Spálňa – priestor na spanie i odpočinok
Dobrý a kvalitný spánok je hodnotou, ktorej sa ešte donedávna nepripisoval primeraný význam. S pribúdajúcim množstvom ľudí trpiacich poruchami spánku sa vedci, neurológovia a psychológovia začali podrobnejšie zaoberať fenoménom spania, a to nielen z medicínskeho, ale aj z hľadiska všetkých súvisiacich vplyvov – lôžko nevynímajúc.
Človek dokáže relaxovať v rôznych fázach svojej mozgovej činnosti. Stav hlbokého spánku sa odohráva v tzv. hladine delta, relaxujeme však i v hladinách alfa a beta, čiže keď bdieme, prebúdzame sa, zaspávame alebo meditujeme. K tomu, aby sme sa pokojne a nerušene dokázali ponoriť do ktorejkoľvek z týchto hladín, potrebujeme vhodné podmienky, ku ktorým patrí i správna voľba lôžka, jeho primerané umiestnenie, patričné typologické parametre a vhodne zvolený materiál postele.
Zariadenie spálne
Lôžko určené na trvalé spanie sa obvykle umiestňuje v nočnej zóne bytu – v spálni. Na spanie je najvhodnejšie voliť miestnosť orientovanú na východnú, juhovýchodnú alebo severovýchodnú stranu. S východom slnka získava človek pozitívny náboj a zásobu energie do nového dňa, vo večerných hodinách je v takto orientovaných miestnostiach i počas leta príjemné šero a chládok, ktoré napomáhajú dobrému zaspávaniu.
Na spanie najlepšie vyhovuje miestnosť s dostatočným prísunom a primeranou vlhkosťou vzduchu – priestor, v ktorom sú hluk, prach, ako aj neúmerné striedanie teplôt znížené na minimum. Spálňa rodičov by nemala byť prechodnou miestnosťou a jej podlahová plocha by nemala byť menšia ako 14 m2. Pri umiestňovaní lôžka v spálňovom priestore treba vychádzať z jeho priestorových nárokov, a to vo vzťahu tak k stenám, ako aj k nábytku. Správne umiestnená posteľ má umožňovať nielen bezkolízny pohyb a pohodlný prístup k nej, ale aj pohodlnú obsluhu pri prezliekaní posteľného prádla či pobyt v prípade choroby jedného z členov domácnosti. Takisto treba zohľadňovať tepelné pomery miestnosti – vzdialenosť od okien, dverí, vykurovacích telies a pod. Posteľ sa nemá situovať v tesnej blízkosti okenných otvorov, zasklených stien, a už vôbec nie v prievane.
Plošné nároky v blízkosti lôžka | |
V manželských spálňach sa najčastejšie využívajú klasické manželské postele alebo o niečo praktickejšie dve samostatné postele. Úspora podlahovej plochy v malých bytoch sa dosiahne použitím sklopnej postele, pri dvojúrovňovom riešení podlahy možno uplatniť spôsob zasúvania ležacej plochy pod pódium. Plochu bytu „ušetria“ aj rozkladacie pohovky, ktoré sú však vhodné iba na príležitostné spanie – na trvalé spanie človeka sa zo zdravotného hľadiska v nijakom prípade neodporúčajú.
Na zvýšení pohodlia v spálni sa podieľa i vhodne zvolený nábytok v blízkosti spacieho priestoru – nočné stolíky, resp. praktické zásuvkové komody, rôzne odkladacie plochy za čelom alebo po okrajoch postele. Príslušníčky nežného pohlavia určite ocenia toaletný stolík, ktorý slúži na uloženie toaletných potrieb a úpravu tváre. Kvalitu spálňového priestoru určuje aj dostatočný objem odkladacieho priestoru na šaty, spodnú bielizeň a odkladanie lôžkovín, pričom minimálna požadovaná šírka skrine (pri hĺbke 60 cm) na jednu osobu je 1 m. Ku kompletnému vybaveniu spálne patrí aj zrkadlo, ktoré slúži na celkovú úpravu zovňajška. Veľkosť zrkadla a podlahová plocha pred ním majú umožňovať dobrú viditeľnosť celej postavy pri obliekaní.
Ergonómia a materiál lôžka
Kvalitné, ergonómii človeka prispôsobené lôžko musí spĺňať celý rad podmienok, ku ktorým patria najmä primerané rozmery a tvarové riešenie lôžka, ľahká údržba a dostatočná priedušnosť materiálov. Rozmery sa odvodzujú z fyzických daností človeka, pričom potrebnú dĺžku lôžka najjednoduchšie zistíme, keď ku výške postavy pripočítame 25 cm. Optimálna šírka sa vypočíta ako súčet šírky ramien, dvojnásobok dĺžky ramennej kosti + rezerva 20-30 %. Výška ležacej plochy od zeme nemá byť menšia ako 30 cm, v prípade starších ľudí alebo ľudí dlhodobejšie pripútaných na lôžko/chorých sa odporúča zvoliť výšku v rozmedzí 50-60 cm.
K zvýšeniu kvality spania značne prispieva ponechanie vzduchovej medzery medzi podlahou a spodnou stranou ležacej plochy, ktorá by nemala byť menšia ako 5 cm. Medzera pod lôžkom umožňuje lepšiu cirkulácia vzduchu v spacom priestore, a preto je v praxi vhodnejšie uprednostniť postele na nožičkách, čiže lôžka bez plných, uzavretých bočníc.
Rozmerové nároky lôžka | |
K tomu, aby sa nám príjemne a pohodlne spalo, potrebujeme vhodne zvolený matrac, ako aj nosnú plochu pod matracom. Plocha na spanie má človeku poskytovať čo najuvoľnenejšiu pozíciu a zároveň podporovať anatomicky správnu polohu tela. Najvhodnejšie podmienky na regeneráciu svalstva a správnu polohu chrbtice počas ležania vytvára ergonomicky tvarované lôžko, ktoré nie je ani príliš mäkké, ani príliš tvrdé. Mäkší, resp. pružný matrac je preto optimálne kombinovať s dostatočne pevným a tvrdším podkladom; naopak, nepružné alebo menej pružné matrace sa obvykle ukladajú na pružné lamelové rošty.
Na kvalitu ležacej plochy významne vplýva i materiálové zloženie matraca. V súčasnosti sa využívajú matrace z polyuretánovej peny (napr. Molitan) alebo z ekologického materiálu latexu, ktorý sa vyrába z kaučukového mlieka. K veľmi kvalitným sa radia i rôzne sendvičové matrace, ktoré vznikajú kombináciou viacerých materiálov (latex, mechanicky spriadaná bavlna, kokos atď.). Najlepšiu priedušnosť poskytujú špeciálne termoregulačné matrace s vnútornými tvarovanými vzduchovými medzerami.