
Dom obklopený tisíckou jazier
Extrovertný dom, do ktorého nielen vidieť, ale sa cezeň črtá aj zeleň na jeho opačnej strane, stojí v konzervatívnej predmestskej štvrti amerického stredného západu. I keď na prvý pohľad pôsobí moderne, má v sebe viac tradičných prvkov, ako by sa zdalo.
{R1}
Príklon k tradícii je najnápadnejší vo vodorovnom členení dreveného obkladu, ktorým sa dom prispôsobuje tradičným stavbám koloniálneho typu s doskovými fasádami (jedna z nich stojí necelých dvadsať metrov od neho). Ďalšie tradičné prvky skrýva dispozícia. Ten, kto okolo domu len prejde, však najskôr zaregistruje viacero typicky súčasných znakov, vďaka ktorým stavba v duchu trendu ladí s prostredím. Najsilnejšie účinkujú sýtou medovou farbou drevené obklady. Na strane vstupu do domu pokrývajú obe krídla stavby, spoza ktorých vyčnievajú koruny javorov, dubov a topoľov. Prekvapujúco pekné a prirodzené pozadie pre stromy vytvárajú aj kovové fasády na kratších stranách traktov, blízke farbe kôry.
Ešte viac sa jej približuje odtieň kamenného obkladu, ktorý je najvýraznejší na sokli, objavuje sa však aj na komíne a vyvýšenom záhone konča nádvoria. Viac farieb na dome nie je. Ku každej možno nájsť náprotivok v najbližšom okolí a súlad podčiarkuje zošikmený horný okraj krídla s vysokými oknami, kopírujúci línie terénu.
Obklopený tisíckou jazier
Presťahovaním do nového domu sa majiteľom výrazne neskrátila cesta do práce – trvá stále asi desať minút. Rozhodujúcim impulzom pre to, že sa rozhodli stavať práve tu, bola kvalita bývania. Asi najatraktívnejší bol tesný kontakt pozemku s jazerom Farquar Lake, ktoré má približne polovičnú veľkosť ako známe bratislavské Zlaté piesky (istá podobnosť sa dá nájsť aj v rovinatej krajine). V Minnesote, známej ako Krajina desaťtisíc jazier (v skutočnosti je ich okolo 11 850), je to len malý fliačik vody, k pozemku však patrí pláž s ohniskom a na jazere je dovolené člnkovanie a rybárčenie. Veľkomesto je poruke a zároveň dostatočne ďaleko – do centra Minneapolisu je asi 35 kilometrov, podstatné bolo tiež to, že dom obklopuje lesík, a z dvoch hlavných ciest, ktoré vedú okolo, naň nevidno. Čo viac si vlastne možno želať? Výhody teda prevážili nad istými mínusmi parcely. Pozemok je totiž pomerne úzky a nie práve najvýhodnejšie orientovaný – fasáda domu otočená k jazeru sa iba mierne odkláňa od severu východným smerom.
Miestny ateliér ALTUS Architecture + Design navrhol pre rodinu dom pozostávajúci z dvoch funkčne odlišných krídel, spojených v tvare písmena L, so šikmou severnou a západnou stranou. Jeho konfigurácia vyplynula z tvaru parcely – vonkajšie strany krídel sú rovnobežné s jej okrajmi a stena otočená k jazeru sleduje líniu brehu. Dva rady okien na východnej fasáde trochu mýlia, dom je v podstate prízemný, svah však umožnil využiť na bývanie aj časť suterénu. Výsledkom je obytná plocha s rozlohou 312 štvorcových metrov, ktorá pre štvorčlennú rodinu znamená ozaj dostatok pohodlia.
Zariadenie kuchyne pochádza zväčša od amerických firiem. Pozoruhodná je armatúra Venuto od firmy Brizo s dotykovým ovládaním na ľubovoľnom mieste. (Servírovacie okienko kúsok od drezu je praktické pri posedeniach pri kozube.)
Paul Crosby, ALTUS Architecture + Design
Zariadenie kuchyne pochádza zväčša od amerických firiem. Pozoruhodná je armatúra Venuto od firmy Brizo s dotykovým ovládaním na ľubovoľnom mieste. Servírovacie okienko kúsok od drezu je praktické pri posedeniach pri kozube. Rovnako ako v celej obývačke priestor zušľachťuje taliansky dizajn. Zavesené svietidlá sú z kolekcie Talo od Artemide a polypropylénové barové stoličky Midia od Bontempi Casa. Súčasťou kuchynského ostrova je pekný kus talianskeho mramoru, ostatné pracovné plochy majú povrch z kórejského živičného HanStone.
Decentne skrytý vchod
Do domu sa dá vojsť z oboch jeho krídel. Z garáže v užšom, východnom krídle, je cez predsieň prístupná rodičovská spálňa, z najnižšieho miesta parcely sem vedie aj vonkajšie schodisko (z ulice je čiastočne zakryté a na snímkach ho nevidieť). Vstup, ktorý sa z cesty vyníma v juhozápadnom nároží, vedie do širšieho, spoločenského krídla. Možnosť vojsť taktiež v strede objektu sa ukáže až po niekoľkých krokoch po dlažbe príjazdovej cesty. Priamo na priečelí architektovi takýto markantný prvok kompozične nevyhovoval, a tak ho umiestil zboku pod strieškou. Z odstupu by však chýbal akcent, naznačil teda vstup na nároží – čisto ako signál, na druhej strane plne funkčný, a v strede priečelia uplatnil plnú stenu s malým oknom, za ktorým je klasický kuchynský výklenok s rohovou lavicou. Motív tradičného panoramatického okna populárneho vo viktoriánskej architektúre je tu zrejmý, i keď značne posunutý – jeho historická predloha vystupovala z líca múru.
Veľké plochy skla a biely náter stien vyvažuje v kuchyni svietivá neapolská žltá a brezová podlaha s výraznou kresbou.
Paul Crosby, ALTUS Architecture + Design
Veľké plochy skla a biely náter stien vyvažuje v kuchyni svietivá neapolská žltá a brezová podlaha s výraznou kresbou. Tá vytvára pekný akord s tujovým, príťažlivo voňajúcim drevom s jemnejšou štruktúrou, použitým nielen na fasáde, ale aj v interiéri domu okolo okien a na pilieroch. Pri pohľade na jednotu materiálov v dome sa ponúka otázka, či pri terase vysadili práve brezy náhodou, alebo preto, že ich drevo sa využilo aj v interiéri. Priestor jedálne oddeľuje od kuchyne nábytok s povrchom z recyklovanej dyhy – na kuchynských skrinkách mahagónovej, na príborníku z wengé.
Odstupňované priečelie členené rytmom plných a zasklených plôch predovšetkým umožnilo architektovi opticky rozdeliť dlhé krídlo, ktoré by inak popri menších blokoch susedných domov pôsobilo nesúrodo. Pri pohľade od ulice aj od jazera vyzerá dom vďaka tomu skôr ako dva krátke, oddelené objekty.
Miznúca chodba
Už vstupná miestnosť patrí k otvorenému, avšak členitému viacfunkčnému dennému priestoru – od kuchynskej zóny ju oddeľujú iba skrinky. (V celom dennom priestore sa dá uzavrieť iba pracovňa posuvnými dverami.) Susedná kuchyňa slúži aj ako komunikačný uzol – okolo ostrova sa prechádza buď ku sklenému koridoru, ktorý vedie do druhého krídla, alebo na opačnú stranu, do jedálne a oddychovej zóny s kozubom. Mimoriadne fotogenický je najmä jej severozápadný kút, kde sa výška priestoru vďaka stúpajúcej streche blíži k piatim metrom. Hoci je dom prízemný, stretávame sa tu s klasickým obývačkovým schodiskom, ktoré obopína komínové teleso. Dostanete sa po ňom na miesto s nevšedným výhľadom, určené na rozjímanie – architekt tu použil riešenie známe z penthousov najvyššej triedy.
Vedľa obývačky, v centrálnej polohe medzi prednou a zadnou terasou, je obdoba tradičnej pôvodne nevykurovanej, niekedy dokonca otvorenej a len zastrešenej chodby, ktorá spája dve krídla domu, bežnej v južnejšie položených oblastiach USA. Tu má podobu miestnosti oddelenej od oboch terás sklenenými stenami. Medzi ňou a prednou terasou vedie sklenená chodba, ktorou sa prechádza do spální. Zvyčajne je uzavretá, za pekného počasia sa však po odsunutí stien doslova stratí chodba aj miestnosť a vznikne atraktívny priestor čiastočne zastrešenej terasy v celej šírke krídla, zjednotený rovnakou sivou dlažbou. Pozemok nie je oplotený, jeho hranice naznačujú len rady stromov, a aj keď podrastú tri brezy pred terasou, ktoré ju pri pohľade od ulice trocha zacláňajú, na transparentnosti domu sa v podstate nič nezmení.