„Je to taká funkcionalistická škatuľa,“ hovorí architekt Lichý o svojom dome na Kolibe
Jednoduché a prirodzené riešenia majú šancu pretrvať a presne takýto prístup zvolil architekt Igor Lichý pri navrhovaní vlastného bývania. Nestaval architektonický manifest, ale praktický dom, v ktorom sa príjemne žije.
Kedysi sa tu počítalo s cestou, ktorá by spojila dve súbežné komunikácie strmo sa zvažujúce dolu bratislavskou Kolibou. Spolu s MNV však zanikol aj prastarý územný plán a parcela sa zmenila na stavebnú. Rozhodne to nebola atmosféra naklonená novým prišelcom. V takejto situácii tu začali stavať dvaja architekti – kamaráti a spolupracovníci – dva domy, každý prístupný z ulice na opačnom konci pozemku.
Vďaka svahu. Keďže sa parcela mierne zvažuje smerom k ulici, záhrada za domom je prístupná z dvoch podlaží – z malej terasy pred hosťovskou izbou na prízemí stačí vyjsť pár schodov hore, z južnej terasy pri obývačke na poschodí zase po niekoľkých zbehnúť dolu.
S ohľadom na okolie
„Pozemok má podľa mňa ideálnu úspornú šírku. Keď od 13 m odrátate z každej strany 2 m potrebné na odstup od suseda, ostane vám priestor tak akurát na dve miestnosti. Na 15 m by nebolo oveľa viac muziky,“ vysvetľuje architekt Igor Lichý, autor a majiteľ v jednej osobe. Medzi už stojacimi domami pritom musela novostavba rešpektovať isté pravidlá. V bočných stenách napríklad nemohol navrhnúť okná do obytných miestností, ďalšie dôležité prikázanie stavebného zákona znelo: „nezatieniš“. Aj preto stojí trojpodlažná stavba ďalej od komunikácie a smerom k ulici je predsadená prízemná garáž, ktorá nezatienila susedný dom.
Svojská uličná fasáda má navyše dar „obrusovať hrany“. Výtvarník Petr Bařinka ozvláštnil pohľadový betón naivnými obrázkami, ktoré výrazne kontrastujú s jednoduchou architektúrou. „Je to podľa mňa príjemné,“ hovorí architekt. „Nech už totiž v zabývanom prostredí postavíte čokoľvek, okolie to berie ako inváziu. Ale tu som často videl na ulici ľudí, ktorí sa na našich obrázkoch smiali. Bolo fajn, že sa nepohoršovali nad „betónovou škatuľou“. Nejako ju to poľudštilo. Časom by ale mal celý dom obrásť zeleňou, takže zvieratká skryje brečtan.“
Jednoducho a prakticky
Pri návrhu svojho domu Igor Lichý neexperimentoval a nepoužil atypické technické riešenia, všetky materiály aj detaily sú bežné a overené. „Išlo mi o dlhú životnosť, aby som nemusel o pár rokov riešiť opravy, ktoré by znamenali ďalšiu investíciu a nepohodlie. Tento prístup priniesol na jednej strane úsporu a spoľahlivosť, na druhej ale istú ťažkopádnosť vo výraze,“ hovorí. „Takže je to taká „funkcionalistická škatuľa“. Aj keď pre mnohých architektov je vlastný dom príležitosťou na zhmotnenie predstavy ideálneho bývania, toto rozhodne nie je nijaký architektonický manifest.“
Všetko má svoj čas. Interiér ešte nie je dokončený. „Príde mi prirodzenejšie zariaďovať postupne – vecami, ktoré človeka oslovia, a na základe skúseností, ktoré prinesie samotné bývanie. Keď sme sa sťahovali, mali sme tu len nutné minimum – linku, stôl, stoličky, posteľ… A postupne sa to vyvíja.“
Zimná a letná strana
Dom na úzkom pozemku má okná, a tiež terasy na hlavnom podlaží obrátené na dve strany – do ulice a do záhrady. Južnú, záhradnú terasu, ktorá nadväzuje na obývačku, využívajú majitelia len začiatkom jari a koncom jesene, omnoho vyťaženejšia je tá severná. „Je blízko ku kuchyni, čo je praktické, pretože nič netreba ďaleko nosiť, a je pekne v tieni, takže tu jedávame takmer celé leto. Navyše, pre kuchyňu je sever optimálna orientácia,“ zhŕňa architekt. Keďže severná terasa je obrátená do ulice, zmenil ju na akési patio chránené stenami z grafického betónu. „Je tu prirodzený tieň od domu a steny aj pergola by mali časom obrásť vistériou, brečtanom a paviničom, ktoré tu vytvoria príjemnú mikroklímu,“ uzatvára.
Dom je celý tak akurát – nič nám tu nechýba a priestory nie sú ani zbytočne veľké.
Igor Lichý, architekt
Svetlo a priestor. Nad kozubom je svetlík, ktorý spája denné a nočné podlažie. Vďaka oknu v chodbe o poschodie vyššie tak preniká rozptýlené svetlo aj do centra dlhého denného priestoru.
Prízemiu dominuje veľký vstupný priestor, ktorý poskytuje dostatok miesta aj pri príchode z lyžovačky či cyklistického výletu a ani nevybalená batožina tu chvíľu nezavadzia. Hosťovská izba je riešená bezbariérovo a je z nej prístup do záhrady. V prípade potreby môže byť samostatným bývaním pre starých rodičov.
Prvé poschodie je takmer celé venované hlavnému dennému priestoru – otvorenej obývačke s jedálňou, na ktorú rafinovane nadväzuje kuchyňa. Z hlavného podlažia sú prístupné dve terasy, jedna na severe, jedna na juhu. Vedľa obývačky je pracovňa s výhľadom do záhrady.
Druhé poschodie domu je nočnou zónou so spálňami, šatníkom a veľkou relaxačnou kúpeľňou, do ktorej vďaka vysokému oknu obrátenému na východ príjemne svieti ranné slnko. Balkón pri spálni sa veľmi nevyužíva, je najmä strieškou nad terasou.
DOM V KOCKE
Vila Inga
Bratislava, Koliba
Autori: Architekti Šebo Lichý
Výstavba: 2010 – 2012
Plocha pozemku: 470 m2
Zastavaná plocha: 145 m2
Úžitková plocha: 350 m2
Základy: železobetónová doska
Zvislé obvodové konštrukcie: murované z tehál Porotherm
Vodorovné konštrukcie: železobetónové dosky
Strechy: obrátená plochá strecha so štrkovým zásypom
Výplne otvorov: hliníkový systém Hueck, tepelnoizolačné bezpečnostné trojsklá
TEXT ERIKA KUHNOVÁ
FOTO ITB DEVELOPMENT