Pri rekonštrukcii svojho jednoizbového bytu ukázal mladý pár kreatívny prístup
Jednoizbový byt s rozlohou necelých 40 m² vzala do parády dvojica jeho mladých obyvateľov – architektov, ktorým dobré nápady rozhodne nechýbajú. Stretnutie malého bytu a mladých architektov bolo evidentne šťastnou okolnosťou.
V mene priestoru. Pôvodne oddelenú predsienku spojili s kuchyňou a odlišné funkcie včlenili do jednotného zariadenia – preglejkovej kuchynskej linky. Priestor tak pôsobí celistvo a vyzerá vďaka tomu ešte väčší.
Tri dobré sudičky
Tri zvláštne okolnosti prisúdili bytu do vienka originálnosť, praktickosť a príjemnú atmosféru. Už samotné malé byty sú zvláštny fenomén – podnecujú kreativitu. Väčšinou to totiž chce veľa dobrých nápadov, aby sa v nich príjemne bývalo a ešte aj vyzerali k svetu. Do tohto bytíku navyše priviedla šťastná náhoda dvojicu mladých architektov s jasnými názormi a sviežou invenciou. Treťou osobitou okolnosťou, ktorá prispela k atmosfére bytu, bola tunajšia štvrť – skupinka niekdajších železničiarskych domov zo začiatku minulého storočia s takmer hmatateľným géniom loci. Z tohto koktailu náhod a daností nakoniec vzniklo miesto, kde sa z minima podarilo vyťažiť maximum.
Na dispozícii s jednou izbou, kuchynkou, predsieňou a mikrokúpeľničkou sa toho naozaj veľa zmeniť nedá, zdanlivo drobnými úpravami však dosiahli Martina a Michal úžasný efekt. Dôležitým princípom bolo pritom otváranie priestorov a zjednocovanie, vďaka čomu pôsobí byt voľnejšie a priestrannejšie. Pôvodne oddelenú predsienku spojili s kuchyňou a odlišné funkcie včlenili do jednotného zariadenia. Dvere medzi obývačkou a kuchyňou odstránili a otvor rozšírili, aby lepšie prepojili obytný priestor… a do kúpeľne a obývačky si nechali tie najlepšie nápady.
Máme radi veci, ktoré sa na nič nehrajú. Keď je nábytok drevený, tak to na ňom na prvý pohľad vidno, rovnako ako na tehlovej stene či oceľovom preklade.
Martina Kalusová a Michal Pulman, architekti
Malé veľké zmeny
Kedysi boli v domoch pre železničiarskych robotníkov spoločné toalety na chodbe, neskôr sa komory vedľa kuchyne zmenili na kúpeľne s minirozmermi (asi 1,7 × 1,2 m), vlastne sú len o málo väčšie než priestranný sprchovací kút. A presne tak Martina a Michal svoju kúpeľňu aj poňali – môže byť takmer celá sprchovacím kútom s pomerne luxusnými rozmermi, no keď odtiahnete záves, miesto na sprchovanie sa pričlení k zvyšku miestnosti a vytvorí celkom slušný priestor na umývadlo, WC a množstvo políc na všetko potrebné. Tým sa im podarilo maximalizovať pocit priestrannosti v každej situácii.
Ďalšou malou veľkou zmenou bolo odstránenie priečky medzi kúpeľňou a kuchyňou, ktorú architekti nahradili osobitým nábytkovým prvkom – je jednak odkladacím priestorom (na jednej strane kuchynským, na druhej kúpeľňovým) a jednak „tajnými dverami“ v kuchynskej linke. Vďaka jednote formy aj materiálu dlhej linky pôsobí kuchyňa celistvo, a preto vyzerá väčšia, navyše ušetrili pár vzácnych centimetrov, ktoré predtým zaberala priečka, takže ich mohli využiť na umiestnenie práčky aj na odkladanie vecí.
„Tajné dvere“ do kúpeľne vyzerajú ako súčasť linky, ktorá je v tejto časti obojstranná – úložné priestory sú prístupné z oboch jej strán.
Prečítajte si tiež:
Nešťastne zrekonštruovaný byt po prvých majiteľoch získal po druhej rekonštrukcii úplne novú tvár
Vstavaná spálňa
Aby mladá dvojica využila všetky tri rozmery obývačky vysokej takmer 3 m, vložili do nej „spálňu na poschodí“. „Nechceli sme, aby človek videl posteľ s perinami hneď, keď vstúpi do bytu, preto sme ju umiestnili vyššie a miesto pod ňou sme zároveň zužitkovali na odkladanie,“ hovorí Michal. „Hľadali sme vhodný kompromis, aby posteľ nebola ani príliš vysoko, ani príliš nízko, aby bola skrytá pred pohľadmi a zároveň nebol priestor ‚na poschodí‘ stiesnený,“ vysvetľuje architekt aj obyvateľ bytu v jednej osobe.
Spodná časť preglejkovej vstavby má pritom tri tváre, ktoré rozčlenili miestnosť na tri zóny s odlišnými funkciami – z jednej strany je šatník, z druhej obývačka s otvorenými policami a skrinkami a z tretej, pri okne, mala byť pracovňa. Život však rozhodol, že z nej čoskoro bude detská izba. Pod posteľou je z tejto strany sklad – takmer 4 m2, ktoré boli vo vstavanom kubuse k dispozícii, sa tak využili čo najefektívnejšie.
V pracovni pri okne, ktorá sa čoskoro zmení na detskú izbičku, má miesto aj Michalov dizajn – remake električkového sedadla.
Pravdovravný interiér
Michal a Martina majú sympatickú zásadu „materiálovej úprimnosti“ – prvky v ich byte „sa na nič nehrajú“. Keď je nábytok drevený, vidno to na ňom na prvý pohľad, rovnako ako na tehlovej stene či oceľovom preklade. To bol ďalší princíp, ktorý pri zmenách v byte dodržiavali. A čo sa dalo, to v byte zachovali a opravili: „Máme radi pôvodné veci a prvky. Podľa nás je lepší prístup zachovať a opraviť, ako vyhodiť a kúpiť nové,“ priznáva Michal. V obývačke tak ostala pôvodná podlaha, a ak by tu boli staré drevené okná, zrekonštruovali by aj tie. Žiaľ, už predchádzajúci majitelia ich vymenili za plastové.
Aby interiér pôsobil jednotne, na mieru vyrobené skriňové prvky držia striedmu jednotnú líniu. „Nie je tu žiadna kombinácia farieb alebo materiálov, vďaka čomu môže zvyšok tvoriť ľubovoľný mix a priestor nevyzerá rozhárane,“ približuje architekt spoľahlivú interiérovú koncepciu. Dva dominantné prvky – kuchynská linka a vstavaný kubus v obývačke – sú jednotné, vyrobené na mieru z lakovanej preglejky. Oživuje ich pestrá zmes zreparovaného zdedeného nábytku, vlastného dizajnu, prvkov z Ikey a niekoľkých zaujímavých nových kúskov.
Celý byt sme robili ‚na lacno‘, takže je kombináciou osobných a prefabrikovaných vecí.
Martina Kalusová a Michal Pulman, architekti
Jednotné pozadie. Aby úchytky nerozbíjali celistvú plochu vstavaného nábytku, zvolili jeho autori otváranie „push-to-open“ alebo pomocou nenápadne skrytého vybratia v hrane dvierok.
ing. arch. Martina kKlusová
ing. arch. Michal Pulman
NOØ architekti, www.noo.sk
TEXT ERIKA KUHNOVÁ
FOTO Nora Sapárová a Jakub Čaprnka
ZDROJ časopis Môj dom 3/2016