Vila na brehu jazier Westeinderplassen v Holandsku

Kam s obrazmi?

Ich predchádzajúci dom, tradičný s valbovou strechou, bol pohodlný a stál tiež pri vode, nebol však stavaný na rozsiahlu zbierku umenia. Známy holandský architekt Paul de Ruiter preto uprostred novej vily vytvoril dostatočný dvojpodlažný priestor s galerijnými kvalitami, kde majú obrazy a plastiky potrebné rozptýlené svetlo a adekvátne pozadie. Zvyšok domu ostal prehľadný, vzdušný, bez bizarne malebného rozpínavého nazhromaždenia krásnych predmetov, v ktorom zvyčajne majitelia postupom času ťahajú za kratší koniec. Umelecké diela v ostatných miestnostiach, napríklad oranžový obraz s motívom rýb v kuchyni, sú dobre premyslenými akcentmi. Väčšiu skupinu diel nájdeme okolo jedálenského stola – obrazy pri ňom vytvárajú atmosféru salónu.

{R1}

To, že každý úsek dolnej časti priečelia má inú šírku, nie je zrejmé na prvý pohľad, dokonca ani v tomto šikmom pohľade Pieter Kers

To, že každý úsek dolnej časti priečelia má inú šírku, nie je zrejmé na prvý pohľad, dokonca ani v tomto šikmom pohľade. Ak nemáme trpezlivosť sledovať riadky dlažby, naznačuje to svetlo dopadajúce na dlažbu z podhľadových svietidiel.

V strednej časti domu je respírium, cez ktoré sa filtruje svetlo prúdiace do galérie na poschodí. Pieter Kers

V strednej časti domu je respírium, cez ktoré sa filtruje svetlo prúdiace do galérie na poschodí. Až pri pohľade na interiér so zatiahnutými látkovými roletami – takisto na diaľkové ovládanie – vidieť, nakoľko je prispôsobený, aby jednotlivé prvky nekonkurovali výhľadu, pričom bez pôsobivej hladiny jazera vyzerá až sterilne.

Schody vedú do prítmia

Obrazáreň v jadre domu sa sústreďuje v priestore, kade sa od schodiska ide do spální, spodná časť v podstate len filtruje svetlo prúdiace nahor. Práve od domácej galérie architekt odvinul celú koncepciu vily. Pôvodne chcel aj interiéry podlaží odlíšiť tak radikálne, ako sa líšia zvonku: prízemie sa cez sklenenú fasádu obracia do krajiny, kým poschodie sa od nej odvracia a vytvára akoby rámec umeleckým dielam. Aby protiklad dotiahol do konca, navrhol poschodie bez bočných okien, iba so strešnými, čo by bolo pre galériu ideálne. Majiteľ však chcel hľadieť na jazero aj z výšky, a tak architekt použil okná s elektronickými clonami vlastnej konštrukcie, dokonca vlastnej výroby.

Na poschodí je pod vyklopenou žalúziou vidieť spálne, ktoré oddeľuje spoločná kúpeľňa. Pieter Kers

Jedným z momentov, vďaka ktorým je Villa Röling výnimočná, je možnosť pozorovať cez ňu krajinu. Na poschodí je pod vyklopenou žalúziou vidieť spálne, ktoré oddeľuje spoločná kúpeľňa.

Prízemie sa architektovi podarilo dokonale odľahčiť, ponúka sa až slovo odhmotniť. Pieter Kers

Prízemie sa architektovi podarilo dokonale odľahčiť, ponúka sa až slovo odhmotniť. Dvojnásobne to platí večer, keď sú rozsvietené bodové svetlá v podhľade presahu prvého poschodia. Osvetlené oceľové laná pripomínajú konštrukčné línie.

Podaril sa mu kompromis: so sklopenými clonami vyzerá dom predsa len podľa jeho predstáv. Na prízemí sa po odsunutí sklených dverí siahajúcich až po strop dá vytvoriť jednotný priestor, z ktorého vidieť na všetky strany. Podobný priestor by v rozpore s pôvodnou koncepciou mohol vzniknúť po zdvihnutí clôn aj na poschodí, je to však len teoretická možnosť, lebo dvere vo všetkých spálňach sa zrejme zriedkakedy budú odsúvať naraz.

Elegantne riešený vystupujúci priestor ohraničený sklenými stenami prispel ku komfortu jedálenskej zóny, ktorá má až charakter salóna. Pieter Kers

Elegantne riešený vystupujúci priestor ohraničený sklenými stenami prispel ku komfortu jedálenskej zóny, ktorá má až charakter salóna. Pri kuchynskom ostrove stoja z ľavej strany stoličky Revers 952 s dlhým ohýbaným operadlom (Andrea Branzi, 1993, Cassina).

Najväčší presah má prvé poschodie nad respíriom galerijnej časti, čo zabezpečuje dielam potrebné osvetlenie. Pieter Kers

Najväčší presah má prvé poschodie nad respíriom galerijnej časti, čo zabezpečuje dielam potrebné osvetlenie. Je dostatočne široký na príjemné posedenie aj za dažďa; pred nečasom ochránia aj vystupujúce steny jedálenskej a obývacej časti.

Krajina ako na dlani

Na prízemí, kde dominuje dizajn tradičnej talianskej značky Cassina, umožňujú sklené steny panoramatický zážitok z krajiny. Pohľad vedie dlažba, podobná v interiéri aj exteriéri. Keďže dom využíva geotermálnu energiu, interiér nekomplikujú vykurovacie telesá a klimatizačné systémy. Daňou za výhľad sú štvorhranné oceľové piliere nesúce poschodie. Časť z nich sa skrýva v krátkych múroch v kútoch galérie, ostatné, ktoré stoja v krajných miestnostiach tesne pri sklenených stenách, sú decentne subtílne a natreté nabielo, takže sa na pozadí bielych stien a stropu takmer strácajú.

V jedálni dominuje vyše šesťmetrová maľba od majiteľovho prasynovca, známeho maliara pôsobiaceho v Groningene. Pieter Kers

V jedálni dominuje vyše šesťmetrová maľba od majiteľovho prasynovca, známeho maliara pôsobiaceho v Groningene. Pri jedálenskom stole Spazio od Willema van Asta od holandskej firmy Arco (2007) je dosť miesta aj pre osem osôb. Stohovateľné hliníkové stoličky bigframe 440 sú od talianskej firmy Alias (Alberto Meda, 1994), nad stolom sa vynímajú svietidlá Cloud od amerického architekta Franka O. Gehryho (2005, Belux).

Medzi sklenými stenami vládne klasika – atmosféru vytvára nábytok od Le Corbusiera, Pierra Jeannereta a Charlotte Perriandovej: jednak „skutočný stroj na odpočívanie“, ako charakterizovali autori svoje odpočívacie kreslo LC4, jednak takzvané Sling Chair alebo LC 1 (1928, 1965, Cassina). Pieter Kers

Z obývačky je výhľad na juh a na západ, opačne, ako leží amsterdamské medzinárodné letisko Schiphol. Medzi sklenými stenami vládne klasika – atmosféru vytvára nábytok od Le Corbusiera, Pierra Jeannereta a Charlotte Perriandovej: jednak „skutočný stroj na odpočívanie“, ako charakterizovali autori svoje odpočívacie kreslo LC4, jednak takzvané Sling Chair alebo LC 1 (1928, 1965, Cassina). Kolekciu dopĺňa nemenej známy stolík od Isamu Noguchiho (1942, Herman Miller).

Aby sa dolný priestor za sklom v slnku okolo zenitu príliš neprehrieval, poschodie presahuje za obrys prízemia. Podlažie akoby sa vznášalo nad éterickým skleneným prízemím, vôbec nepôsobí masívne. Jeho ťarchu vhodne koriguje pekný svetlý odtieň obkladu z louro gamela, dreva z amazonských pralesov, ktoré je podobne odolné ako u nás známejšie bangkirai a ktorého farba sa ani po rokoch nezmení.

Na schodisko sa vstupuje priamo oproti vchodovým dverám. Jeho zalomená rampa stúpa na prízemí medzi múrmi úžitkových priestorov. Pieter Kers	V modernom dome strešné okno vynikne, tobôž ak sú cezeň vidieť stromy ako tu. Pieter Kers
Na schodisko sa vstupuje priamo oproti vchodovým dverám. Jeho zalomená rampa stúpa na prízemí medzi múrmi úžitkových priestorov.	V modernom dome strešné okno vynikne, jeho rozmery a umiestenie mali zabezpečiť najmä kvalitné osvetlenie. Vľavo detail sklených posuvných dverí.
Severná strana so vstupom. Na tejto i ďalších fotografiách je pár slnečných clôn vždy zdvihnutý, každá z nich sa však dá elektronicky ovládať individuálne. Pieter Kers	Z kresiel Wink od Toshiyuki Kitu – medzi nimi stojí jeho Kick Low Table s doskou z lakovaného dreva (všetko 1980, Cassina) – sa pohodlne pozoruje hladina jazera a hustá zeleň na opačnej strane, cez svetlík navyše vidieť aj oblohu. Pieter Kers
Severná strana so vstupom. Na tejto i ďalších fotografiách je pár slnečných clôn vždy zdvihnutý, každá z nich sa však dá elektronicky ovládať individuálne. Sú na hliníkových rámoch a sklopené vydržia aj v extrémne búrlivom počasí. Spolu s ďalšími fasádovými systémami vlastnej konštrukcie ich architekt vyrába vo svojej amsterdamskej firme.	Z kresiel Wink od Toshiyuki Kitu – medzi nimi stojí jeho Kick Low Table s doskou z lakovaného dreva (všetko 1980, Cassina) – sa pohodlne pozoruje hladina jazera a hustá zeleň na opačnej strane, cez svetlík navyše vidieť aj oblohu. Pod svetlíkom je jedno z najcennejších diel zbierky od izraelského maliara francúzskeho pôvodu Daniela Enkaoua.

Fasáda so štipkou plastiky

Priečelie obrátené k vode sa v dolnej časti rozvíja v ľahkom rytme štyroch rovnakých obdĺžnikov, ktoré vymedzujú aj štyri zóny v pôdoryse: obývaciu na západnej strane, za ňou spodnú časť galérie, jedálenskú zónu so schodiskom a vstupnou halou na severe a napokon kuchyňu orientovanú na ulicu. Vonku na túto sériu nadväzuje nad jedálňou okno so zaujímavou lodžiou. Tvorí ťažisko priečelia zvýrazneného rizalitom – výstupkom až takmer k obvodu poschodia, čo opäť opticky koriguje fasádu a nepôsobí prehnane natiahnuto.

Lodžiu ohraničenú sklenými stenami nevnímame ako vonkajší priestor, ale ako súčasť interiéru, má charakter zimnej záhrady. Pieter Kers

Lodžiu ohraničenú sklenými stenami nevnímame ako vonkajší priestor, ale ako súčasť interiéru, má charakter zimnej záhrady. Objavíme v nej totožné prvky ako v susednej galerijnej hale: palubovka má podobný odtieň ako vnútorná podlaha, rovnako je riešený strop, podobné sú aj sklené bariéry – tu s retrodizajnovými masívnymi kruhovými oceľovými úchytkami.

V kúpeľni použil architekt na podlahu rovnaké dlaždice ako na prízemí. Pieter Kers

V kúpeľni použil architekt na podlahu rovnaké dlaždice ako na prízemí.

Z väčšej vzdialenosti zrejme unikne pozornosti, že zóny ohraničené obdĺžnikmi sú rozdielne vysunuté. Dôvody sú sčasti praktické – najviac ustupuje časť, v ktorej je galéria, aby sem neprúdilo priame svetlo. Iné detaily sú tu preto, aby do budovy vniesli esprit. Výsledkom je zaujímavý a príjemne členitý priestor.

V priamom pohľade vidieť z okna západný breh, kde je väčšina z okolo päťdesiatich prístavísk pre jachty na tomto jazere. Za nimi je v zeleni ukryté mesto Aalsmeer, kde sa konajú najväčšie kvetinové aukcie na svete. Vľavo pri okne je vchod do kúpeľne. Pieter Kers

Z nadhľadu z veľkej spálne v západnej časti domu ešte viac vyniká malebná skupina točených vŕb na cípe polostrova. V priamom pohľade vidieť z okna západný breh, kde je väčšina z okolo päťdesiatich prístavísk pre jachty na tomto jazere. Za nimi je v zeleni ukryté mesto Aalsmeer, kde sa konajú najväčšie kvetinové aukcie na svete. Vľavo pri okne je vchod do kúpeľne.

Zodpovedná redaktorka: Erika Kuhnová