Dom otvorený slnku

Hľadanie ideálneho riešenia

46712
Soňa Sadloňová

Keď istý čas bývate v panelákovom byte, zvyknete si na určitý „štandard“. Ten často ovplyvňuje predstavy ľudí, ktorí premýšľajú nad vlastným domom. Ani tento mladý pár nebol výnimkou. Budúci majitelia nemali od začiatku jasnú predstavu o tom, ako by mal ich dom vyzerať: „Jednoducho sme chceli moderný dom.“ Aj keď mal architekt od začiatku voľné ruky, pridržiaval sa základných požiadaviek investorov. Budúca novostavba mala spĺňať nároky na konvenčné bytové priestory – samostatné miestnosti ako obývacia izba, spálňa, ďalej technická miestnosť, pracovňa, garáž a pod. Okrem toho tu bol ďalší faktor, ktorý má tiež zásluhu na konečnom výsledku architektonického projektu – obmedzená rozloha stavebného pozemku. Preto architekt Tomáš Adámek „ťahal“ dom do výšky. Toto riešenie sa nakoniec v praxi osvedčilo ako veľmi výhodné a prínosné nielen pre investorov, ale aj pre okolitú prírodu.

Dom stojí na takmer rovnom pozemku. Do základného kvádra sú vykrojené dva priestory – v pravom dolnom rohu zasklená stena so vstupom do záhrady a v protiľahlom ľavom hornom rohu sa nachádza veľký balkón. Celistvosť hmoty narúša garáž mierne vystupujúca z domu. Dispozične je dom riešený ako dvojpodlažný. Miestnosti majú konvenčné tvary. Pretože obývacia izba má veľké okná a okolie zasa zvedavé oči, majitelia sa rozhodli pre vysoký klasický plot. Už sa nechceli púšťať do ďalšieho experimentu, preto zvolili kombináciu betónových stĺpikov a drevenej výplne. Plot je akoby poslom, ktorý prostredníctvom svojej obyčajnosti sprostredkúva odkaz majiteľov: Sme celkom obyčajní ľudia, napriek tomu, že máme čierny dom, sme takí ako vy.

Obývacia izba – srdce domu

Malá predsieň na prízemí pôsobí trochu stroho – dlažby, vstavaná skriňa, pohlcujúca všetky kabáty, dáždniky či papuče, a dvere vedúce do ostatných miestností. Svojou jednoduchosťou a účelnosťou prezrádza charakter celého domu. V hale mi zrak okamžite padol na schodisko vinúce sa ako vinič a priam lákajúce na výstup dohora. Odolala som a najskôr som si obzrela priestrannú obývaciu izbu, oddelenú od vstupnej haly červenohnedými dverami. Ihneď som pochopila, že táto miestnosť je hlavným obytným priestorom v celom dome. Prezrádza všetko o vkuse majiteľov – možno ho charakterizovať ako zmes jednoduchosti, štýlovosti a vzdušnej priestrannosti. Ako povedala domáca pani, od začiatku počítali s tým, že nebudú mať takmer nijaký nábytok. „Vstavané skrine sú dostatočným úložným priestorom.

Vo všeobecnosti nejde o otvorenú domácnosť, všetko je ukryté za dverami či dvierkami. Chceli sme dom, kde by sme nemuseli stále utierať prach a umývať podlahu. Preto má dom zabudované centrálne vysávanie. Výnimkou je plávajúca bambusová podlaha v obývacej izbe, ktorá pohlcuje vlhkosť aj zo vzduchu, preto sa nesmie umývať vodou. Tu pomôže len stará dobrá metla a chlapík so špeciálnym čistiacim zriadením, ktorý príde dva razy do roka.“ Ďalšou zásadou pri zariaďovaní domu bolo: žiadne záclony, koberce ani lampy. Márna bola moja snaha nájsť nejakú zavesenú alebo stojacu lampu. Nebolo po nej ani stopy. „Ako vidíte, nijaké lustre tu nevidíte. Vybrali sme si klasické biele stropné „lentilky“, pri ktorých si môžeme zvoliť intenzitu svetla. Zároveň nemusíme riešiť otázku zlaďovania štýlov. Nemáme starosti s tým, aký luster sa hodí do izby a kde zoženieme vhodné stolové lampy.“

Majiteľka je náruživá záhradkárka a pestovateľka izbových rastlín, a tie potrebujú veľa svetla. O jeho prísun sa starajú veľké okná, ktoré okrem iného ponúkajú aj výhľad do záhrady. Rôzne odrody fikusov vytvárajú nádhernú zelenú clonu a chránia tak súkromie obyvateľov domu. Sedacia súprava z morskej trávy, na ktorej sa sedí prekvapivo pohodlne, kozub, svetlo… nech ste kdekoľvek, v tejto miestnosti sa jednoducho musíte cítiť príjemne.

Zabezpečení teplom

Majitelia dlho uvažovali, či do plánov domu zapracujú aj kozub. Nakoniec ho umiestnili do obývacej izby. Komín určil pomyselnú hranicu medzi obývacou izbou a kuchyňou. Majitelia ani netušili, aké pozitíva prinesie toto riešenie. „Pôvodne sme si mysleli, že kozub bude slúžiť len na pohľad, na dotvorenie celkového dojmu. Potom sme zistili, že vykuruje väčšiu časť domu – okrem chodby a haly, takže ho počas chladných mesiacov využívame takmer každý deň. O vykurovanie sa síce stará plynový kotol a termostat, ktorý v zime udržuje teplotu na úrovni 18 °C, no využívame aj teplo zo zapáleného kozuba. Slúži ako prídavné vykurovacie zariadenie. V priebehu hodiny zvýši teplotu v obývačke takmer o 3 °C. Okrem toho vyhrieva aj spálňu, ktorá sa nachádza na poschodí nad obývacou izbou, takže sa nemusíme obávať studenej postele.“

Ďalšou výhodou sú veľké okná, prepúšťajú dostatok slnečných lúčov, ktoré v zime zvýšia teplotu v miestnosti o dva až tri stupne. Cez leto, naopak, okenné rolety zabezpečujú tieň a príjemný chládok. Slnečné kolektory zatiaľ nemajú. Pôvodne bol v pláne vzduchový slnečný kolektor, tzv. Trombeho stena, tvorený akumulačnou stenou a predsadeným zasklením (ohriaty vzduch sa privádza priamo do miestností). Architekt pri navrhovaní domu dodržiaval princíp tepelného zónovania – obytné miestnosti sú situované na južnú stranu, na sever, naopak, priestory s menšou požadovanou teplotou, kde sa užívatelia zdržujú minimálny čas, napr. chodby, garáž, komora, sociálne zariadenie. Veľmi funkčné je aj minimum okien orientovaných na severnú stranu.

Doména domácej panej

Kuchyňa tvorí s obývacou izbou, kde je aj jedálenský stôl, jednoliaty celok. „Pôvodne som chcela kuchyňu oddelenú od obývačky. Zastávam názor, že pachy a sprievodné zvuky pri príprave jedla, ako napríklad vyklepávanie mäsa, sú rušivé efekty. Kuchyňa spojená s obývačkou síce zväčší priestor, a vcelku to pôsobí estetickejšie, ale je to na úkor praktickosti a súkromia.“ Na druhej strane také riešenie umožňuje domácej panej komunikovať s návštevou počas príprav v kuchyni. Barový pult plní praktickú aj estetickú funkciu. Vymedzuje priestor obývacej izby a kuchyne, dotvára interiér a poskytuje využiteľnú plochu. Talianska barová stolička, jeden z mála drahých kusov nábytku v tejto domácnosti, svojím dizajnom oživuje priestor okolo baru.

„Kuchyňu sme si navrhli sami. Jej súčasné riešenie a rozvrhnutie nám vyhovuje. Všetko sme chceli mať skryté za dvierkami, nijaké sklené plochy. Výnimkou je rohová skrinka, na ktorú výrobca nedokázal vyrobiť dvierka, preto zostala otvorená. Vzhľadom na obmedzený priestor som nechcela ani veľké zásuvky.“ Farebne pôsobí kuchyňa jednoliato. Iba voľne stojaca chladnička pozitívne narúša jej zelenú celistvosť. „Zelená farba kuchynskej linky je dočasná módna záležitosť. V budúcnosti ju možno vymeníme za antikorovú či drevenú s prírodným nádychom,“ poznamenala domáca pani.

Pri pohľade na vrch kuchynskej linky ma upútalo množstvo rozličných prázdnych fliaš. To neušlo pozornosti hostiteľky a začala so smiechom vysvetľovať: „Tie fľaše sme skutočne vypili. Samozrejme, nie naraz, ale približne za päť rokov. Nie sú nijakou dekoráciou. Odkladanie prázdnych fliaš na vrch kuchynskej linky sa stalo tradíciou. Našli sme si aj ospravedlnenie pre toto riešenie. Pôvodne sme totiž chceli kuchynskú linku, ktorá by siahala až po strop. Náš zámer však nevyšiel a potrebovali sme zaplniť prázdny priestor. Istý čas som to skúšala aj s kvetmi, ale tým sa v týchto miestach nedarilo. Tak sa tam usídlili prázdne fľaše.“ Ani kuchynské okno nepôsobí fádne – cez leto tam možno nájsť všakovaké bylinky, ktoré domáca pani s obľubou pestuje.

Terasa – atraktívna a účelná

Pôvodne mali majitelia iné predstavy o užívaní domu. Realizáciou projektu však získali nové možnosti, najmä čo sa týka plochej strechy, ktorú využili ako terasu. „Terasa je dostatočne náveterná, pretože je položená dosť vysoko. Cez leto je tam ako na púšti – teplo a sucho…“ Čaro terasy počas letných a skorých jesenných mesiacov umocňujú palmy. Je to ideálne miesto na ich pestovanie. Keďže majitelia majú malú záhradu, spoločenský život sa presunul na terasu. „Je to miesto, kde sa dá relaxovať.

Terasa je odhlučnená: z ulice k nám síce doliehajú nejaké zvuky, ale z terasy takmer nič neprenikne von. Preto je to ideálne prostredie na usporadúvanie večierkov. Počas letných večerov tu grilujeme, potom donesieme deky a trávime čas pod holým nebom. Návštevám pripadá veľmi atraktívne spať na streche,“ prezradila domáca pani. Na chvíľu som sa nechala uniesť vlastnou predstavivosťou: čerstvý vzduch, šum lístia starého orecha a jasná nočná obloha… zaváňa to romantikou, však.

Domácnosť „mňau, mňau“

„Väčšina susedov má psa, my máme mačky,“ poznamenala majiteľka domu. Zrejme mala na mysli len tie dve živé, ktoré sa zopár ráz mihli okolo nás. To však nebol jediný prípad, keď som cítila, že nás pozorujú mačacie oči. Začalo to už pri vstupe do obývacej izby – obrovská drevená mačka tróniaca uprostred zelenej záplavy fikusov ma na chvíľu preniesla do starého Egypta, kde mačky boli posvätné. V tejto domácnosti ich neuctievajú, majú ich jednoducho radi. Svedčia o tom nielen sošky a sochy mačiek rôznych veľkostí, ale aj obrazy visiace nad televízorom v obývacej izbe (inak dielo domácej panej), ktoré sú mementom prvej mačky majiteľov. Zaujímavým kusom bol aj drevený svietnik. Môžete hádať, čo bolo na ňom vyobrazené.

Priateľ domu

Človek je spoločenský tvor. Keď príde do nového prostredia, trvá mu istý čas, kým do neho zapadne. Aj susedské vzťahy sa utužujú postupne. Sú však situácie, keď je vám bližšie príroda ako ľudia. To je prípad orecha týčiaceho sa vedľa domu. „Je veľmi starý, má takmer tridsať rokov, ak nie viac. Pri stavaní domu sme orezali jeho konáre. Od začiatku sme počítali s tým, že strom tu zostane. Pracujem doma. Cez leto si kanceláriu často presúvam na balkón, obrazne povedané – priamo do koruny stromu. Neviem si predstaviť, čo bude o dvadsať rokov, keď strom odíde,“ priznala sa domáca pani. V okolí stromu nerastie takmer nič, dokonca ani tráva – orech vystupuje ako nepriateľ pre všetky rastliny. Vysadiť do jeho blízkosti nový strom je problematické aj vzhľadom na suchú pôdu. Orech si berie všetky živiny pre seba – nechce sa deliť. Ako povedala domáca pani, tento problém budú musieť ešte riešiť, lebo predstava domu bez stromu je pre nich neprijateľná.

46716

Plány do budúcnosti

„Jeden známy povedal, že dom sa mu páči, lebo je zariadený podľa vkusu majiteľa a nie podľa toho, čo sa propaguje v rozličných časopisoch o bývaní. A vkus sa časom mení, preto ani terajšia podoba zariadenia interiéru nie je konečná. Veľa vecí by som chcela vymeniť, najmä dekorácie a maľby. Na poschodí plánujeme zariadiť detskú izbu a pracovňu s oranžovou stenou pokrytou africkými drevenými maskami,“ zdôverila sa domáca pani pri šálke kávy. „Taktiež plánujeme zaviesť rozvody z kozuba, aby boli aj ostatné časti domu vyhriate.“ Okrem toho rátala aj so zmenami v spálni. Tá mala byť pôvodne zariadená ako čínska izba – červené steny, čínsky obraz, ale od svojho zámeru pomaly upúšťa. Uvedomila si, že biele steny v kombinácii so zelenou farbou rastlín pôsobia prirodzenejšie.

O odlišnosti trochu inak

A v čom spočíva „inakosť“ tohto domu? Prenechala som slovo architektovi Tomášovi Adámkovi, ktorý je podľa mňa najpovolanejšou osobou na zodpovedanie tejto otázky: „Dom bol od začiatku koncipovaný ako energeticky úsporný, čo ovplyvnilo jeho architektonické riešenie. Pasívne využívanie slnečnej energie prostredníctvom veľkých sklených plôch, tepelné zónovanie – orientácia najfrekventovanejších miestností smerom na juh, to všetko sú metódy na zníženie energetickej náročnosti, ktoré sa použili. Dôležitú úlohu zohráva aj listnatý orech, ktorý cez leto zatieňuje južnú fasádu domu, čím zabraňuje nepríjemnému prehrievaniu priľahlých obytných priestorov. Naopak, v zime nebráni prístupu slnečných lúčov, lebo lístie je opadané. Týmto energeticky úsporným konceptom je dom výnimočný. Do určitej miery sa odlišuje od okolitej zástavby aj plochou strechou.“

Technické údaje Celková plocha: 198 m2 Obytná plocha: 147 m2 Obvodové múry: pálená tehla Porotherm Stropy: keramické stropné vložky MIAKO Vykurovanie: plynový kotol Buderus Logamax Podlahy: plávajúca podlaha – kávový bambus, miestny dodávateľ Kuchyňa: miestny dodávateľ Kuchynské spotrebiče: Siemens

Vizitka architekta Ing. arch. Tomáš Adámek Onex, spol. s r. o. Kontakt: +420 0604 254 465 V roku 1993 absolvoval Fakultu architektúry ČVUT v Prahe. Svoje znalosti a zručnosti si osvedčil praxou v pražských firmách aj vo Frankfurte nad Mohanom (v rokoch 1993 – 1994). Od roku 1994 až doteraz pracuje vo firme Onex, spol. s r.o., v Prahe. Niekoľkokrát zaznamenal úspech v rozličných architektonicko-urbanistických súťažiach. Podieľal sa na projekte budovy Moravskej zemskej knižnice v Brne (1. miesto v súťaži v roku 1995, realizácia v rokoch 1998 – 2001), navrhol interiér Senátu Parlamentu ČR (3. cena v architektonickej súťaži v roku 1997). Za návrh riešenia pešej zóny v Náchode získal odmenu v súťaži. Medzi jeho posledné práce patria novostavba pobočky Českej sporiteľne, a. s., v Tanvalde (projekt v rokoch 2001 – 2003, realizácia v rokoch 2004 – 2005), rekonštrukcia Starej vršovickej radnice v Prahe 10 (projekt v roku 2002), ako aj rekonštrukcia poradenského centra Českej sporiteľne, a. s., v Karvinej (projekt v rokoch 2003 – 2004). Čo všetko ste museli vziať do úvahy pri navrhovaní domu v tieni stromu? Stavebná parcela bola malá a situovaná pomerne nevýhodne – ohraničená dvoma ulicami z juhu a zo západu. Investor mal všeobecné predstavy, týkajúce sa počtu izieb, ich veľkosti a pod. Snažil som sa dom navrhnúť tak, aby bol funkčný, jednoduchý, s rôznymi typmi vnútorných priestorov. Obytné miestnosti som orientoval na juh a do záhrady, preto bolo treba dom situovať k severnej strane pozemku. Zároveň som musel preveriť, či na severnej strane novostavba nezatieni južnú fasádu susedného domu. Samozrejme, ani financie investora neboli neobmedzené. Ako pristupoval investor k vašim návrhom, ako sa vám s ním spolupracovalo? Spolupráca s investorom bola dobrá, takmer bezproblémová. Už na začiatku sme sa zhodli na základných princípoch návrhu, a preto akceptoval jeden z prvých variantov riešenia. V priebehu projektovania, samozrejme, vnášal mnoho praktických pripomienok, ktoré sme prediskutovali a nakoniec sme spoločne našli optimálne riešenie. Čo vás pri práci najviac inšpiruje? Vzťah miesta a slnečného žiarenia, a teda aj pôsobenie svetla a tieňa.