej farby, lesklého kovu a skla. A jeho zariadenie je, mimochodom, malou antológiou súčasného špičkového nábytkového dizajnu.