Moderná chata s historickým duchom

{R1}

Do zimy, mrazu a nečasu sa fotografi neradi unúvajú. Architekti radšej vidia, keď sa ich počiny prezentujú na pekne zazelenanom pozemočku za jasného počasia. Obrázky potom dýchajú krištáľovo čistým vzduchom, obrysy a formy domov sa plasticky vynímajú, interiéry sú krásne preslnené. Keď sa zjesení, vypukne v nejednej redakcii zhánka po zimných záberoch architektonicky vydarených nehnuteľností. Každoročne očakávaná panika je oprávnená. Pohľad na malebnú zimnú krajinku sa nám mešťanom pošťastí už len zriedkakedy alebo si poň treba zájsť do vyšších zemepisných polôh. Jedného pochmúrneho októbrového dňa som z čista-jasna naďabila na svieže obrázky Voděradskej rekreačnej chalupy podľa návrhu architekta Štěpána Kubíčka.

Zimné prekvapenie

Fotilo sa tam ešte minulú zimu. Interiér nie celkom zabývaný, ale s dôsledne zakomponovaným zariadením spoločnej kuchyne, jedálne a obývačky. Oranžovo očalúnený chaise longue s viacúčelovou taburetkou sa už v úlohe pôsobivých nábytkových solitérov uvelebili vedľa kozuba, polienka čakali naštiepané – len zakúriť v ohnisku. Dvojpodlažný, z väčšej časti nabielo omietnutý priestor žiaril novotou, dvíhal sa až pod hrebeň strechy, kde sa pôvodné trámy hambálku vystreli naprieč podstreším. Ostali v celej kráse starého dreva pripútané a staticky previazané s krokvami, ktoré stavbári zababušili do minerálnej vlny, nezabudli ani na parozábranu a všetko potom okapotovali sadrokartónom. Strešnými oknami vsadenými tesne pod hrebeň strechy sa cez západnú šikminu vlieval jas zimného slnka.

Pokojne prestupoval voľným priestorom len zľahka predeleným drevenými trámami. Na ne stavbári naukladali a priskrutkovali oceľové pozinkované rošty. Tam, kde by mali pôvodní obyvatelia strop, prechádzajú terajší majitelia po lávke do podkrovnej spálne a do rozhľadne s balkónovými dverami v severnej štítovej stene (podobné sú na tom istom mieste na južnom priečelí). Majú odtiaľ výhľad do záhrady za domom a dokonalý prehľad o dianí na prízemí. Len aby si nezabudli obuť papuče alebo na miestach, kde sa najviac pohybujú, vystlať rošt odolnými kobercami. Rošty však môžu poslúžiť aj ako netradičná wellnes masáž chodidiel (neskúšali sme). Nepochybne príjemná a sympatická je optická ľahkosť lávky a ostaných konštrukcií zdvihnutých do podkrovia. Tú doladili zábradlia s oceľovými lankami. Kovové prvky v chalupe materiálovo a pocitovo opakujú netradičné oplechovanie sedlovej strechy zakončenej skrytým žľabom.  

Moderná chalupa v rozprávkove

Černé Voděrady nie sú ďaleko od Prahy, ani od Velkých Popovíc. Kto sa odtiaľ vydá na severozápad, ten sa môže tešiť z prechádzky alebo cyklotúry po mierne zvlnenom teréne prírodnej rezervácie Voděradských bučín. Atrakciou regiónu je aj Ondřejovská hvezdáreň a najvyšší vrch okresu Pecné (546 m n.m.). V neďalekých Hrusiciach sa narodil Josef Lada – maliar, kresliar, spisovateľ a autor slávneho kocúra Mikeša či ilustrácií knihy Dobrého vojaka Švejka. Lesy, kopce, stráne, údolie rieky Sázavy, kostolíky a chalupy z Ladových krajiniek nás sprevádzali od detstva. Niet divu, že keď sa naskytla možnosť odkúpiť nehnuteľnosť, ktorá ešte pred necelým desaťročím slúžila trom stovkám Voděradčanov ako obecný úrad, našli sa chalupári, ktorí sa s vervou ujali prestavby pôvodného domu na celoročne obývateľnú chalupu.

Kým sa však v nej mohli rekreovať, prešlo vyše štyri a pol roka. Popri vybavovačkách na úradoch sa začala spolupráca s pražským architektonickým ateliérom  Caraa. Architekti Štěpán Kubíček a Martina Buřičová vyzvedeli od majiteľov, že tí by síce radi zachovali pôvodný charakter domu tak, aby bola na prvý pohľad citeľná práca starých majstrov, ale súčasne mala prestavba ich chalupy čerpať zo skúseností a výhod súčasnej architektúry a stavebníctva. Mala v tom byť harmónia starého a nového, ale aj bývanie pre moderných súčasníkov, ktorí sa vo Vodědradoch časom môžu natrvalo usadiť. Tí nástojili na prepojení obytného priestoru so záhradou, ktorá sa spolu s domom rozprestiera na polygonálnej parcele s prevýšením 6 m. Pozemok sa postupne zvažuje smerom k juhu. Kedysi na jeho juhozápadnom okraji čiastočne do svahu zapustili chalupu a jej pozdĺžny pôdorys nasmerovali severo-južne.

Bola to jednoduchá jednopodlažná dedinská stavba s čiastočným podpivničením a sedlovou strechou. Stav jej stavebných konštrukcií tesne pred prestavbou bol už kritický a dispozičné riešenie nevyhovovalo dnešným nárokom na pohodlie pri dostatku tepla a svetla. Miestnosti, ako bolo na dedinách zvykom, boli prístupné zvonku, z priedomia. „Cieľom nášho návrhu bolo maximálne využiľ potenciál pôvodného objektu a priľahlej záhrady za použitia štandardných architektonických prostriedkov. Dom sa mal prestavať tak, aby zodpovedal požiadavkám na súčasné bývanie, a zároveň sa nemala narušiť jeho pôvodná identita,“ hovorí rečou architektov ich autorská správa.

Architekti o prestavbe

„V návrhu úprav sme zachovali pôvodný objem objektu, upravili sme však vnútorné priestorové a prevádzkové riešenia. Zásadným počinom bolo vytvorenie veľkorysého obytného priestoru, ktorý sa otvára až do krovu a novými balkónovými dverami aj do záhrady,“ objasnili architekti. Efektné a funkčné bolo prepojenie prízemia a lávky v podstreší schodiskom: „Na centrálne sivé kozubové teleso sa navinulo vreteno oceľového schodiska, ktoré vedie do podkrovia. Vložené poschodie sme maximálne odľahčili tak, aby obytný priestor pôsobil ako jeden celok. Horizontálne okno nad kuchynskou linkou poskytuje kontakt so severnou upravenou plochou záhrady a terasou zmontovanou z palubovky.

Na fasáde južného štítu sme navrhli zväčšenie okenného otvoru do spálne. Z interiéru je tak úchvatný panoramatický výhľad na krajinu. Celkom nanovo sme vyriešili kúpeľňu a vstupný priestor zádveria, do ktorého sa vchádza z pôvodného priedomia. Pivnica sa zrekonštruovala a teraz slúži ako sklad záhradnej techniky a náradia. Vzhľad domu sme zjednodušili, architektonicky očistili a doplnili posuvnými drevenými okenicami a zasklenou drevenou strešnou konzolou. Prichádzajúcich pri hlavnom vstupe chráni pred dažďom. Podobná je nad vonkajšími schodiskami a vstupom do pivnice.“ Parcelu čakali terénne úpravy; odvtedy vyrovnaná plocha na severnej polovici záhrady slúži detským hrám a športu a pred vstupom do domu majú domáci svoju spevnenú dvojmiestnu parkovaciu plochu. Oporný múrik za severnou fasádou vymedzil a chráni vonkajšiu drevenú terasu.

Terasa tak tvorí medzistupeň medzi záhradou a obytným priestorom. Počas sychravých a zimných dní sa im obrazy záhrady prelievajú cez veľké zasklenia dverí, ktorými z kuchyne možno vyjsť rovno na južný alebo na protiľahlej strane prízemia na západný výbežok terasy. Kamenné murivo podnožia, hambálkový krov a pôvodný tvar domu našiel súlad s moderným členením okien na fasáde, industriálnymi prvkami v interiéri a čistým výrazom architektonického návrhu.