Vinársky dom s atmosférou zašlých čias

21. 09. 2010
Zdieľať

Dvesto-, možno tristoročný vinársky dom zo zmiešaného muriva a so zmiešanými pocitmi zo spomienok na pohnuté osudy svojich dávnych obyvateľov má niekoľko rokov nových osadníkov, ktorí si svoj domov rozmaznávajú, krášlia, tvoria v ňom lákavé výtvarné diela a dielka plné pohody...

Kto mal šťastný sen a vznášal sa v ňom nad krajinou a nad mestom, tomu sa možno zjavil obraz mestečka usadeného v ohybe pahorkatín s vôňou vinohradov a pavučinou uličiek tiahnucich sa od starobylého námestia. Musí byť krásny taký pohľad z nebies na „slíže“ vinárskych usadlostí s dvormi, ktoré sa pobrali do záhrad, na stromy rozkonárené ponad sedlové strechy a na ovocné záhrady alebo skôr záhradky vtesnané medzi jednotlivé stavby.


Vinársky dom s atmosférou zašlých čias

284723
Daniel Veselský

V dome bola kedysi aj krčma, patril k nemu aj vinohrad a stajne. V komore sa zachoval klenbový strop. Dnes má v tejto miestnosti svoje kráľovstvo Umelec.

Tie sa zvedavcom náhliacim sa ulicou prihovárajú skromným priečelím. Dve okienka a veľká drevená brána. Za ňou sa čosi deje; brešú tam psy, mačky sa lenivo prevaľujú na priedomí, kríky ruží a paviniča zrástli so starými múrmi, cinkajú hrnce v kuchyni, niekde počuť pílu, len štetec na maliarskom plátne potichu kĺže, jemne sa dotýka, odskočí a opäť sa vráti k rozmaľovanému obrazu. Tu sa olejovými farbami čarujú obrysy hybkých mačacích bytostí s okatými tvárami, ktoré noblesne vzhliadajú z rámov na obyvateľov starosvetskej domácnosti. Rozvešané po stenách, opreté o starožitné skrine či truhlicu, alebo romantické čelo postele, vyrastajú na obrazoch Danky Polákovej stromy poznania, radosti a lásky k životu. Ešte donedávna v zadnej izbe maľovala svoje dekoratívne obrazy a rozvetvené stromy aj mladšia z rodu Polákových Zuzana, ktorej mama s láskavým humorom nepovie inak ako – Haluz.


Vinársky dom s atmosférou zašlých čias

284722
Daniel Veselský

Tu nás počastovali a porozprávali o sebe a svojom dome. Všetci hostia sa tu radi usadia.

 

Niečo z pezinskej histórie
Pezinok, od 13. storočia banská osada, sa po druhej vlne nemeckej kolonizácie na začiatku 16. storočia zmenil na vinohradnícke mestečko. Kráľ Ferdinand III. udelil 14. júna 1647 Pezinku privilégiá slobodného kráľovského mesta.
V 17. a 18. storočí zažíval Pezinok najväčší rozkvet a patril medzi najbohatšie mestá Uhorska. Jeho sláva a bohatstvo boli založené na produkcii kvalitných vín. V 19. storočí začalo postupné spriemyselňovanie mesta. Založili tu prvú továreň na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku, továreň na výrobu ihiel a veľkú tehelňu. V 19. storočí sa obnovila ťažba zlata, postavila sa železnica a Pezinok sa stal najdôležitejším mestom Malokarpatskej vinohradníckej oblasti.
Prvá polovica 20. storočia priniesla mestu úpadok, už v ňom nebolo väčšieho priemyselného podniku, poklesla vinohradnícka výroba, začalo sa vysťahovalectvo do Ameriky. V súčasnosti sa mesto teší z vinohradníckej a vinárskej produkcie, pýši sa historickými pamiatkami. Je preň charakteristické historické centrum s typickými meštianskymi domami, ulicami v pravidelnom sieťovom pôdoryse a zvyškami pôvodných hradieb. Ostali tu ako slíže poukladané domčeky s dlhými spoločnými dvormi na viacgeneračné bývanie, ktoré pred polstoročím patrilo k bežnému obrazu vidieka. K najvýznamnejším kultúrnohistorickým pamiatkam patrí zámok z 13. storočia, štyri historicky aj architektonicky cenné kostoly a renesančná radnica.

 


Vinársky dom s atmosférou zašlých čias

284725
Daniel Veselský


Vinársky dom s atmosférou zašlých čias

284726
Daniel Veselský


Vinársky dom s atmosférou zašlých čias

284728
Daniel Veselský

Dcéra jej neostane nič dlžná a pekne nám porozpráva, ako Cica maľuje vo svojej spálni a že oni televízor nepotrebujú, ba čo viac ani obývačku! Veď kuchyňa je u nich naozaj srdcom domu, tak ako bývalo voľakedy zvykom. Kto sa zastaví, aj tak skončí u nich za stolom s pohárikom a niečím na zahryznutie. Od stola sa už potom nikomu nechce. Haluz Zuzana sa teraz zabývala a zariadila si vlastný ateliér. Podnájomničí v menšom byte na poschodí stredovekého domu na Potočnej ulici. Má to hneď nad galériou U troch ružičiek v centre starého Pezinka, kde sa vystavujú a predávajú výsledky rodinného výtvarného snaženia. Rodičovský dom je však pre ňu a jej sestru stále otvorený, a tak nás aj v deň našej návštevy sprevádzala miestnosťami, zoznámila s detailmi zmien posledných úprav.


Vinársky dom s atmosférou zašlých čias

284731
Daniel Veselský

Pod podlahou v strednej izbe okrem základov pôvodného domu objavili aj hlavy anjelov… Inak sa tu nachádza Dankin ateliér.

O histórii domu a jeho príbehoch zas porozprával Jirko Vyhnálek – otec, keramikár, domáci stavebný majster a pre rodinu Umelec. Chvíľu nám trvalo zistiť, kto je kto, a keď sme si mysleli, že nás už nič nemôže prekvapiť, vošiel do kuchyne Jano, zdvihol chvost, zazíval a vyskočil na stoličku. Pozrel na Maketu, ktorá už pózovala fotografovi na všetkých štyroch labkách, aj posediačky, aj poležiačky a potom sa so slabým šteknutím prešla po novej drevenej dlážke v prechodnej izbe. Tu má Cica posteľ, ktorú jej ukuli kováči z Dunajskej Lužnej, červený nočný stolík z blšáku, premaľované a potom patinované skrine po predkoch, po známych, ale aj neznámych. Starožitný nábytok k nim prichádza akoby sám od seba.

 


Vinársky dom s atmosférou zašlých čias

284729
Daniel Veselský


Vinársky dom s atmosférou zašlých čias

284730
Daniel Veselský


Vinársky dom s atmosférou zašlých čias

284732
Daniel Veselský

Umelec a prestavba
„Celý dvor s obytnými domami vlastnili štyria rodinne previazaní majitelia. Keď sa posledná vlastníčka tejto časti dvora pominula, niekoľko rokov dom pustol. Najviac tým utrpeli strecha a krov. Nehnuteľnosť sme kupovali v čase, keď naša časť už bola vyňatá spod pamiatkovej ochrany. Nemali sme zámer zmeniť dispozíciu domu a ani sme nechceli robiť radikálne stavebné úpravy. Robota, ktorá nás čakala, súvisela s rekonštrukciou oslabených múrov, výmenou rozpadnutej tehlovej dlažby, kompletnou výmenou prehnitého krovu a zobytnením tých častí domu, ktoré voľakedajší majitelia používali ako pivnice, komory, sklad… Obvodové múry nášho domu vyschli za krátky čas od chvíle, keď sme okolo nich odkopali zeminu a do výkopu nasypali kamene. Tie sa tu nazbierali z dvora a z prerábok. Čokoľvek tu robíte s pôdou, vždy z nej dostanete aj hromadu kamenia, ktorá sa nám zišla,“ vyratúva Jirko práce, ktoré boli len začiatkom sérií opráv na ich novom obydlí.

 


Vinársky dom s atmosférou zašlých čias

284735
Daniel Veselský


Vinársky dom s atmosférou zašlých čias

284733
Daniel Veselský


Vinársky dom s atmosférou zašlých čias

284724
Daniel Veselský

Rodina tu býva už štrnásť rokov, ale stále je čo vylepšovať. Vedeli však, do čoho idú z paneláka, a neľutujú. Dom má atmosféru zašlých čias, príjemné svetlo, je im miestom inšpirácie a pokoja. Vzácnosťou ich domova sú klenbové stropy, ktoré sa zachovali v Umelcovej izbe. Tá bola predtým komorou nad vínnou pivnicou, a tak je doteraz o dva schody vyššie ako ostatná podlaha domu. Keď chceli mať z komory izbu, museli nielen izolovať podlahu, ale aj vytvoriť nový okenný otvor. Okno z vonkajšej strany stráži zeleň a ruže, ktorým sa darí na južne orientovanej stene. „Kúpeľňa tiež nie je celkom, ako ju mali tí pred nami. Vtedy bola menšia, bez zásteny za ktorou máme WC. Miestnosť sme mohli zväčšiť vďaka objavu počas rekonštrukcie – v susedstve kúpeľničky bol tajný sklad na potraviny. Dalo sa doňho dostať len rebríkom, odložiť dosky – a už boli domáci v skrýši. Skrýšu už teraz nemáme, ale po zbúraní priečky nám veľkosť kúpeľne celkom stačí,“ spomína na objav Umelec, kým si obzeráme slepé okná-poličky v jej múroch. „Keď sme naposledy museli vymeniť dlážku v strednej izbe, našli sme v 40-centimetrovej hĺbke hrubé kamenné pôvodné základy. Podľa umiestnenia sme zistili, že dom pred viac ako storočím bol užší o kúpeľňu, zadnú časť kuchyne a izieb. Všade boli klenby na rovnaký rozpon ako v mojej vyvýšenej klenbovej izbe.“


Vinársky dom s atmosférou zašlých čias

284740
Daniel Veselský

Zátišia tu vznikajú za pochodu a akoby mimochodom.

Halúzne farebné inšpirácie
„Steny, obrazy, byty, domy – všetky majú mať svoju farebnosť. Tú určuje intenzita svetla, blízkosť iných predmetov a povaha ľudí. Ak ide o objednávku obrazu alebo maľovaného nábytku, musím sa krotiť, hoci sama mám rada sýte farby. Mama má v obľube jemnejšie farby. Môžete to vidieť aj na jej obrazoch a aj na výbere farieb v tomto dome. Na odtieni zadnej izby sme sa dohodli. Je najsvetlejšia, takže modrá farba mohla byť intenzívnejšia ako farebnosť v iných miestnostiach,“ vysvetľuje Zuzana. Kuchyňa je sama osebe tmavšia, zariadená množstvom starších kusov nábytku, ktorý tu majú radi. Na poličkách, ktoré tvorí konštrukcia z pôvodných drevených trámov zo starého krovu, sa zoradili do kompozícií (ktoré by im aj provensálsky vidiek mohol závidieť) dózičky, koreničky, hrnčíčky, mlynčeky, kvetiny…


Vinársky dom s atmosférou zašlých čias

284741
Daniel Veselský

Čelnú stenu nad vymurovanou kuchynskou linkou zdobí dvojica oblúkových rámov. S istotou sa do nich zarámovali poličky na poháre a taniere. Bodaj by nie, keď konštrukciu držia oceľou vystužené betónové konzoly, z ktorých vyrastajú lomené oblúky vymurované z tehál. Všetku tú hmotu zariadenia kuchyne odľahčila rodina výtvarníkov étericky modrým náterom stien. Okrem kúpeľňových dali všetkým dverám a zárubniam v dome pokoj. Nijaké výmeny za nové, len im dopriali nový náter. Naopak – väčšine skríň sa v ich interiéri darí po farebnom kúpeli a majstrovskom patinovaní. Ľudia i zvieratá sa tu cítia dobre, návštevy od nich neutekajú, niektoré sa aj zabudnú. Dobre im je, keď bývajú s vecami, ktoré pamätajú minulé časy. Tvoriví domáci však podchvíľou nezabudnú niečo pridať, iné ubrať, domaľovať, patinovať, dekorovať a niekedy aj primurovať.


Vinársky dom s atmosférou zašlých čias

284747
Daniel Veselský

„Keď ste si ma odfotili, tak ma aj zverejnite,“ mňaukol Jano zo stola.

 

Koho sme navštívili
Dana Poláková
, insitná maliarka, sa okrem maľovania obrazov venuje aj maľovaniu nábytku, tvorbe šperkov, bábik, zdobeniu a skrášľovaniu interiérov. Jej diela sa nachádzajú nielen v zbierkach Slovenskej národnej galérie a Slovenského národného múzea (obe v Bratislave), ale aj v súkromných zbierkach na Slovensku a v zahraničí (Česká republika, Poľsko, Holandsko, Francúzsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Anglicko, Taliansko, Nemecko, USA, Japonsko). Vystavovala v rôznych mestách na Slovensku (Bratislava, Pezinok, Modra, Trenčín), tiež v Českej republike (Praha) a v Maďarsku (Budapešť).

Zuzana Poláková vyštudovala keramickú školu, neskôr pôsobila doma v Pezinku, ale najmä v zahraničí (Švajčiarsko, Kanárske ostrovy). Venovala sa výrobe keramiky a keramických šperkov, neskôr maľbe obrazov. Od roku 2008 žije opäť na Slovensku a sústreďuje sa na maľbu, spolupracuje a tvorí so svojou mamou. S ňou pripravila niekoľko spoločných výstav. V minulosti vystavovala v Bratislave, Pezinku, ale aj vo Švajčiarsku a v Rakúsku.
„Som človek srdca, cestu si nevyberám rozumom, ale srdcom – tak som sa vrátila domov za rodinou, za atmosférou Pezinka.“

Jirko Vyhnálek vyštudoval SŠUP v meste Bechyně, učil na ĽŠU v Pezinku, do roku 1990 tvoril keramiku a majoliku pre ÚĽUV, od roku 1991 sa venuje voľnej tvorbe a spolupracuje s Dielom, zúčastnil sa na troch desiatkach výstav doma i v zahraničí (Budapešť, Praha, talianske Gubio…), je členom Cechu slovenských keramikov, na Slovensku vystavuje s manželkou Danou Polákovou (opakujúce sa výstavy v Štúdiu S, v hoteli Danube, v galériach Artemis, Grémium, v Pezinskom vinohradníckom múzeu, v Kežmarku v galérii U sediaceho anjela…).

ZDROJ: časopis môj dom JAGA GROUP, s.r.o.

Kategória: Bývanie Návšteva
Tagy: návšteva pezinok
Zdieľať článok

Diskusia