Hľadanie pravých uhlov

Mohlo by sa zdať, že v novostavbách by sme sa mali vedieť podobným problémom vyhnúť. Žiaľ, ani dnes nemusí vždy platiť zásada, že novostavba automaticky znamená vyššiu kvalitu bývania. Architekti hnaní finančnými a časovými limitmi investora i objemom stavby sa v niektorých prípadoch nevenujú riešeniu jednotlivých bytových priestorov. Dalo by sa povedať, že pre „les“ nevidia jednotlivé stromy. O nevhodnosti typizovaného prístupu k tak výsostne individuálnej záležitosti, akou je bývanie, dostatočne vypovedajú státisíce bytov na našich panelákových sídliskách. Byt – a v novostavbe predovšetkým – by mal byť ušitý užívateľovi na mieru. Takéto „zákazkové šitie“, samozrejme, prináša vyššie náklady, u krajčíra však môžeme skúšať dovtedy, kým oblek nesedí ako uliaty. Ak však chceme ušetriť čas alebo peniaze, uspokojíme sa s konfekciou.

Nejasné predstavy a jasné fakty

Majiteľ bytu v historickom centre Bratislavy nemal presnú predstavu, ako by mal jeho byt vyzerať. Uvedomoval si však, že na samom začiatku má možnosť rozhodnúť sa, ktorou nohou bude najbližších niekoľko rokov vstávať z postele, pri akom svetle si bude umývať zuby a z akého nábytku utierať prach.

Pôdorys vybraného bytu ho síce zaujal svojou nepravidelnosťou, ale s usporiadaním miestností spokojný nebol. Na to, aby zistil, že ak zo 74 m² bytu tvorí 20 percent chodba, dá sa hovoriť minimálne o disproporcii, stačil mu obyčajný sedliacky rozum. Majiteľ svoje požiadavky definoval jednoznačne: „Nechcem priestor zahltený nábytkom, rád by som sa vyhol tradičným obývačkovým vitrínam, na ktorých človek len utiera prach. Byt musí byť vzdušný, musí byť z neho cítiť voľnosť a pohodu.“ Pretože je veľkým fanúšikom športu, ďalšia požiadavka znela: „Kuchyňa musí byť spojená s jedálňou a obývačkou. Nechcel by som, aby mi pri večeri ušiel dôležitý gól v televízii,“ dodáva s úsmevom. Preto oslovil svoju známu, architektku Annu Igriciovú. „Novostavba bytového domu vznikala na problematickej, asymetrickej parcele ohraničenej staršou zástavbou. Samotný dom sa však nesnaží situáciu zjednodušiť, skôr naopak. Neprimeranú rozohranosť tvarov i farieb vidno pri pohľade na uličnú fasádu. Aj preto má môj klient v obývačke niekoľko typov okien. Pôdorys bytu som však ovplyvniť nemohla, a tak sme sa sústredili na riešenie jeho dispozície,“ prezrádza architektka o východiskách svojich návrhov. Majiteľ vznikajúceho bytu síce nie je „od fachu“, dva záchody v dvojizbovom byte sa mu však zdali ako príliš veľký luxus. Pretože žije sám a o založení rodiny ešte len uvažuje, pristúpil aj na netradičné varianty usporiadania: „Byt má len dve strany osvetlené prirodzeným svetlom, ale tiahne sa do hĺbky domu. Príliš radikálne zmeny oproti pôvodnému návrhu neprichádzali do úvahy, ale snažili sme sa v stiesnenom priestore nájsť riešenie, ktoré by slobodnému mladému mužovi vyhovovalo čo najviac. Zmenšili sme koridory a razantnejšie oddelili súkromné priestory (spálňu) od spoločenských (obývačky).“

Preč s koridormi!

Pretože sa majiteľ bytu obrátil na odborníka včas – na začiatku výstavby celého objektu, väčšina zmien sa realizovala už pri stavbe. Ako prvé „doplatili“ na prítomnosť nového architekta kľukaté chodby. Z pôvodného riešenia zostalo len zádverie, ktoré nároky domáceho pána na umiestnenie šatníkových skríň bohato uspokojuje. Skrine bez problémov „zhltli“ dokonca aj ťažkopádny a neforemný kotol. Vstavané skrine síce predstavujú veľmi praktické a užitočné riešenie, no často pôsobia príliš masívne až nepríjemne, lebo sa použil nevhodný materiál. „Skrine sme odľahčili – nielen zrkadlom, ktoré nemôže chýbať ani v pánskej predsieni – ale i použitím bieleho lakobel na dverách,“ dodáva architektka. Predsieň tak zostáva čistá, svetlá a zachováva si jednotný minimalistický štýl. „Zväčšili sme záchod,“ pokračuje architektka, „čo nám pomohlo vyriešiť i umiestnenie práčky a odkladacieho priestoru na rozličné potreby do domácnosti, na ktoré sa – ak nemáte komoru – v malých bytoch len ťažko hľadá miesto. V technickej miestnosti našli svoje miesto kôš na špinavú bielizeň, handry, saponáty, zásoby hygienických potrieb a pod. Toaletný papier má svoju niku.“ Byt nemá balkón a predstava sušenia bielizne na prenosných sušiakoch v obytných priestoroch majiteľa príliš nelákala: „Som rád, keď sa po celom dni v práci večer dostanem do svojej postele, a rozhodne netúžim po tom, aby som v byte ešte preskakoval šnúry s mokrým šatstvom.“ Domáci pán preto od začiatku presadzoval inštaláciu drahšej práčky v kombinácii so sušičkou.

Otvorená kúpeľňa a vaňa v „zásuvke“

Nedostatok priameho osvetlenia a nepravidelný pôdorys bytu sa nevyhnutne odzrkadlili aj na novej, atypickej dispozícii kúpeľne.

„Architektka navrhla otvoriť kúpeľňu, navyše pomocou pozdĺžneho nepriehľadného okna pustila do nej aj prirodzené svetlo zo spálne,“ vysvetľuje majiteľ. „Tak je to cez deň,“ pokračuje architektka, „v noci sa dá kombinovať svetlo v kúpeľni s osvetlením spálne a kúpeľňa tak druhej izbe požičané vracia. V spálni potom vznikajú zaujímavé svetelné efekty.“ Okno do kúpeľne nemusí vyhovovať každému, ale majiteľ si riešenie pochvaľuje. Stratu kúpeľňovej intimity vyvažuje jej originálne riešenie. „Pretože je kúpeľňa priechodná a smerom do spálne bez dverí, bolo dôležité oddeliť jej mokrú časť od suchej. Vaňu i sprchovací kút sme umiestnili do vymurovanej niky. Obe časti sú oddelené aj vizuálne – farebne a rastrom obkladov,“ dopĺňa autorka riešenia. Otvorenie priestoru zlepšuje aj vetranie kúpeľne, ventilátory v oboch nikách zabezpečujú, aby sa ani kúpeľňa, ani susediaca spálňa nepremenili na parný kúpeľ. Police so zásuvkami pod zapusteným umývadlom teda nemusia slúžiť len na typické „kúpeľňové“ doplnky. Malá spálňa je len nočný azyl domáceho pána. Posteľ na mieru má dostatočný odkladací priestor, parapet okna lemujú police na knihy, miesto sa našlo aj na nočný stolík. Farebne je spálňa riešená veľmi striedmo (ovplyvnil to najmä typ okenných rámov, ktoré navrhol dodávateľ celého bytového domu, a nedalo sa to meniť), prípadné oživenie by mohla priniesť iná posteľná bielizeň. Záleží len na želaní majiteľa.

Izba s vyhliadkou

Srdcom bytu je jeho najväčšia miestnosť – obývacia izba. Slúži aj ako jedáleň, kuchyňa, pracovňa… Oproti pôvodne navrhovanej dispozícii je kuchyňa väčšia, pravidelnejšia, bez skosených uhlov. „Pôvodný návrh kopíroval nepravidelnosť pôdorysu. Pravé uhly by ste spočítali na prste jednej ruky. Niekto to môže považovať za príjemné vybočenie zo stereotypu, ale môj klient má rád jednoduchosť, pravidelnosť, čo dokazuje aj vybrané zariadenie. Celé riešenie by sa dalo charakterizovať ako odtlačok pravidelnej mriežky do komplikovaného pôdorysu. Jednoduchosť tvarov, línie, rovnobežky, pravé uhly sú síce klasickým riešením, ale z hľadiska dlhodobého užívania bytu sú oveľa príjemnejšie, spoľahlivejšie. A zjednodušujú aj zariaďovanie bytu nábytkom,“ tvrdí Anna Igriciová. „Ak totiž budete priestor obývať dlhodobo, výrazné anomálie vás skoro omrzia. Netreba sa báť experimentov, nápadov, ale musia fungovať. Architekt si musí uvedomiť svoju zodpovednosť, jeho návrh by nemal obyvateľom predpisovať ich správanie, len ich nenápadne viesť za ruku. Potom sa užívateľ bude cítiť v novom ako vo svojom. Ako doma,“ dodáva s úsmevom. Drevené podlahy v celom byte tvoria klasické parkety, majiteľ si z ponuky vybral orech – aj pre zaujímavú farbu, aj pre veľkú tvrdosť. „Jednou z mála vecí, na ktorých sme sa s architektkou nezhodli, bola ich povrchová úprava,“ usmieva sa. „Autorka navrhovala len olejové moridlo, aby sa zachovala štruktúra materiálu. Ja som dal prednosť trvácnejšej úprave kvalitným matným lakom.“ Aj vzhľad dennej miestnosti ovplyvnila tmavá farba okenných rámov. Tá nepriamo vyzýva „na súboj“ každý z vybraných zariaďovacích predmetov – prírodným materiálom kresiel a pohovky začínajúc, neutrálnou eleganciou sivej kuchyne končiac. Skutočne farebné sú najmä doplnky – vankúše a vázičky, prirodzená zeleň izbových kvetov celý priestor až dramaticky oživuje. Okná obývacej izby sú obrátené do ulice a ponúkajú výhľad na časť bratislavského starého mesta. Blízkosť frekventovanej tepny vyriešili už autori pôvodného návrhu osadením špeciálnych zvukotesných okien a originálneho vetracieho systému, obyvatelia domu tak kvôli vetraniu nemusia okná do ulice vôbec otvárať. Orientácia bytu umožnila architektke ponechať obloky bez záclon a závesov. K oknám priam pozývajú parapety nápadito riešené ako oddychové zákutia. „Odmietli sme typizované biele parapety, podokenný priestor sme vyriešili ako atraktívne sedenie, ktoré sa materiálom i farbou prispôsobuje okenným rámom,“ pokračuje architektka. Police pod oknami sa dajú využiť aj ako knižnica, svoje miesto si v nich nájdu i zhmotnené spomienky majiteľa – sošky, spomienkové predmety, darčeky…

Krásne ženy a kvapka dobrého pitia

Kuchyňa vyrobená podľa návrhu autorky celého interiéru je síce plnohodnotná a funkčná, ale majiteľ sa do náročných kulinárskych operácií zatiaľ nepúšťa. „Musím sa priznať, že najčastejšie používam mikrovlnku.“

Aj preto sa rozhodol viac investovať do spotrebičov než do kuchynskej linky, kvalitný sivý laminát sa teda ukázal ako vhodný kompromis. Pýchou domáceho pána je kozub. Pôvodne mal byť otvorený – ohnisko prikryté len jednoliatym blokom komína v úrovni podlahy. Protipožiarne predpisy nakoniec zvíťazili a jednoduchú líniu bielo omietnutého kozuba tak trochu narúša kozubová vložka. „Snažili sme sa nájsť najnenápadnejšiu, no napriek tomu celkový dojem ruší. Z rovnakého dôvodu sme museli kozub umiestniť na stupeň obložený kameňom, lebo vložka vyžaduje vetranie zospodu,“ vysvetľuje autorka interiéru. Vyhla sa i tradičnej rustikálnej kozubovej rímse a ako odkladací priestor využila medzeru vedľa komína, kde umiestnila police – v dolnej časti na palivové drevo, v hornej na sklo, pretože k posedeniu pri kozube neodmysliteľne patrí kvapka kvalitného pitia. Každý doplnok vybral majiteľ bytu spoločne s architektkou – vrátane pohárov na rozmanité nápoje, vázy či vázičky. Pretože korešpondujú s duchom bytu, nemusia sa skrývať v uzatvorených skrinkách. V priestore pri kozube však dominuje koláž fotografií z prestížneho kalendára Pirelli.

Limitovanú číslovanú edíciu kalendára s aktmi top modeliek od najlepších svetových módnych fotografov by bola škoda vyhodiť, a tak architektka prišla s nápadom, ako starý kalendár premeniť na pôsobivý obraz. Komponovaný čiernobiely fotografický obraz nie je jediným podpisom autorky interiéru na stenách bytu. Venuje sa aj fotografii, a tak jej diela zdobia i kúpeľňu a ďalšie je pripravené na zavesenie do spálne nad posteľ: „Ja aj architektka máme dobré spomienky na návštevu New Yorku či Spojených štátov vôbec. Preto som si z jej fotografickej tvorby vybral dva diely plážovej série z Miami, v spálni by mal visieť panoramatický nostalgický záber New York City komponovaný z vrcholu dnes už neexistujúcich „Dvojičiek“. Všetky fotografie okrem toho korešpondujú s interiérom i farebným ladením,“ dodáva majiteľ bytu. Protiváhu fotografií tvoria originály obrazov s osobnými motívmi od mladého slovenského maliara Daniela Deneša. Niekoľko mesiacov po dokončení bytu v novostavbe v srdci bratislavského starého mesta si jeho obyvateľ svoje rozhodnutia pochvaľuje: „Na začiatku som nemal presnú predstavu, ako by mal vyzerať, túžil som po modernom byte bez zbytočných ozdôb. Architektka mi svojimi návrhmi otvorila dvere do sveta moderných a funkčných interiérových riešení. Rád si nechám poradiť. Výhodou bolo, že sa poznáme už od detstva a o to rýchlejšie sme našli spoločnú reč. Mohol som sa na ňu spoľahnúť do tej miery, že ešte i dnes – po pol roku od dokončenia interiéru – telefonicky riešime nákup jednotlivých doplnkov. Je pravda, že na začiatku som sa jeho čistoty a strohosti trochu bál, mal som k nemu rešpekt, ale dnes už sme s bytom kamaráti.“