Izbička pre malého námorníka
Malý Maťko má rád more a mama a tato majú radi malého Maťka. A tak sa mama s tatom rozhodli, že Maťkovi urobia radosť a jeho obyčajnú detskú izbu premenia na to najlepšie a najkrajšie miesto na hry malého chlapca, na miesto, ktoré bude rozvíjať jeho fantáziu... jednoducho chceli, aby sa z obyčajnej detskej izby stala neobyčajná. Pretože to boli mama a toto, a nie architekti alebo dizajnéri, rozhodli sa zveriť izbičku do rúk odborníkov – premeny Maťkovej izby sa chopila Jasna a my sme jej, ako obyčajne, pozerali cez plece.
Podkrovná izbička malého Maťka bola zariadená tak, ako to jeho rodičia dokázali – boli v nej posteľ, koberec, hračky, skrinky na hračky a oblečenie z predchádzajúceho bytu, na stenách zopár obrázkov. Celok bol obývateľný, ale taký akýsi obyčajný. „Chceli by sme pre malého niečo pekné“ – konkrétnejšiu predstavu rodičia nemali. „Jeho posteľ by tu mala ostať, pretože je na ňu zvyknutý a v inej by ťažko zaspával. Všetko ostatné sa môže zmeniť. Maťko má rád more a lode. Na dovolenke strávil celé hodiny v prístave a pozoroval lode.“ Približne tak znelo zadanie pre Jasnu.
Začalo sa to obrúskom…
Až nadišiel deň premeny
Miestnosť bolo treba pripraviť na maľovanie – všetko pozakrývať fóliami, poobliepať krepovou páskou, zasadrovať diery. Farby na steny dala Jasna namiešať presne podľa obrúska: „Farby si treba vždy nechať namiešať podľa prinesenej vzorky – kúska látky, obrúska a podobne, lebo človek si farbu presne nezapamätá.“
Asi o jedenástej sa začalo maľovať – prostriedok žltou, okraje modré… Steny boli vymaľované rýchlo, ale bolo treba dávať pozor na precíznosť pri detailoch! Modrá farba presahuje kúsok za roh, aby sa pomerne nízka podkrovná izbička zdala aspoň trochu vyššia.
Okolo tretej bolo vymaľované a mohlo sa začať upratovať a nosiť nový nábytok. Najprv mal v izbičke ostať pôvodný, trochu upravený, no jeho oprava a prefarbenie nabielo by vyšli tak draho, že sa mama s tatom rozhodli radšej pre nový. A pretože nenašli taký, ktorý by presne vyhovoval štýlom, farbou aj rozmermi, dali ho vyrobiť na mieru vo firme EuroBusinessInterier. (www.ebi.sk)
Po nábytku prišla na rad posteľ, ktorá dostala nový modrý poťah. Látka sa na konštrukciu rozprestrela a pripevnila pomocou čalúnnických svoriek – bolo treba dávať pozor, aby bola pekne vystretá a rohy zapracované. Na matrace ušila mama praktickú prikrývku, pod ktorou sa jednoducho skryje pôvodná pestrá látka.
Posteľ však bude kompletná až s prúžkovanou markízou. Okolo piatej tato priskrutkoval k stropu (v miestach konštrukcie krovu) drevené lišty, na ktoré sa markíza prichytí čalúnnickými svorkami. Mala by byť dosť vysoko, aby malé dieťa na ňu nedočiahlo a nestrhlo ju na seba.
O šiestej ostalo už len poriadne upratať a dokončiť detaily – zavesiť obrázky, na skrinky nalepiť originálne úchytky, do políc poukladať hračky… A Maťko môže prísť domov a prvý raz sa vyspať v námorníckej izbičke, vo svojej staronovej posteli.
Zatiaľ čo chlapi makali…
Zatiaľ čo chlapi v dome maľovali a morili sa s nábytkom, dievčatá na dvore pracovali na dôležitých detailoch – bielou farbou striekali prútené koše na hračky, ktoré sa uložia na police, aj originálne úchytky na skrinky, ktoré Jasna odliala z modelárskej hmoty. Bolo treba dokončiť niektoré detaily na vankúšoch a vyrobiť plastické sadrové obrázky.Okrem Jasny sa obrázkom venovala aj kamarátka Judith. Zo sadry odliala rámčeky (ak si chcete urobiť podobné, nezabudnite do nich zaliať aj uško na zavesenie), majáky, lodičky, mušle a ďalšie morské a námornícke motívy (plastové formy na odlievanie zo sadry dostať kúpiť napríklad v obchodoch s potrebami pre výtvarníkov). Niektoré rámčeky vyzdobila servítkovou technikou, na iné naaranžovala a prilepila plastické sadrové odliatky, ktoré predtým namaľovala rovnakými farbami, akými sa natierali steny v izbičke. Obrázky ešte dozdobila farebnými šnúrkami a nakoniec prelakovala bezfarebným lakom.
Zlatým klincom premeny bolo drevené hojdacie kreslo, ktoré sa perfektne hodí do námorníckej izby a navyše mama bude mať v ňom pohodlie. Jasna ho objavila v obchode s poetickým názvom Záhradný raj (www.zahradnyraj.sk).
A čo hovoril na svoju novú izbičku Maťko? V prvý večer nič, pretože bol unavený a rýchlo zaspal, na druhý deň zasa nič, pretože bol zabratý do hry. A to vlastne hovorí samo za seba.
{R1}