Podráždené oči, vysušená sliznica nosa, škriabanie v krku, bolesť hlavy, únava. Môže sa zdať, že ide o nachladnutie alebo začínajúcu chrípku. No príčina býva aj iná. Syndróm chorých budov (Sick Building Syndrom – SBS) sa stále častejšie objavuje nielen v obchodných centrách, administratívnych budovách, ale aj v obytných domoch. Dobrá správa je, že tento problém možno odstrániť a aj mu predchádzať.
Čo je to syndróm chorých budov?
O syndróme chorých budov hovoríme vtedy, keď sa viac ako 20 % užívateľov budovy sťažuje na nešpecifické zdravotné symptómy či pocit diskomfortu a tieto príznaky pretrvávajú dlhšie ako dva týždne. Je preň charakteristické aj to, že veľká časť uvedených zdravotných ťažkostí mizne po opustení priestorov budovy.
Žijeme v interiéri
Aj v minulosti ľudia žili v domoch, no pracovali na poli, v lese, na dvore, nakupovali na trhu, deti sa hrali vonku. Dnes pracujeme v kanceláriách, nakupujeme v obchodných centrách, deti sa hrajú doma alebo v iných budovách. Spolu sme teda v interiéri až 90 % celkového času!
2383273 isifa/shutterstock
Najčastejšie príznaky syndrómu chorých budov
•Podráždenie, pálenie, slzenie očí.
•Podráždený alebo „zapchatý nos“, krvácanie z nosa, svrbenie v nose.
•Sucho alebo škrabanie v krku.
•Podráždenie horných dýchacích ciest, problémy pri prehĺtaní.
•Suchá, podráždená, svrbiaca pokožka, niekedy s vyrážkami.
•Bolesť hlavy, únava, podráždenosť a poruchy koncentrácie.
•Kombinácia viacerých príznakov.
Symptómy sú často sprevádzané pocitom nedostatku vzduchu, vlhkosti vzduchu, nadmerného hluku, nedostatočného osvetlenia, tepla alebo chladu, vnímanie nepríjemného zápachu.
Čo je príčinou SBS?
Nie je úplne zrejmé, čo spôsobuje syndróm chorých budov. Podľa MUDr. Kataríny Slotovej z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva je to s veľkou pravdepodobnosťou mnoho vzájomne pôsobiacich fyzikálnych faktorov, ako je hluk, nepríjemná teplota, nízka relatívna vlhkosť, žiadny pohyb vzduchu a nedostatočné osvetlenie, ktoré sa v určitom čase nahromadia. Nezanedbateľná je aj prítomnosť vyšších koncentrácií jemných prachových častíc a chemických znečisťujúcich látok, ktoré sa aj v nízkych koncentráciách vyznačujú charakteristickým zápachom.
Syndróm chorých budov sa týka aj nás isifa/shutterstock
Čerstvý vzduch je prvoradý
Dnešné budovy sú tepelne dobre izolované a tesné. Aby sme v nich udržali komfortné vnútorné prostredie, je nutné pravidelne a dostatočne vetrať, na čo sa častokrát zabúda. Nedostatočné vetranie zhoršuje prakticky všetky faktory vzniku syndrómu chorých budov.
Viete, čo sa stane, ak nedostatočne vetráte?
•Vyššie koncentrácie CO2 vo vzduchu.
•Vyššie koncentrácie chemických látok uvoľňujúcich sa zo stavebných materiálov a zariadení budov.
•Vyššie koncentrácie radónu prenikajúceho do domu cez podložie.
•Kolísajúca vlhkosť vzduchu.
Vlhkosť vzduchu
Vlhkosť vzduchu by sa mala pohybovať od 40 do 60 %. Ak je nižšia, víria sa prachové častice, ktoré negatívne vplývajú na dýchací systém, vysychajú sliznice, znižuje sa úroveň ich imunity a samočistiace schopnosti, a tak sa stávajú citlivejšími na vznik a rozvoj rôznych infekcií.
Vyššia vlhkosť vzduchu podporuje rast mikroorganizmov a plesní. „V priestore s viditeľným výskytom plesní sa zvyšujú koncentrácie dráždivých, toxických i karcinogénnych látok, ktoré sú príčinou akútnych i chronických ochorení dýchacích ciest, respiračných alergií, astmy, ale aj nádorových ochorení alebo podporujú ich vznik,“ upozorňuje Katarína Slotová.
Pomocou pri regulácii vlhkosti vzduchu môže byť aj vnútorná vápenná omietka, ktorá má schopnosť pohltiť a postupne uvoľňovať vlhkosť do interiéru.
Teplota vzduchu
Vyššie teploty vzduchu zvyšujú nároky na termoregulačný mechanizmus u ľudí a pre organizmus to môže byť určitá forma stresu. Môžu podporovať uvoľňovanie emisií z materiálov a rast baktérií, húb a roztočov. „Rozsiahle štúdie ukázali, že množstvo symptómov SBS stúpa, ak teplota vystúpi nad 21 °C,“ dopĺňa Katarína Slotová.
Problémom môže byť tiež nevyrovnaná teplota medzi povrchom stien a vzduchu, ktorá spôsobuje pocit „prievanu“.
Syndróm chorých budov sa týka aj nás isifa/shutterstock
Prirodzené vs. modré svetlo
Nedostatok prirodzeného osvetlenia môže byť tiež spúšťacím faktorom SBS. Bežne sa denné svetlo dopĺňa umelým, tzv. modrým svetlom. Jeho zdrojom sú úsporné žiarovky, LED osvetlenie, monitory, mobilné telefóny či televízia. Takéto svetlo vplýva na človeka negatívne, zatiaľ presne nepoznáme dôsledky jeho nadmerného vplyvu. Riešením sú dostatočne veľké okná, prirodzené presvetlenie čo najväčšieho priestoru domu a LED-žiarovky s odfiltrovaným modrým svetlom.
Na druhej strane ani nadmiera prirodzeného svetla nie je vhodná, preto má byť aj denné svetlo regulovateľné.
Hluk v exteriéri, hluk v interiéri
Dôsledky vysokej hladiny hluku sa tiež dávajú do súvislosti s SBS. Nejde totiž len o hluk, ktorý prichádza z exteriéru, ale aj o hluk vznikajúci v samotnej budove. Kombinácia zdrojov hluku potom môže zapríčiniť alebo podporovať okrem iného vznik kardiovaskulárnych ochorení či zvyšovať krvný tlak.
Pozor na materiály
Aby sme sa vyhli vysokým koncentráciám chemických látok, ktoré sa uvoľňujú najmä zo syntetických materiálov, podlahových krytín, nábytku alebo hračiek, mali by sme používať prírodné a ekologické materiály s čo najnižším obsahom prchavých organických látok, medzi ktoré patrí napr. aj formaldehyd. Ak si nie ste istí, hľadajte materiály označené certifikátmi ako Natureplus alebo Emicode.
Syndróm chorých budov sa týka aj nás isifa/shutterstock
Riešenie existuje
Masívne a minerálne stavebné systémy nielenže eliminujú vplyv škodlivých emisií, ale redukujú vplyv hluku, obmedzujú kolísanie vnútornej teploty. V kombinácii s vápennou omietkou, ktorá reguluje vlhkosť vnútorného vzduchu, a dostatočným vetraním si zabezpečíte, že sa z vášho domu nestane chorá budova.
Vápnik dezinfikuje a reguluje
Dezinfekčné účinky vápna sú známe už veľmi dlho. Vápno zároveň dokáže pohlcovať z okolitého vzduchu škodlivé látky a optimálne regulovať vlhkosť v interiéri. Výroba vápna je prakticky bezodpadová, takže ide o ekologický materiál nezaťažujúci životné prostredie. Medzi moderné vápenné omietky patrí napríklad Baumit Klima omietka, ktorá pri hrúbke 1,5 cm dokáže optimálne vstrebávať prebytočnú vlhkosť a v prípade sucha ju vydať naspäť do interiéru.
