Odhalenie skrytých predností

Mladí manželia vedeli nielen to, že sa chcú odsťahovať z panelákového bytu do rodinného domu, ale mali vyhliadnutú aj „srdcovú“ lokalitu. Neďaleká dedina sa už síce stala súčasťou mestskej aglomerácie, a tak by nemali problém s dochádzaním za prácou a ostatnými vymoženosťami mesta, ale ešte stále dokázala poskytnúť to, čo od bývania očakávali – pokojné a tiché prostredie, aké sa v meste len ťažko hľadá. A tak chodili, sledovali ponuky realitných kancelárií a hľadali vhodný dom alebo pozemok. „Vo veľmi pôvabnej tichej uličke presne podľa našich predstáv bola voľná parcela, no bola to iba burinou zarastená a čiastočne zasypaná jama a zdalo sa skoro nereálne, že by v nej mohol stáť dom,“ spomína domáci pán. Neskôr sa ukázalo, že nielen stavba, ale ani získanie stavebného povolenia nebudú vôbec jednoduché. Pozemok totiž ležal v pamiatkovo chránenej lokalite.

45904
Dominik Vlaheko

Individuálny projekt

Miesto vhodné na stavbu domu bolo relatívne malé – z dvoch strán ohraničovali úzky pozemok susedia (a teda predpisy súvisiace s možnosťou stavať k okraju pozemku), spredu ho determinovala uličná čiara a zozadu hranica násypu. Bolo teda jasné, že bude potrebný individuálny projekt, prispôsobený daným podmienkam. „Bez ohľadu na to, ako sa situácia vyvinula, vždy sme chceli individuálny projekt,“ vysvetľuje majiteľ domu. „Nie preto, že by sme mali v zásade niečo proti katalógovým domom, ale boli sme presvedčení, že dom by mal úplne presne a do detailov odrážať naše zvyklosti a túžby. Vedeli sme napríklad, že pri kuchyni chceme aspoň malú špajzu, dolu chceme jednu izbu pre hostí aj preto, že ak raz bude treba doopatrovať rodičov, aby nemuseli chodiť po schodoch, vedeli sme, že chceme terasu krytú od ulice a otočenú do záhrady… Jednoducho mali sme pomerne presnú predstavu.“

Architekt mal pravdu

Začali sa stretnutia s architektom Michalovičom a po dlhých sedeniach vznikli prvé štúdie. „Veľa vecí sme si nechali od architekta poradiť, ale v jednej zásadnej sme si poradiť nedali a teraz to ľutujeme. Odporúčal nám dom podpivničiť, čo vtedy predstavovalo 500- až 700-tisíc korún, možno milión navyše, ktoré sme nemali,“ hovorí domáci pán. Pivnica by bola výhodná z hľadiska statiky a zakladania domu. Dom totiž stojí na navážke, ktorá je relatívne čerstvá (má asi tridsať rokov) a ešte aj po dvoch rokoch od dokončenia dosadá.

Pre majiteľov domu je však dôležitejšie, že im dnes chýba priestor a funkcia pivnice. „Dom je relatívne malý – ak odpočítame schodisko a ostatné komunikačné priestory, má asi 90 m² obytnej plochy. Pivnica by sa zišla napríklad na pranie a vešanie bielizne, na ukladanie sezónnych vecí a možno aj ako priestor na cvičenie. Okrem toho mi trochu chýba nejaký priestor na posedenie s kamarátmi, kde by sme nikoho nerušili. Takže teraz naozaj ľutujem, že sme sa na pivnicu nenechali nahovoriť,“ hovorí s úsmevom domáci pán. „Ale inak je dom presne taký, aký sme si predstavovali a aký nám vyhovuje,“ dodáva.

Dôkladný projekt sa vyplatil

Okrem individuálne riešenej dispozície šitej na mieru oceňujú majitelia domu aj dôkladné, presné a podrobné vyhotovenie projektu vrátane detailných vykonávacích výkresov. „Považujem to za veľmi dobré, pretože pri každej stavbe vzniknú otázky riešenia detailov, a ak je projekt dobrý, dá sa oň oprieť,“ vysvetľuje domáci pán. „Potom môžete argumentovať pred stavebnou firmou – tu je projekt, takže tak to má byť, tak to chcem a tak to máte urobiť. Keď má byť v podkroví medzi tepelnou izoláciou a parozábranou vzduchová medzera, tak ju tam chcem mať, pretože projektant vedel, prečo ju tam požaduje.“

45901
Dominik Vlaheko

Lacnejší vyhráva?

Po fáze projektu nasledoval výber stavebnej firmy, ktorá ho zrealizuje. „Urobili sme akýsi minitender – oslovili sme asi päť firiem a paradoxne sme si vybrali druhú najdrahšiu. Nikdy by som si nemyslel, že to urobím,“ spomína domáci pán a ďalej vysvetľuje: „Pôvodne som ich chcel úplne vylúčiť, pretože boli pomerne drahí, ale potom som si povedal, že je tu istá záruka kvality, keďže je to malá rodinná firma.“ Firma DCR Postavba nakoniec realizovala nielen hrubú stavbu. Neskôr sa podpísali zmluvy aj na zateplenie, vnútorné a vonkajšie omietky, obklady a dlažby. Dodávky okien, elektroinštalácií, kúrenia atď. sa riešili samostatne so špecializovanými firmami. „Záhradu sme chceli upraviť asi rok po tom, čo sme sa nasťahovali. Najprv sme oslovili asi dve-tri záhradnícke firmy, ale keď sme videli projekty a návrhy, kde všetci ponúkali riešenie záhrady za vyše milióna korún, tak ju nakoniec robíme svojpomocne. Každý rok dokúpime nejaké rastliny a dreviny a postupne ich vysádzame.“

Forma…

Dom v tvare L dokonale využíva úzky pozemok, typický pre naše dediny, a zároveň oddeľuje od ulice odpočinkovú záhradu, v ktorej poskytuje dostatok súkromia. Zároveň vytvára intímne zákutie terasy. Jednoduché uličné priečelie svojou farebnosťou, tvarovaním aj materiálovou skladbou dokonale zapadá do uličky, zastavanej zväčša staršími dedinskými domami. Biele steny, drevené okná a červená škridlová strecha sú základnými atribútmi archetypu domu, aký sa väčšine z nás vybaví pri vyslovení tohto všeobecného pojmu. Práve jednoduché domy evidentne patria do vidieckej uličnej zástavby.

… a obsah

Jednoduchá forma skrýva veľmi logicky riešenú a praktickú dispozíciu. Prízemie je vyhradené denným činnostiam a spoločne strávenému času. Obývacia izba je v tesnom kontakte s kuchyňou, ktorej priestor vymedzuje barový pult. Cez miesto určené na jedálenský stôl pokračuje viacfunkčný obývací priestor do odpočinkovej zóny s pohodlnými pohovkami a kozubom a ďalej až na terasu a do záhrady. Pôsobivému priestoru, otvorenému do krovu, poskytujú dostatok svetla vhodne použité strešné okná. Terasa nadväzuje na obývaciu izbu a halu bez výškových rozdielov a najmä v lete príjemne rozširuje plochu využívanú na denné aktivity. Pri kuchyni nechýba užitočná komora a vstup do domu prekrýva praktický „gánok“, ktorý vychádza z tradičných slovenských vidieckych domov.

Veľmi praktickým riešením je aj zatiaľ hosťovská izba so samostatnou kúpeľňou na prízemí. Časom tu môže byť izba pre bábätko (aby mama nemusela behať hore-dolu po schodoch, kým bude dieťa malé) a neskôr tu možno nájdu pohodlné bývanie starí rodičia.

Poschodie domu je sprístupnené schodmi zo vstupnej haly. Je venované nočnej alebo odpočinkovej zóne domu s detskými izbami, so spálňou a zázemím. Nie všetky izby sú tu už zariadené – keď sa rodina rozrastie, dočkajú sa využitia.

Potvrdili sa predpovede?

Stavalo sa na pozemku, ktorý nikto nechcel. Dôvody obáv ostatných potenciálnych záujemcov boli v podstate dva – stavba na navážke v priekope a obmedzenia zo strany pamiatkarov. A ako sa pri stavbe naozaj prejavili potenciálne zdroje problémov? „Zakladanie na prírodnom teréne by bolo zrejme jednoduchšie. Tu musel projektant navrhnúť tzv. spriahnutú železobetónovú dosku s pásmi, takže do základov muselo ísť viac betónu aj železa, ale v porovnaní s cenou celej stavby nebol nárast nákladov na zakladanie až taký dramatický,“ konštatuje domáci pán. V navrhnutom riešení sa počítalo aj s postupným dosadaním stavby, ktoré sa časom spomalilo a ešte stále sa sleduje. „Pri vybavovaní stavebného povolenia sme potrebovali vyjadrenia pamiatkarov a tie boli plné obmedzení, nárokov a podmienok, ktoré sme museli splniť,“ dodáva domáci pán.

Mesto verzus dedina

Od sťahovania z mesta na dedinu, z bytu do domu, každý čosi očakáva, ale nie každý si vie predstaviť všetky dôsledky tejto zmeny, a tak nie všetci noví vidiečania sú nakoniec spokojní.

V tomto prípade si však život na vidieku nevedia vynachváliť. „Bola to obrovská zmena v pozitívnom zmysle slova. Kvalita života je tu omnoho vyššia – človek je v tichom prostredí a má možnosť relaxovať, keď chce, môže byť vonku…“ Domáci však odhalili aj druhú stranu bývania v dome, s ktorou sa hrdinsky pasujú. „Na druhej strane bývanie v byte je pohodlnejšie – upracete, umyjete okná a máte pokoj. O dom sa treba starať a je okolo neho oveľa viac roboty.“

Mnohí obyvatelia okrajových štvrtí negatívne vnímajú dochádzanie do práce. „Museli sme si kúpiť ešte jedno auto, ale to nemusí platiť pre každú domácnosť. V podstate bývame v okrajovej štvrti mesta a sme v dosahu hromadnej dopravy, takže veľmi podobné dopravné problémy riešia aj všetci, ktorí bývajú na sídliskách, možno len o niekoľko kilometrov bližšie k centru mesta. Záleží skôr na tom, ako si človek život zorganizuje, bez ohľadu na to, či býva tam, alebo inde,“ konštatujú mladí manželia.

Technické údaje Projekt: Ing. arch. Ivan Michalovič Realizácia: DCR Postavba Hrubá stavba: Obvodové múry porotherm (Wienerberger), hr. 30 cm, zateplené nobasilom Omietky: Bayosan (Baumit) Okná: drevené, Linder Strešná krytina: betónová, KM Beta Kúrenie: na prízemí podlahové, na poschodí radiátory Kotol: Viessmann Kozub: Steko Obklady a dlažby: Keramika HOB a Bohemia Gres Vybavenie kúpeľne: Hansgrohe, Ideal Standard, Polysystem, Ravak Kuchyňa: Koryna Podlahy: bukové vlysky

Vizitka architekta Ing. arch. Ivan Michalovič Architektúre sa venuje od štúdia na vysokej škole, Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva v Bratislave. Študoval pod vedením profesora J. E. Koulu a ďalej profesorov E. Beluša, V. Karfíka, A. Pifla, E. Hrušku, J. Svetlíka, J. Lacka. Venoval sa predovšetkým bývaniu a vybavenosti obytných častí a centier miest na úrovni interiérov až obytných zón. Svoju prax prehlboval a rozširoval teoretickými a prakticko-realizačnými činnosťami jednak v ústavoch výskumu, projektovania a jednak v stavebnej realizačnej praxi. Od roku 1991 pôsobí samostatne a od roku 1993 ako autorizovaný architekt Slovenskej komory architektov. Jadrom náplne jeho činnosti však ostávajú budovy bytových a rodinných domov a ich súborov. „Mojím krédom pri projekte predmetného rodinného domu bolo z nevýhodných daností pozemku vytvoriť výhodu. Po zvládnutí všetkých náležitostí, ako aj techniky zakladania bolo možné pre daný priestor priniesť trvalú jednotiacu kvalitu a vytvoriť harmóniou domu s prostredím, vďaka čomu jeho užívanie zanecháva trvalý pozitívny vnem.“