Exponovaná vila na kopci nad Nitrou
Mestá našej krajinky sa na nedostatok svojráznosti nemôžu sťažovať; niektoré vyrástli pri riekach, iné na úpätí hôr a sú aj také, ktorým sa dostalo privilégií viacero – aj rieka, aj úpätia, aj vznosná rozvlnená krajina. Ak mesto ešte dovolí, aby do jeho útrob vstupovali aspoň zvyšky lesa, potom sa nájdu miestečka ako stvorené pre architektúru, ktorá ctí povahu miesta. Architektom ateliéru Barak sa prihodila takáto vzácna príležitosť; svojím projektom v duchu nadčasovosti a s vlastným rukopisom naplnili vôľu miesta na vyvýšenine nad mestom.
Rada si sama nájdem príležitosť na zvečnenie bytu alebo domu – cez ľudí, ktorých poznám alebo mi o nich porozprávajú moji známi. Keď Dano prišiel s nápadom, že v Nitre vie o jednom dome, ktorý sa bude páčiť aj ortodoxným zástancom vyberanej architektúry a aj normálnym smrteľníkom, veľmi som mu neverila. Oko fotografa vidí predsa len to svoje…
Naše približovadlo sa šplhalo kopcom, niekoľkokrát sme sa skrútili malými uličkami a napokon zastali pred najvyššie položenou vilou. Tá sa pokojne, s podopretou hlavou, rozložila medzi cestou a borinou. Tvarovo vyhranená a celá zelená od radosti, že má veľkolepé zázemie v neďalekom lese, hľadí na mesto, a pritom sa nemusí ani veľmi vypínať ponad ostatné domy v okolí. Na to, aby dovidela na siluetu Nitry či okolité domy i záhrady a aby vyrástla zo svažitého terénu, jej „stačilo“ dobré miesto a dobrý návrh spriazneného architekta. Ten mal odvahu spojiť modernistickú víziu súladu s prostredím a inšpiráciu, ktorú našiel vo zvláštnosti rozkolísaných kmeňov borovíc, a najmä v pôvodnej povahe miesta.
{R1}
Znamenia miesta?
Vila sa teraz prienikom jednotlivých priestorov primkýňa k záhrade a súčasne sa od jej terénu odpútava, vznáša sa k borine, ale aj obracia k štvrti rodinných domov a záhrad. Rozloženie vnútorného priestoru stavby uchováva súkromie obyvateľov domu, ale súčasne sa otvára svetlu a prezieravo odkrýva výhľady na všetky svetové strany. Ten, kto prechádza vnútrom vily sa zakrátko nechá vtiahnuť do hry plynutia a prelínania vonkajšieho a vnútorného sveta.
|
Poznávacím znamením priečelia obráteného do záhrady sa stal les stĺpov, ktorý vyrástol z drevenej plošiny átria. Zľahka na ňom spočíva hmota horného poschodia. Napriek tomu, že svažitý terén mohol architektov zviesť k návrhu terasovitého domu alebo hľadaniu spôsobu, akoby sa inak mohol objekt usadiť v kopcovitom teréne, v prípade vily pod borinou sa tak nestalo. Naopak – jednotlivé hmoty sa vznášajú nad terénom podobne ako koruny neďalekých borovíc. Štyri plošiny vrstvia, rozdeľujú i spájajú jednotlivé celky objektu, dovolia, aby sa medzi ich hmotou prelievala voľnosť priestoru.
Rozprava o pokoji
Domáci síce nemajú toľko múdrych rečí okolo svojho domu, ale náležite sú naň hrdí. Vovedú hostí cez úsporne riešenú predsieň, ktorá sa vo chvíli otvorí do rozľahlého priestoru obytnej plochy prvého nadzemného podlažia. Svetlo prestupuje zasklenými plochami dverí, ktoré otvárajú výhľad i vstup na terasu. Prúdi aj oknami obývacej či kuchynskej časti podlažia, kĺže sa priestorom a mäkko dopadá v mnohých podobách na tmavú drevenú podlahu. Zariadenie interiéru sa prihovára povrchmi z prírodných materiálov. Témy tohto miesta sa pridržiava farebná škála náterov a textílii.
„Zaujímavý nábytok? To áno: aj sme sa vybrali pred rokom na výstavu nábytku v Nitre. Oslovili nás najmä nábytkové kusy z dielne firmy pána Chrena a štýl sedacej súpravy v stánku u pána Krupca. Členenie interiérových dverí nám tiež navrhli u Chrena, stoly máme zas z Kremnice z Briku. Určite by som si nevedela predstaviť iné ako prírodné odtiene a materiály. Patria sem. Ešte aj ten priznaný drevený priehradový väzník nielen drží konštrukciu našej haly, ale tiež je jej ozdobou. Trochu uzemnil, ale aj ozvláštnil obývaciu zónu,“ zamyslí sa ona. Kompozíciu vnútorného priestoru vyvažuje schodisko, ktoré sa nesie na stredovej oceľovej schodnici a napriek tomu vytvára ilúziu ľahkej konštrukcie. „Myslím si, že v tomto duchu pokračoval aj nápad s mramorovým obkladom kozuba.
Problém bol iba v tom, že ak sme chceli, aby obklad vyzeral podľa našich predstáv, nenašli sme na túto prácu nikoho iného ako môjho manžela,“ zverí sa majiteľka vily. „Ešte aj s textíliami som sa chcela držať pri zemi. Pôvodne som sa zamerala na závesy v odtieni maslovej bielej, ale návrhárka z firmy Prestíž ma presvedčila na odvážnejšie káro,“ priznáva sa ona. Počas prípravy kávy si pochvaľuje výhľad z kuchynského okna do ulice, odkiaľ zbadá prichádzajúcich. Medzitým on nadvihne drevené nástupnice na schodíkoch pri kozube a vyberie z nich kovovú súpravu na rozkúrenie, aby prehrnul drevo v kozube.
Potom pripomenie, že veľa toho ešte len čaká na dokončenie: „Chýbajú svietidlá, ktoré sme si objednali, sklená stena bude raz aj s posuvnými dverami, čakáme na nové stoličky. Viete, aj taký detail, ako je dlažba v predsieni, nám nedal pokoja. Dlažba bola najprv bledšia, no nebolo to ono a tak sme položili druhú vrstvu. Viac sa nám páči veľkorozmerná s kovovým leskom. Remeselník, ktorý opravil dlažbu, bol taký zručný, že, keby sme naň naďabili skôr, určite by sa preňho našlo viac roboty.“
Čo sa na dom použilo a kto to má na svedomí: Úloha pre architekta: bývanie pre manželský pár s potomstvom, ktoré prichádza na návštevy, využiť svažitý terén, otvorená obytná plocha na prízemí Kompozícia: nadnesených kubusov, ktoré akceptujú svah a zvlášnosť okolitého prostredia Poloha: pre milovníkov pokojného plynutia priestoru nad mestom, ani v meste, ani v lese Barak architekti: Viktor Šabík, Lívia Dulíková Spolupráca: Miroslav Lackovič, Andrej Krídl, Tomáš Šebo, Martin Hraško Zariadenie interiéru: firma Chreno, Vladimír Ješík Projekt: 2003 – 2004 Realizácia: 2004 – 2007 Plocha pozemku: 1050 m2 Zastavaná plocha: 210 m2 |
Po architektovi oni dvaja
„Viete, u nás neprichádzalo do úvahy, aby sme sa pustili do stavby domu bez architekta. Prečo práve pán Viktor Šabík? Syn poznal jeho návrhy, a tak sme súhlasili. Aké bolo naše zadanie?“ Zasmiali sa: „Nech príde a nech sa do toho pustí! Fakt je, že na začiatku sme si predstavovali dom typu bungalov, ale terén nás nepustil. Katalógový dom sme určite nechceli. Architekt nám ukázal, že ploché strechy môžu byť pekné. Chceli sme nový, zaujímavý dom, a práve na tomto mieste. Tento pozemok si nás počkal. Najprv nebol na predaj, a tak sme ani nedúfali. O štyri roky bol odrazu v ponuke cez realitku a náhoda chcela, aby sme sa o tom dozvedeli.
Architekt navrhol stavbu a vnútornú dispozíciu. Do výberu zariadenia a doladenia interiéru sme sa pustili sami,“ spomínajú obaja. Na začiatku sa im naskytol pohľad na veľký prázdny priestor s tmavou podlahou a schodiskom, ktoré viedlo na druhé nadzemné podlažie k spálňam pre hostí a ktoré malo v budúcnosti opticky oddeľovať kuchynskú zónu od obývacej. Inak bol priestor prázdny, nepopísaný, iba obrazy krajiny za oknami ich viedli k postupným rozhodnutiam. Vedia, že vlastnia výnimočnú vilu. Odhodlaný investor, invenčný architekt, skvelé miesto, šťastná ruka na dodávateľskú firmu a piaty element – cit pre povahu miesta – dali Vile pod borinou jej neopakovateľnosť.
Ing. arch. Viktor Šabík Niečo málo z referencií obytných budov a rodinných domov: 2000 – 2007:
|