Keď dom nepotrebuje radiátory

Nové idey bývania

Výber miesta nebol náhodný. Jemne zvlnené zelené pahorky s jazierkami ponúkali vhodnú príležitosť na realizáciu domov, ktoré mali dostať prívlastok komfortné. Oblasť sa nazýva Skibet a je vzdialená len 6 km od centra mesta Vejle. Atmosféra dýcha malebným dánskym vidiekom, ktorému však nechýba nič z modernej infraštruktúry. Prepojenie komunikáciami s centrom mesta, blízkosť školy, kultúrnych stánkov, dosiahnuteľnosť športovísk a oddychových zón vytvára z územia prototyp miesta na demonštráciu nových ideí v súčasnom bývaní. Samozrejme, už zastavovacia štúdia sledovala jeden zo základných princípov pasívnych domov, ktorým je optimálne získanie solárnej energie. Tá totiž dáva do pohybu všetky systémy domu. Štúdia však zdôrazňovala aj jedinečnosť projektov pre individuálneho užívateľa. Každý dom má svojho autora a postavila ho vždy iná stavebná spoločnosť. Pojem ušitie na mieru klientovým potrebám tak dosiahol svoj ďalší stupeň. Samotné ušitie trvalo pomerne krátko – jeden a pol roka, pričom december 2008 bol dátumom kolaudácie posledného domu. „Tento systém výberu ponúkol možnosť účasti viacerých stavebných spoločností aj architektov,“ hovorí Susanne Hoejholt zo spoločnosti Isover Scandinavia, ktorá organizačne zaštítila celý projekt. „Na relatívne malom území poskytol tento prístup možnosť otestovať veľa alternatív, pričom architekti mali v rámci pasívneho štandardu voľnú ruku. Korigovala ich len predstava budúcich užívateľov.“
 

241279	241286
Celková hrúbka konštrukcie: 620mm, izolácia: 400 mm, sendvičová konštrukcia z prefabrikovaného betónu

Typy a konštrukcie

Variabilná dispozícia sa premietla do piatich domov bungalového typu, jeden dom je jedenapolpodlažný a štyri sú dvojpodlažné. Kapacitne sú nastavené pre rodiny s dvoma až troma deťmi a parkovaním pre dve autá. Šesť z nich má drevenú konštrukciu a štyri zase sendvičovú. V pohľadovej časti sa strieda tehla, drevený obklad alebo omietka. Materiály, ktoré evokujú tradíciu, ale aj snahu dosiahnuť moderný výraz. Raz je to prísna funkcionalita dotiahnutá do čistého minimalizmu, inokedy stará dobrá klasika so šikmou strechou, potom zase drevený obklad ako spomienka na legendárneho fínskeho architekta Aalta.
Hoci autor je vždy iný, spoločným menovateľom je dánska stavebná tradícia, ktorá kombinuje prvky modernej škandinávskej architektúry s cieľom naplniť funkčnosť a komfort. Napokon, tieto atribúty sú prítomné v každom detaile a užívateľ ich vníma všetkými zmyslami. Všetky domy si ctia kontext okolitého prostredia, ale zároveň s ním vytvárajú aktívny dialóg. „Cieľom bolo dostať dánske stavebníctvo a architektúru medzi európsku elitu v oblasti úspory energie pri bývaní,“ zdôrazňuje Susanne Hoejholt. „Tento projekt mal byť zároveň príkladom pre výstavbu budúcich rodinných domov aj na iných miestach Dánska.“

Učenie za pochodu

Projekt bol unikátny aj tým, že realizátori sa na ňom učili, ako docieliť požadované hodnoty konštrukcií pri dosiahnutí pasívneho štandardu. Museli sa eliminovať tepelné mosty a zabezpečiť vzduchotesnosť pri sendvičových konštrukciách. „Pasívne vykurovanie funguje ako termoska, čiže väčšinu tepla si udrží pre seba, kým menšiu časť použije na ďalšie vykurovanie,“ vysvetľuje Susanne Hoejholt. „To predpokladalo hrubšiu vrstvu izolácie v porovnaní s bežnou praxou. Do obvodových múrov sa jej teda muselo dať 300 mm a na podlahu a strechu 450 mm.“ Samozrejme, celý proces sa začal už umiestnením domov do prostredia, pričom sa musela nájsť optimálna metóda tienenia. K problémom patrili aj okná. Niektoré sa použili z domácej produkcie, ale využil sa aj sortiment z nemeckého exportu. Nemecké okná sa však otvárajú dnu, zatiaľ čo dánsky štandard je nastavený opačne – na vonkajšie otváranie. Navyše, nemecké rámy boli oproti dánskym mohutnejšie, čiže ich časť sa musela v sendvičovej konštrukcii skryť za lícovú tehlu. K požiadavkám pasívneho domu patrí, že toto napojenie musí byť vzduchotesné a styky obvodových konštrukcií so stropmi musia fungovať bez tepelných mostov. Situáciu komplikovali nielen okná, ale aj veľké zasklené plochy. Nakoniec sa riešenie našlo u istého dánskeho výrobcu, ktorý pripravil prototyp zasklenia s príslušnými tepelnoizolačnými parametrami okenného rámu.
K dánskemu štandardu patrí aj podlahové vykurovanie v kúpeľniach. Pasívny dom však nepotrebuje nijaké vykurovanie. Ako to vyriešiť? Na rad prišiel vyhovujúci kompromis, ktorý skĺbil obidve zásady, a tak upravená konštrukcia prijala aj podlahové vykurovanie. „Od začiatku sme vedeli, že to nebude ľahké,“ dodáva Susanne Hoejholt. „Učili sme sa teda za pochodu a všetky problémy, aj tie neočakávané, sme sa snažili operatívne riešiť. Spoločnými silami sa nám to podarilo a myslím, že na výsledku to aj poznať.“
 

241283	241285
Celková hrúbka konštrukcie: 531mm, izolácia: 455mm, drevená prefabrikovaná konštrukcia, s exteriéru kontaktný zatepľovací systém	Celková hrúbka konštrukcie: 608mm, izolácia: 300mm, sendvičová konštrukcia tvorená tehlou a pórobetónom

Globálny rozmer

Ostáva zopakovať, že výber miesta nebol náhodný. A to aj z pohľadu globálnych rozmerov. Dánsko patrí k svetovým priekopníkom vo využívaní veternej energie a oponentom hovorí jasnou rečou, prečo je prúdenie vzduchu jedným zo zdrojov budúcnosti. Iste, výhodou je situovanie dánskeho územia, ale podobné parametre majú aj štáty, ktoré sa na túto možnosť zatiaľ pozerajú tak trocha zvrchu. Podľa dánskej energetickej stratégie do roku 2025 musí krajina trojnásobne znížiť spotrebu energie v porovnaní so súčasnosťou. A to sa dotýkame ďalšieho prvku, ktorý treba hľadať aj v bývaní: politiky. V Dánsku sa v decembri 2009 bude konať konferencia OSN, ktorá nadviaže na Kjótsky protokol spred dvanástich rokov. Zdravšie životné prostredie je už, našťastie, aj globálny záujem a Dánsko je pripravené stať sa ďalším míľnikom v znižovaní emisií do ovzdušia. Je len prirodzené, že architektonické projekty, ktoré šetria našu planétu, sú vhodným nástrojom na „zelenú“ propagandu. A ten pri Vejle má na to všetky predpoklady. Už počas výstavby sa stal mediálnou atrakciou. Široké zástupy politikov a uznávaných autorít z rôznych stavebných odvetví naň poukazovali ako na cestu k lepšiemu bývaniu. Projekt sa uvádzal ako transparentný príklad riešenia spojený s využívaním lokálnych alternatívnych zdrojov energie. Veď v budovách sa dá ušetriť až 40 % energie a nízkoenergetický dom v pasívnom štandarde má na to vhodné predpoklady. Ostatne, v budúcnosti ani nám nič iné nezostane, pretože podľa nariadenia Európskej únie by všetky nové budovy postavené po roku 2020 mali byť postavené v pasívnom štandarde. Takže hor sa k domom bez radiátorov!