Energeticky pasívny dom z dreva a hliny (2.)

11.04.2011  |     

Dom pána Navrátila mladšieho síce ešte nie je dokončený, ale nedalo nám nenakuknúť. Na prvý pohľad je zrejmý rukopis jedného architekta, na druhý je však jasné aj to, že syn sa celkom „nepotatil“ a urobil si veci po svojom – presne ako hovoril. Priznávam, že ma prekvapilo, aký jasný názor na stavanie môže človek mať a ako jasne sa dá vyjadriť domom.

„Otcov dom spĺňa predstavu väčšiny ľudí o ekodomoch,“ hovorí Michal Navrátil, „toto je skôr prírodný dom. To znamená, že stavebný materiál je z najbližšieho okolia a pokiaľ to bolo možné, neprešiel výrobou či strojovým spracovaním. Z guľatiny sa nerobili hranoly, je to len kmeň, ktorý sa priamo na stavbe odkôrnil. Hlina je z miestneho jazera, slama zo susedného poľa... A prečo takýto dom?“ pokladá sám nevyslovenú otázku. „Pretože sa mi páčia jednoduché veci.

Naša rodina sa venuje stavbárčine už asi 15 rokov a mal som už plné zuby všetkých tých špeciálnych systémov. Všetko je čím ďalej tým zložitejšie, a teda aj náchylnejšie na problémy. Veľmi sa mi páčila tá jednoduchosť – celý dom je len z troch materiálov: z dreva, slamy a hliny. Z nich vytvoríte všetky konštrukcie, izolácie, parozábrany, záveterné fólie, omietky..., jednoducho všetko.“

Hlina a slama

Z jazera na pozemku sa vyťažilo množstvo hliny, takže bolo logické postaviť tu práve hlinený dom. Michal Navrátil však prezradil aj ďalšie dôvody, prečo sa rozhodol práve pre hlinu a slamu: „Je to aj preto, že s manželkou máme takmer fóbiu z ľahkých materiálov. Žijeme totiž v čistej drevostavbe – v podkrovnom byte, ktorý sa prehreje, keď zasvieti slnko. Hneď keď sa slnko schová, je tam zasa zima, a v zime klesá vlhkosť takmer na nulu. Preto sme chceli v dome hlinu všade, kde sa len dalo. Hlina totiž dokáže veľmi dobre regulovať vlhkosť aj výkyvy teploty – je to ťažký materiál, ktorý dobre akumuluje teplo. Slama zasa súvisí s mojou skúsenosťou z Nemecka a Rakúska – keď som začal so Slnečnou ulicou, navštívil som tam niekoľko nízkoenergetických a energeticky pasívnych domov. Dva z nich boli slamené a od ostatných sa výrazne odlišovali. Mali taký zvláštny náboj... Neviem, či to bolo materiálom, alebo ľuďmi – v slamených domoch som sa totiž vždy stretol s veľmi príjemnými a zaujímavými ľuďmi. Po tejto skúsenosti som si povedal, že iný dom než slamený nechcem.“

O krok ďalej

Zo začiatku sa dom projektoval ako energeticky pasívny, plánovalo sa aj riadené vetranie s rekuperáciou. Časom sa však ukázalo, že slama neizoluje tak, ako sa proklamovalo. „Minulý rok sme tu na stavbe, nie v laboratóriu, merali skutočný tepelný odpor slamy, ktorá je zabudovaná v obvodových múroch,“ hovorí Michal Navrátil. „Stena, ktorá má takmer pol metra, svojimi tepelnoizolačným vlastnosťami zodpovedá 25 cm minerálnej vlny alebo inej bežne používanej tepelnej izolácie. Takže hodnoty, aké sú pri pasívnych domoch potrebné, a dosahujú sa 40 cm hrubou tepelnou izoláciou, sa tu prakticky dosiahnuť nedajú. Zo slamy sa teda nedá postaviť pasívny dom, ktorý by mal zároveň takú jednoduchú konštrukciu, ako som si predstavoval. Pridávať iné materiály pre mňa nemalo logiku – načo potom dávať ako základ 50 cm materiálu, ktorý izoluje len ako 25 cm inej? Navyše by sa dom stal z môjho pohľadu zložitým a stratila by sa jeho základná myšlienka. Slama má pre mňa význam vtedy, ak sa dom stavia jednoducho – na slamený balík dám z jednej aj druhej strany omietku a hotovo.

To je systém, ktorý funguje viac než 100 rokov, je odskúšaný a bezproblémový.“ Navrátilovci preto netrvali na pasívnom dome za každú cenu, radšej ostali verní svojim pôvodným prioritám – postaviť jednoduchý, prírodný dom, v ktorom im bude príjemne. Vzdali sa riadeného vetrania, ktorého funkčnosť bola podmienená tepelnoizolačnými parametrami, aké sa im nepodarilo dosiahnuť, a kúriť sa bude pecou. Doplnkovým zdrojom tepla by malo byť elektrické vykurovanie, ktoré tu vychádza najlacnejšie. Pán Navrátil totiž nepovažuje energeticky pasívne domy za definitívne riešenie, ale len za prvý krok správnym smerom. „Nižšou spotrebou energie na kúrenie sa dá zlepšiť životné prostredie, to je však len prvá fáza. A treba sa pustiť aj do druhej – zlepšiť vnútornú klímu v domoch,“ hovorí. Riešenie vidí práve v prírodných a prirodzených materiáloch. „Rekuperácia v dome síce nie je, ale uvidíme, časom ju môžem doplniť. Bude ale slúžiť len na energeticky úspornú výmenu vzduchu, nie na kúrenie. V zime budeme v dome merať hladinu CO2 a vzduchotesnosť. Až podľa výsledkov uvidím, či tu má riadené vetranie význam.“

 

„I keď mám hlinu rád, na vonkajšie omietky by som ju bežne neodporúčal,“ hovorí Michal Navrátil. Je to totiž nestály materiál, ktorý sa splavuje. „Ja s tým počítam a nepovažujem to za negatívum – dom sa vďaka tomu bude neustále meniť,“ teší sa na budúcnosť. Hrubé omietky z miestnej hliny čaká ešte vrchná, pigmentovaná vrstva. „Mám rád materiály v ich prirodzenej podobe, preto tam, kde nemusí, nebude drevo ani naolejované ani natrené. Nech si pokojne zosivie. Ak si zvyknete, že drevo nie je zelené, modré ani červené, že staré drevo je sivé alebo čierne, máte o kopu práce menej – nemusíte ho znova a znova natierať.

Ako mačka s mladými

Mačka, ktorá všade so sebou vláči svoje mačence, je pre ženy obrazom správne fungujúcej rodiny, u mužov evokuje skôr záťaž. Preto ma príjemne prekvapil prístup pána Navrátila, pre ktorého bolo najdôležitejšie vybudovať zázemie pre rodinu skôr, než sa začalo so stavbou domu. „Hneď, keď bolo isté, na ktorom pozemku bude náš dom stáť, postavili sme tu chatku, vykopali jazero a polovicu parcely sme sa snažili čo najrýchlejšie upraviť tak, aby tu žena a deti mohli byť so mnou. Takto som sa mohol venovať stavbe, a pritom byť aj s rodinou. Nechcel som, aby manželka s deťmi ostali zatvorení v byte, nahnevaní na to, že v sobotu ráno odchádzam na stavbu a vraciam sa až večer. Pretože na dome je stále čo robiť. Sme tu vlastne všetci spolu celé leto, deti sa zžívajú s okolím, skamarátili sa s deťmi zo susedstva...“ Stavba domu je pre mnohé rodiny ozajstnou zaťažkávacou skúškou a toto je jeden z dobrých spôsobov, ako ju zvládnuť bez straty – či už desiatky, ilúzií, alebo partnera.

 

„Nepotrebujem sa voziť v mercedese, stačí mi škodovka zdedená po otcovi. Auto je pre mňa spotrebná vec, ktorá časom stráca hodnotu. Ale dom a záhrada sú niečo iné. Dom je podľa mňa trvalá hodnota, je to niečo, čo tu po mne ostane. Preto doňho investujem toľko energie, snahy a peňazí. A keď je dom zaujímavý, akoby lákal zaujímavých ľudí a život v ňom začne byť omnoho pestrejší.“

ZDROJ: časopis Môj dom špeciál jeseň 2009 JAGA GROUP, s.r.o.


Foto: Dano Veselský, Michal Navrátil
Zdroj: Erika Kuhnová

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Rozsiahly dom na samote sa ukrýva pod zelenou strechou

Najnovšie knihy a časopisy

Záhrada 7/2019
v predaji


Čo musíte robiť v záhrade na jeseň




Predplatné

 

kúpiť v e-shope

 

Najnovšie príspevky