Montovaný dom neďaleko slovenských hraníc
Predtým ako majitelia nízkoenergetického montovaného domu začali stavať, do detailov všetko premysleli. A vyplatilo sa. Stavba aj zariaďovanie išli ako po masle a známe dvakrát meraj, raz strihaj sa osvedčilo na celej čiare. Dostatok informácií uľahčil správne rozhodnutia a rodine zabezpečil stavanie bez stresu a s radosťou. Aj keď ich na záver zaskočili nemalé náklady na úpravu okolia, neľutujú ani cent zaplatený navyše. A to pôvodne vôbec nechceli ísť bývať do domu...
Zvažovať sa oplatilo
Úprimne sa priznám, že spokojnosť a nadšenie, s akým slovenský majiteľ neveľkého domčeka neďaleko hraníc v Rakúsku hovoril o stavaní a bývaní vo vlastnom dome, boli veľmi nákazlivé. Pozvanie na návštevu, ktoré sme do redakcie dostali, sa tiež nedalo odmietnuť. Nielen pre obsah a kultivovaný prejav, ale tak trochu aj zo samoľúbosti, keďže k bývaniu v nízkoenergetickom montovanom dome majiteľa, ako tvrdí, priviedol práve náš časopis. Vydanie z roku 2007, v ktorom našiel dom svojich snov, má stále odložené a hrdo nám ho ukázal.
Drahé byty, rýchle rozhodnutie
„Nikdy som nechcel dom, som vyslovene bytový mestský človek,“ začal svoje rozprávanie usmievavý mladý muž, ktorý pochádza z okrajovej časti nášho hlavného mesta, kde mal lesy doslova za chrbtom. S manželkou majú rovnakú vášeň pre šport i prírodu a rozhodovanie o novom domove prišlo na rad v čase, keď uvažovali o založení rodiny. „Impulzom bolo, že nám začali stavať rovno pod nosom. Vedeli sme, že ak chceme mať deti, musíme si zabezpečiť iné bývanie. Problémom však boli ceny a lokalita. Nechceli sme ísť bývať na dedinu, ani do satelitu a ceny bytov v Bratislave sa nám zdali privysoké. Že budem mať dom a ešte aj v inej krajine, to sa mi vtedy ani nesnívalo.“
Definitívne rozhodnutie o mieste nového domova padlo pri zohľadnení cien pozemkov u nás a v rakúskom pohraničí, ktoré boli o viac ako dve tretiny nižšie. „Obaja síce máme prácu v Bratislave, aj keď manželka je teraz na materskej dovolenke, ale musím povedať, že mne trvá cesta do roboty dokonca kratšie než predtým. Je to neuveriteľné, keď si uvedomím, že žijem v inom štáte. Vlastne som sa prisťahoval bližšie k centru, klame len pole medzi nami. Situácia sa nám teda len zlepšila,“ hovorí s úsmevom. Čerstvé pečivo si ráno kúpi v neďalekom obchodíku a na veľký nákup chodí ako doteraz, autom a v Bratislave. Keď manželia objavili dedinku neďaleko hraníc a rozhodli sa kúpiť tu pozemok, na výber mali parcely na jej okraji alebo v strede. Prihliadnuc na ich mestský spôsob života si zvolili pozemok v centre diania. „Obchod máme dvesto a materskú školu päťdesiat metrov. Je to síce rakúska škôlka, ale deti tu učia aj v slovenčine. Susedov máme Slovákov, takže aké zahraničie?“ konštatuje dnes už otec dvoch roztomilých slečien, štvorročnej a dvojmesačnej.
Zvíťazili rovné steny, záruka a prístup
K myšlienke na montovaný dom ho priviedli informácie z nášho časopisu. V neprospech murovanej stavby hovorili v jeho prípade rýchlosť výstavby a presnosť konštrukcií. „Dnes už viem, že ani najlepší murár neurobí perfektne rovné steny a priečky, aby sa mohol bez akýchkoľvek problémov osadiť nábytok a iné interiérové vybavenie. Z fabriky sem priviezli celé steny aj so vsadenými oknami, preto montovaný dom.“ Ten má drevenú sendvičovú konštrukciu, hrúbka obvodových stien dosahuje 412 milimetrov. Nechali si ho postaviť na kľúč rakúskou dodávateľskou firmou, čo bolo podľa majiteľa napriek vyššej cene ďalšie dobré rozhodnutie. Najať si firmu, ktorá sa zaoberá výstavbou montovaných domov na kľúč, im ušetrilo kopu starostí i času. Absolútnym predpokladom výberu bola schopnosť prispôsobiť sa individuálnemu návrhu architekta, presnosť, rýchlosť a kvalita výstavby, časový manažment subdodávateľských firiem ako aj garancie ceny počas výstavby a záruky na dielo. Aj keď ako investor hovorí, nechce slovenským stavebným firmám krivdiť, v ich neprospech, žiaľ, hovorili ponúkané záruky, no najmä profesionálny a zodpovedný prístup. „Hoci cena bola o niečo vyššia, ani sekundu som neľutoval, že som zaplatil viac. Prihliadal som na skúsenosti mojich známych, aj iných ľudí a poviem to veľmi otvorene: U nás si objednáte dvestotisícovú eseročku, a keď chcete niečo reklamovať alebo nebodaj skrachuje, môžete ísť na lampáreň. Ja som rozdiel pocítil už pri rokovaní so zástupcom stavebnej firmy. Jeho prístup bol, ľudovo povedané niekde úplne inde, ako sme, bohužiaľ, na Slovensku zvyknutí. Štandardná záruka na dielo je dva roky, tak ako u nás, ale morálna garancia firmy, ktorá pôsobí vyše 20 rokov na trhu a stavia stovky domov ročne, bola prvoradá. Majiteľ firmy, ktorý je riaditeľom Celoeurópskeho zväzu montovaných domov, berie svoju česť naozaj vážne a nemá záujem špiniť si meno pre akýkoľvek technický nedostatok.“
Aj majster tesár sa však utne a majitelia po krátkom čase prišli na to, že majú naopak zapojený prívod teplej a studenej vody. Najskôr to vyzeralo, že problémom sú nesprávne pripojené batérie, nakoniec sa ukázalo, že chyba je až na päte domu. „V priebehu 24 hodín tu bol inštalatér, niekoľkokrát sa slušne ospravedlnil a do dvoch dní bola situácia vyriešená bez výhovoriek a jediného slova o tom, ako to nejde. Neviem to nazvať inak ako úžasné. Riešili bez mihnutia oka všetky moje požiadavky aj počas výstavby, skrátka žiadny problém. Keď som to rozprával mojim vystresovaným kamarátom, ktorí stavali na Slovensku, tí len krútili hlavou. Musím povedať, že za tie peniaze navyše to skrátka stálo, je to ako keď si kúpite Mercedes.“‘
S rovnakým prístupom sa v Rakúsku stretáva na každom kroku. „Platia tu striktné pravidlá pre všetkých. Je jedno či máte peniaze, alebo ste starostov kamarát. Zákon tu platí pre všetkých rovnako. Na jednej strane je tu malá byrokracia, stavebné povolenie máte vybavené okamžite, na druhej strane musíte bez výnimky dodržať všetky normy. Keď pri kontrole projektu domu namerali o desať centimetrov vyššiu atiku, stavebná firma ju musela znížiť. U nás sme zvyknutí, že sa dá všetko vybaviť, tu nie. Je to pre mňa úžasné poznanie.“
Keďže manželia chceli stavať dom podľa návrhu architekta, veľa firiem dodávajúcich domy na kľúč vypadlo z ich výberu aj pre nedostatok flexibility pri individuálnych požiadavkách. Väčšina totiž stavia podľa vlastných katalógových projektov.
Pasívny dom sa im zdal zbytočný
Osloviť architekta bolo podľa majiteľa tiež dobrým rozhodnutím. Spokojný je aj s jeho výberom. „Viete, ľudia často stavajú dom, a potom premýšľajú, čo bude vo vnútri. Pán Loskot zo štúdia at26 to urobil naopak. Zariadil vnútro a potom interiér obalil, takže ma pri zariaďovaní nemalo čo prekvapiť. Vopred som vedel, akú budem mať sedačku, aký kozub a podobne.“ Keďže vybudovanie hrubej stavby trvalo dva mesiace, majitelia niektoré vybavenie interiéru objednávali ešte skôr, ako sa začalo stavať. „Výhodou bolo, že sme mali peniaze hneď k dispozícii vďaka financovaniu cez hypotéku. Aj keď musím priznať, že som sa sekol v odhadovaných nákladoch. Pri dome som sa od prvého plánu až po nasťahovanie odchýlil od rozpočtu o 5 % z plánovaných nákladov. Pri úprave okolia to bolo omnoho viac. To bola jediná vec, čo ma zaskočila. Aj preto sme záhradu dokončili len minulý týždeň, teda po dvoch rokoch od nasťahovania,“ priznáva.
Majitelia pôvodne premýšľali o stavbe pasívneho domu, no nakoniec sa z viacerých dôvodov rozhodli pre veľmi dobrý nízkoenergetický. Chceli totiž kozub a dlažbu, od ktorej sa odvíjala požiadavka na podlahové kúrenie. Považovali teda za zbytočné investovať do takého vysokého stupňa zateplenia, keď aj tak chceli kúriť. Pri pravidelnom používaní kúrenia by totiž pasívny dom stratil opodstatnenie. „Myšlienka pasívneho domu, ktorý nemá takmer žiadne tepelné straty a takpovediac vykúri sám seba je fajn, ale ak by som nemal podlahové kúrenie, mali by sme síce teplý vzduch, avšak pocitovo vždy chladnú dlážku. Podlahové kúrenie som chcel aj kvôli deťom, ale aj kvôli vlastnému pocitu,“ vysvetľuje svoje rozhodnutie. Takže stavil na o niečo menšiu hrúbku zateplenia a po dvoch rokoch dennodenného užívania, v lete aj zime, rodina zistila, že dom, ktorý síce tesne nedosahuje parametre pasívnej stavby, má však zachované jej dôležité atribúty, ako dôkladné zateplenie a utesnenie, či umiestnenie okien na južnej a ich absencia na severnej strane, im v tejto podobe úplne vyhovuje. „Napríklad, keď sem v zime príde na návštevu päť kamarátov, zrazu je tu zdroj tepla s výkonom 500 kWh (pozn. redakcie: jeden človek vyžaruje teplo asi 100 kWh) a po pol hodine musím otvárať okná, nepomôže ani rekuperácia. A to ešte nemám pasívny dom. Pri každej návšteve a zmene počtu ľudí sú tu veľké, skoro okamžité výkyvy teploty. Aj keď v zime zakúrime v kozube, hoci je určený pre nízkoenergetické domy a má nízky výkon, hneď je tu doslova sauna, stačí priložiť jedno polienko. Takže aj skúsenosti mi potvrdili, že urobiť takýto kompromis bola dobrá voľba.“ Projektovaná ročná spotreba domu na vykurovanie je 24 kWh/m2 a pre úplnosť dodajme, že za nízkoenergetické sa považujú domy so spotrebou 15 až 50 kWh/m2 a rok a energeticky pasívne domy majú spotrebu 5 až 15 kWh/m2 za rok.
Teplom je dom zásobovaný diaľkovými rozvodmi z centrálnej teplárne na biomasu, ktorá sa nachádza neďaleko obce. Kúrenie tak majiteľov síce vychádza o niečo drahšie ako pri vlastnom zdroji tepla, no pán domáci si pochvaľuje prevádzku bez starostí a fakt, že dom nepotrebuje veľký priestor na technické zázemie. Čerstvý vzduch zabezpečuje vzduchotechnika s rekuperačnou jednotkou a zemným výmenníkom. Hoci na nútené vetranie majitelia nedajú dopustiť, neodolajú ani závanu čerstvého vzduchu cez otvorené okno. Vďaka automatickej výmene vzduchu v dome vetrať nemusia, ale ak chcú, môžu. Na to im stačí jedno otváravé okno v každej miestnosti, takže ušetrili pri ich obstaraní. „Samozrejme, neotvárame okná v zime, ani v lete, keď je vonku štyridsať stupňov. Takýto systém vetrania pre mňa predstavuje obrovský komfort, nehovoriac o kvalite vzduchu, absencii vlhkosti a plesní. Rovnako ako by som si nikdy nekúpil auto bez klimatizácie, nechcel by som už nikdy ani bývať v dome bez núteného vetrania.“
Dom v kocke
Pozemok: 600 m2
Pôdorys domu: 12,6 × 7,6 m
Celková úžitková plocha: 150 m2
Projektovaná spotreba energie: 24 kWh/m2 za rok
Náklady na hrubú stavbu: 1 400 €/ m2 (základová doska, stavba, projekt, stavebné povolenie)
Mesačné náklady na energiu: 139 € (elektrina a teplo)
Architektonický návrh exteriéru a interiéru:
Ing. arch. Branislav Loskot, at26
Stavebná firma: Vario-Bau Fertighaus GmbH, Wiener Neustadt
Použité materiály, konštrukcie, tepelnotechnické vlastnosti a dodávatelia
Stavba: montovaná drevená sendvičová konštrukcia, hrúbka obvodových stien 41,2 cm, U = 0,12 W/m2 . K
Fasáda: silikónová omietka Baumit a cementotrieskové dosky Cetris
Základová doska: betónová, zateplená extrudovaným polystyrénom XPS 100 Styrodur C.
(Je charakteristický vysokou pevnosťou v tlaku, malou nasiakavosťou a dobrými tepelnoizolačnými vlastnosťami, čo umožňuje zníženie tepelných strát v spodnej časti budovy. Dokonale odoláva hnitiu, preto je vhodný na tepelnú izoláciu spodnej stavby a vonkajších stien pivničných priestorov, ktoré sú v kontakte s pôdou, možno ho tiež použiť pod základové dosky v oblastiach s vysokou hladinou spodnej vody.)
Strecha: rovná s atikou, kaučuková fólia, štrk, U = 0,18 W/m2 . K
Okná: plastové okná pre pasívne domy Gaulhofer, Ug = 0,60 W/ m2 . K, Uf = 1,00 W/m2 . K
Vstupné dvere: hliníkové Gaulhofer
Komín: svetlosť 14 x 14 cm
Kozub: Supra, s výkonom 6 kW
Podlahové kúrenie: Rehau
Zemný výmenník tepla: Rehau, dĺžka 40 m, priemer 200 mm
Rekuperácia: Wolf CWL 300 bypass
Ústredné diaľkové kúrenie: Danfoss (výmenníková stanica)
Interiérové dvere: Sapeli, Komandor
Sklené prvky: Masterglass (deliaca stena, posuvné dvere, parapety, zrkadlá, kuchynská doska, zábradlie)
Keramická dlažba: Marca Corona
Schody a nábytok na mieru: masívny dub, Javorina, Komandor
Tepelnotechnické parametre podláh: nadzemná U = 0,21 W/m2 . K, medzi podlažiami U = 0,16 W/m2 . K
Vzduchotesnosť budovy (blower-door test): n50 = 0,6/h
Hodnota U (súčiniteľ prechodu tepla) vyjadruje schopnosť materiálu zabrániť úniku tepla. Odporúčaná hodnota U pre okná a dvere v priestoroch s trvalým pobytom ľudí je u nás 1,7 W/m2 . K. Zmenšením hodnoty U sa zvyšuje tepelný odpor, teda konštrukcia lepšie bráni úniku tepla. Hodnota Uf je súčiniteľ prechodu tepla rámu – profilu (pozn. red.: anglicky frame) a Ug označuje súčiniteľ prechodu tepla skla (angl. glass).
Blower-door test sa robí najmä v nízkoenergetických stavbách a preukazuje sa ním vzduchová priepustnosť obvodového plášťa budovy. Tá sa overuje určením celkovej výmeny vzduchu pri rozdiele tlakov medzi interiérom a exteriérom 50 Pa (n50 ). Pri budovách s prirodzeným vetraním sa požaduje hodnota n50 ≤ 4,5/h, to znamená, že sa celkový objem vzduchu testovaného priestoru vymení 4,5-krát za hodinu. V bežných budovách s núteným vetraním je to n50 ≤ 1,5/h, pri nízkoenergetických stavbách s núteným vetraním so spätným získavaním tepla (rekuperáciou) najviac 1,0/h a v energeticky pasívnych budovách so zvlášť nízkou potrebou tepla na vykurovanie by n50 nemalo prekročiť 0,6/h.
OSB doska (Oriented Strand Board) je vysokokvalitná drevená doska pozostávajúca z troch kolmo na seba orientovaných vrstiev. Vo vrchnej a spodnej vrstve sú triesky uložené v pozdĺžnom smere, jadro je uložené priečne, teda kolmo na vrchnú a spodnú vrstvu. Takto laminované vrstvy sú spojené vodoodolnou živicou. Doska je odolná proti vlhkosti a bez bežných chýb, ako sú suky, otvory po sukoch, kôra a praskliny. Je tvarovo stála, nedeformuje sa vplyvom zmien vlhkosti vzduchu ako drevo. Má dlhú životnosť bez potreby údržby a ak nie je vystavená priamym poveternostným vplyvom, nestráca mechanické vlastnosti. Vďaka nízkej hmotnosti sa používa napríklad pri konštrukcii strechy, je ekonomická a dostupná v rôznych rozmeroch a hrúbkach.