![](https://mojdom.zoznam.sk/wp-content/uploads/2020/01/1006710.jpg)
Interiér v štýle minimalizmu
Kto a komu vnukol myšlienku ukrývať akúkoľvek technickú dômyselnosť, ktorú ľudia vymysleli v 20. storočí, pod čo najjednoduchší, na pohľad nekomplikovaný povrch? Motory pod kapoty automobilov, elektroniku čiernej techniky pod elegantný plášť z plastu a ocele, svetlé, „málo“ zariadené interiéry pod fasády domov s jednoduchými čistými líniami.
{R1}
Je minimalizmus diabolsky zvodný alebo božsky jednoduchý? Ide o rozpor medzi rôznorodosťou našej existencie a vyhranenosťou minimalizmu? Stačí si vybrať. Vždy budú tí, ktorí ho budú považovať za útek do bezpečia jednoduchosti, a tí, ktorí budú minimalizmus ctiť ako vrchol umeleckého snaženia. Nadšenci minimalistických interiérov neanalyzujú, ale zariaďujú a tešia sa z každého nového kvalitného i extravagantného materiálu a technológie. Tá dovolí dizajnérskym kúskom zasvietiť na pozadí architektonicky čistých dispozícií ich domovov. Možno platí, že do minimalizmu treba dorásť. Redukcia hmôt, priestoru a farebnej škály môže byť cestou k poznaniu podstaty hmoty a jej plynutia do priestoru a času. V súčasnosti sa minimalizmus stal prístupnejším – prekročil hranicu uzavretých odborných kruhov. Snaží sa o čistotu, harmóniu a spiritualitu v priestore, v ktorom denne žijeme.
Tri otázky pre Karola Weisslechnera:
Prof. Karol Weisslechner, akademický architekt, je autorom realizácií súkromných i verejných interiérov, inštalácií výstav na Slovensku a v zahraničí, scénografických výprav, venuje sa dizajnu interiérových objektov a doplnkov, tvorí vo sfére umeleckého šperku. Je profesorom na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, kde viedol ateliér Architráv na katedre architektúry. V súčasnosti je vedúcim ateliéru S+M+L-XL Kov a šperk.
Aký je váš vzťah k minimalizmu?
Cítim sa rovnako architektom, ako aj výtvarníkom. Vo výtvarnom umení sa mi minimalizmus spája s umeleckým smerom minimal-art, ktorého kompozičný repertoár je zámerne zredukovaný a priestor je prezentovaný ako vzťah proporcií. Klasici tohto smeru sú napríklad Walter de Maria a Donald Judd. A práve druhý menovaný sa dopracoval vo svojej
tvorbe k formám, objektom, ktoré sa neskôr stali minimalistickým nábytkom. V architektonickej tvorbe sa k voľnému umeniu približuje taliansky architekt Claudio Silvestrin, ktorému hovoria purista medzi minimalistami. Je napríklad autorom všetkých butikov Giorga Armaniho. Jeho maximálne zredukovaná forma a použitý materiál so sofistikovanými technologickými riešeniami sú magické a silné vo výraze. Minimalizmus – v umení aj v architektúre – má v sebe veličinu hľadania čistoty, absolútna a harmónie. V tom mi je blízky. Nemožno sa však naň zamerať len preto, že je práve v trende.
Mladí, dynamickí, úspešní ľudia a minimalizmus. To je štandardné spojenie. Nie je vzostup minimalizmu v posledných rokoch prechodnou otázkou?
Podľa mňa nie je minimalizmus záležitosťou veku, ale životného postoja. Je pravda, že u nás sa stal v posledných rokoch jedným z módnych trendov, no vnímame ho tak aj preto, že za socializmu sa tento smer veľmi nepestoval. Podľa mňa to nie je krátkodobý trend, ale hľadanie harmónie a perfekcionizmu mimo času a módnosti. Prahnutie po vnútornom súlade, čistote, pokoji a večnosti. Je to i reakcia na náš hektický, materialistický život.
Minimalistický interiér nič nepredstiera. Je to jeden z dôvodov pre ľudí, ktorí sa zariaďujú v tomto duchu?
Podstatný rozdiel vidím v tom, kde sa minimalistický či puristický prístup využije. Napríklad pri riešení výstavnej kóje, divadelnej scény či kreovaní interiéru butiku alebo verejného priestoru sa mi vidí voľba minimalistického arzenálu ako pozitívna. Ja osobne sa snažím pri tvorbe privátnych interiérov nájsť také riešenia, ktorých výraz je jasný a čistý a vyvoláva emócie. Nevyhýbam sa ani prvkom vtipu a irónie. V prvom rade mi ide o to, aby som reagoval na potreby obyvateľov, aby sa vo svojom domove necítili ako vo výstavnej kóji na veľtrhu s nábytkom. Nie som proti minimalizmu v dizajne a interiérovej tvorbe, ale rozhodne som proti formalizmu
Minimalistická spoveď Martina Dvořáka, interiérového dizajnéra spoločnosti CreatecTohtoročné výstavy priniesli okrem čistých línií a minimalistických kúskov, ktoré sa vyhrali s detailom dovedeným až do dokonalosti, aj rozmanitosť tvarov a záľahu materiálov, vzorov a farieb. Na výstavách konkuruje minimalizmu štýl zachovania tradícií bývania, novodobý štýl miešania alebo interiér v „slohu“ dizajn ako umenie. Myslíte si, že minimalizmus si v tejto konkurencii udrží svoje pozície? |
Posadnutosť kvalitou, extravaganciou povrchovej úpravy a dokonalosťou detailov si vyberá spomedzi osvedčených materiálov: • exotických druhov drevín, • lešteného kameňa, • pochrómovaného kovu, • tvrdeného skla (zasklené steny, stolíky, zásteny), • antikora, • eloxovaného hliníka, • tradičných materiálov (avšak v čo najdokonalejšom opracovaní a perfektnej konečnej úprave). |
Ako sa stal minimalizmus štýlovým
• otcovia a matky tohto štýlu sa rozhodli pre aktivizovanie vnímateľa. Kto sa pozerá, stáva sa spolutvorcom. Minimalizovali umelecký obsah do na pohľad prostých tvarov, z obrazu urobili objekt;
• jeden z nich – Donald Judd, ktorý zatiahol minimalizmus do nábytkovej tvorby – to povedal za všetkých: „Tvar, objem, farba a povrch sú už sami o sebe pojmom. Nemali by sa schovávať za niečo, čím nie sú.“;
• minimalisti sa priznávajú k o niečo starším štýlom, ktoré im boli inšpiráciou: k ruskému konštruktivizmu, Bauhausu (20. roky), funkcionalizmu (medzi svetovými vojnami), op-artu, pop-artu, land-artu (50. a 60. roky);
• prvé objekty (drevené trámy, kovové a sklené debny, žiarivky…) vzbudili v roku 1963 prvé rozpaky v newyorských galériách. Kritici a publikum nevedeli, čo si majú o zdanlivo nenáročných inštaláciách myslieť;
• autorom pojmu je anglický filozof Richard Wollheim;
• obmedzenie výrazových prostriedkov, sériovosť, kompozícia bez vzťahovosti, používanie najnovších, priemyselne vyrábaných materiálov a priemyselné výrobné postupy – to sú typické znaky minimalizmu;
• od roku 1968 sa minimalizmus presadil aj v Európe a žije až podnes;
• postminimalizmus prekonáva prísne geometrické formy: pracuje s mäkšími tvarmi, ktoré prišli s novými materiálmi – guma, sklené vlákno, živica, plsť, textil, nové umelé hmoty. Zdôrazňuje proces a dematerializáciu objektu, organické tvary.