Čo je biomasa?

Biomasa na energetické účely vzniká hlavne ako odpad pri priemyselnej, stavebnej, lesníckej, poľnohospodárskej a živočíšnej výrobe a aj ako bytový komunálny odpad. Drevný odpad a palivové drevo sa môžu využívať priamo v kotloch na ohrev teplonosnej látky vykurovacieho systému a ohrev TÚV alebo na výrobu pary. Drevný odpad sa dá lisovať a briketovať. V poľnohospodárskej a živočíšnej výrobe vzniká veľké množstvo odpadu ako napr. slama. Biomasu možno využiť nielen na výrobu tepla, ale aj po splyňovaní a spálení plynu v kogeneračných jednotkách na výrobu elektrickej energie. Kvapalné a plynné formy biomasy (etanol, metanol, drevoplyn, bioplyn) možno použiť aj na pohon motorových vozidiel. Jej využívanie znižuje závislosť krajín od primárnych zdrojov dovážaných zo zahraničia, znižuje zaťaženie životného prostredia, prispieva k znižovaniu produkcie CO2, znižuje emisie zo spaľovania fosílnych palív, umožňuje lepšie zhodnocovať domáce suroviny a pod. Veľkou výhodou biomasy je, že sa každoročne obnovuje a pri cieľavedomom pestovaní môže predstavovať takmer nevyčerpateľný zdroj surovín a energie.

Všetky fosílne palivá, ktoré dnes spotrebúvame (uhlie, ropa, zemný plyn), sú v podstate pradávnou biomasou, ktorá sa pôsobením tlaku, teploty a chemických reakcií zmenila na tieto koncentrované zdroje energie. Proces však trvá milióny rokov, preto tieto palivá pokladáme za neobnoviteľné. Fosílne palivá ovplyvňujú životné prostredie tým, že pri ich spálení sa do atmosféry dostávajú látky, ktoré boli milióny rokov „zakonzervované“ pod zemským povrchom. Na rozdiel od nich je spaľovanie čerstvej biomasy z hľadiska emisií skleníkových plynov neutrálne. Pri spaľovaní biomasy sa kyslík zo vzduchu spája s uhlíkom v rastline a vznikajú oxid uhličitý a voda, pričom oxid uhličitý je vstupnou látkou pre novú biomasu.

Vzhľadom na rôzne formy biomasy je rôzna aj energia, ktorú obsahuje. Energetický obsah suchých rastlín (obsah vlhkosti 15 až 20 %) sa pohybuje okolo 14 MJ.kg-1. Úplne suchú biomasu preto možno z pohľadu energetického obsahu porovnať s uhlím, ktoré má výhrevnosť 10 až 20 MJ . kg-1 pri hnedom uhlí a okolo 30 MJ.kg-1 pri čiernom uhlí. V čase zberu však biomasa obsahuje značné množstvo vody, ktoré sa pohybuje od 8 do 20 % pri slame, po 30 až 60 % pri čerstvom dreve, kým pri uhlí je to cca 2 až 12 %. Chemické zloženie biomasy však z nej robí podstatne ekologickejšie palivo, ako je uhlie. Biomasa má v porovnaní s uhlím nižší obsah síry. Obsah popola pri spálení je tiež nižší ako v prípade uhlia, navyše tento popol neobsahuje toxické kovy.