Efektívne budovy budúcnosti (2.časť)

Efektívne budovy budúcnosti (2.časť)

09. 11. 2011
Zdieľať

Ak chceme „návratnosť“ za dva-tri roky, ani nie. V prípade, že počítame celkové náklady počas životnosti budovy, situácia je opačná – bežný dom je mrhaním peniazmi.

5. Sú pasívne domy aj ekonomicky efektívnym riešením?

Z grafu na obrázku dole je zrejmé, že v súčte kapitalizovaných investičných nákladov a prevádzkových nákladov sú bežné domy veľmi neefektívnym riešením. Z dlhodobého hľadiska sú najvýhodnejšie pasívne domy, prípadne aj veľmi dobré nízkoenergetické domy. Pokles investičných nákladov na pasívne domy súvisí so zjednodušením technológií prevádzky domu. Vtedy jeho energetická náročnosť klesne pod určitú hranicu. V budúcnosti možno pokles ceny aktívnych systémov na získavanie energie z prostredia zmierni rast investičných nákladov takmer nulových domov. Na druhej strane môžeme očakávať vyššie ceny energie, a teda strmšie stúpajúcu čiaru prevádzkových nákladov – po roku 2020 možno budú domy vyžadované smernicou 2010/31/EÚ aj ekonomicky najefektívnejším riešením.


Budovy podľa investičnej a prevádzkovej náročnosti

Budovy podľa investičnej a prevádzkovej náročnosti
Ing. arch. Henrich Pifko, PhD.

Budovy podľa investičnej a prevádzkovej náročnosti

Pravda, energeticky efektívne budovy staviame aj z iných dôvodov, ako je úspora peňazí. Pasívny dom ponúka vyšší komfort bývania a trvalejšiu hodnotu stavby, obyvateľov netrápia prevádzkové náklady ani rast cien energie a pre mnohých je dôležitý aj príspevok k ochrane prostredia. V priemere sú investičné náklady zhruba o 5 až 15% vyššie ako pri bežnej stavbe, niektoré pasívne domy však nestoja viac než obyčajný dom. Investícia sa vráti o jedno-dve desaťročia, potom pasívne domy prinášajú čistý zisk.

 

6. Dá sa štandard pasívneho domu dosiahnuť aj rekonštrukciou staršej stavby?

Mnohé pasívne domy sú rekonštruované objekty. Ak je možné doplniť potrebnú tepelnú izoláciu, vymeniť okná a nainštalovať vetrací systém s rekuperáciou, dá sa dopracovať k domu, ktorý bude porovnateľný so špičkovými novostavbami. Zväčša nevieme odstrániť všetky tepelné mosty či iné slabé miesta konštrukcie. O to starostlivejšie potom musíme vyriešiť ostatné prvky stavby. Ak sa aj nepodarí dosiahnuť parametre pasívneho domu v plnom rozsahu, neprekáža to – dôležité je robiť rekonštrukcie najlepšie, ako sa dá, a udržať stavbu v rámci rozumných ekonomických limitov.  

Zvyčajne začíname doplnením tepelnej izolácie stien a strechy. Potrebné hrúbky nám určí výpočet. Moderné okná osadíme až do roviny tepelnej izolácie. Takto zmenšíme tepelný most v mieste ich osadenia a zároveň potlačíme „utopenie“ okien, ktoré poznáme z mnohých príkladov „zateplenia“ fasád. Rovinu neprievzdušnosti v murovaných novostavbách tvorí spravidla vnútorná omietka, pri rekonštrukcii ju niekedy riešime opravou vonkajšej omietky. V rámci možností sa snažíme doplniť tepelné izolácie podlahy (to je dôležité aj z hľadiska komfortu) a prerušenia tepelných mostov. Rozvody vetrania aj rekuperačnú jednotku vieme skryť do podhľadu pomocných priestorov (alebo použijeme systém s malými jednotkami v každej miestnosti). Komplexná rekonštrukcia môže znamenať aj kompletnú výmenu techniky domu.


Vývoj cien ropy – čo očakávať v budúcnosti?

Vývoj cien ropy – čo očakávať v budúcnosti?
Ing. arch. Henrich Pifko, PhD.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

 

7. Aký je rozdiel v užívaní bežného a pasívneho domu?

Často sa stretávame s tvrdením, že v pasívnom dome sa nedajú otvárať okná. To je hlúposť! Zvyčajne sa do každej obytnej miestnosti navrhuje aspoň jedno otvárateľné okno. Pravda však je, že čerstvý vzduch je do interiéru vhodnejšie privádzať vetracím systémom. Obyvateľov domu tak neobťažuje prach, hmyz, prievan či hluk z exteriéru. V zime sa zbytočne nestráca teplo. V lete možno vetrací vzduch trochu ochladiť. Vetranie oknami je teda možné, ale na úkor komfortu a úspornosti prevádzky. Ďalším rozdielom je vyššia povrchová teplota stien a okien. Na dosiahnutie tepelnej pohody sa nemusí vzduch ohrievať na takú vysokú teplotu ako v bežných stavbách. V lete treba dbať na dôsledné tienenie okien. Pri vhodnom tienení sa dom zaobíde bez strojového chladenia v klimatizácii, ktorá zvyšuje investičné aj prevádzkové náklady. Z hľadiska komfortu klimatizácia nie je optimálnym riešením. Energeticky efektívne domy nemajú iné podstatné prevádzkové špecifiká.


Porovnanie tepelných strát staršieho domu pred rekonštrukciou a po nej – zníženie potreby tepla na vykurovanie o 90 %

Porovnanie tepelných strát staršieho domu pred rekonštrukciou a po nej – zníženie potreby tepla na vykurovanie o 90 %
PHI Darmstadt


Porovnanie tepelných strát staršieho domu pred rekonštrukciou a po nej – zníženie potreby tepla na vykurovanie o 90 %

Porovnanie tepelných strát staršieho domu pred rekonštrukciou a po nej – zníženie potreby tepla na vykurovanie o 90 %
PHI Darmstadt


Porovnanie tepelných strát staršieho domu pred rekonštrukciou a po nej – zníženie potreby tepla na vykurovanie o 90 %

Porovnanie tepelných strát staršieho domu pred rekonštrukciou a po nej – zníženie potreby tepla na vykurovanie o 90 %
PHI Darmstadt


Porovnanie tepelných strát staršieho domu pred rekonštrukciou a po nej – zníženie potreby tepla na vykurovanie o 90 %

Porovnanie tepelných strát staršieho domu pred rekonštrukciou a po nej – zníženie potreby tepla na vykurovanie o 90 %
PHI Darmstadt

Porovnanie tepelných strát staršieho domu pred rekonštrukciou a po nej – zníženie potreby tepla na vykurovanie o 90 % (foto: PHI Darmstadt)
Ak chceme rekonštruovať, treba si uvedomiť, že práve rekonštrukciou doslova zakonzervujeme štandard domu na niekoľko desaťročí. Nikto nebude prerábať práve opravenú omietku, len aby doplnil pár centimetrov izolácie. Preto je rozumné vykonať potrebné opatrenie čo najlepšie aj za cenu, že sa rekonštrukcia rozdelí do viacerých etáp. Napríklad izoláciu stien doplníme hneď, vetranie s rekuperáciou nainštalujeme neskôr.

 

8. Prečo stavať energeticky efektívne domy?

Na výstavbu efektívnych budov môžeme mať ekonomickú motiváciu, ktorou je úspora prevádzkových nákladov. Ekologické dôvody vychádzajú zo snahy zmenšiť negatívny vplyv výstavby na životné prostredie. K stavbe energeticky efektívneho domu môže prioritne viesť aj snaha o čo najlepšiu kvalitu vnútorného prostredia. Takáto výstavba má však výhody aj pre spoločnosť – netreba budovať nové elektrárne, klesá naša závislosť od dodávok plynu či ropy z nestabilných regiónov, vytvárajú sa nové pracovné miesta. Pri stavebnej výrobe sa nemusíme obávať, že sa pracovné príležitosti presunú niekam na Ďaleký východ. Preto mnohé krajiny podporujú výstavbu nízkoenergetických domov. Postupne sprísňujú požiadavky noriem, idú príkladom vo vlastných investíciách, podľa dosiahnutej miery úspornosti prispievajú na financovanie nákladov navyše.  

Ďalším dôvodom za spomínanú výstavbu je skutočnosť, že dom s takmer nulovou potrebou energie je budúcim európskym štandardom. Ten bude o necelých desať rokov platiť pri všetkých novostavbách. Ak nechceme, aby nás uvedený termín zastihol nepripravených, mali by sme sa už dnes sústreďovať na výstavbu domov čo najbližších budúcim požiadavkám. Nechceme predsa stavať domy, ktoré budú o niekoľko rokov morálne zastarané a zrelé na zásadnú rekonštrukciu!? Nie sme dosť bohatí, aby sme si mohli dovoliť až také „lacné“ riešenia.

Literatúra
1. Smernica EP a Rady EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov. Brusel: EP a RE, 2010.
2. Pifko, H., Špaček, R. a i.: Efektívne bývanie. Bratislava: Eurostav, 2008.
3. Tywoniak, J.: Nízkoenergetické domy I (II). Praha: Grada, 2005 (2008).
4. Nagy, E.: Nízkoenergetický a energeticky pasívny dom. Bratislava: JAGA GROUP, 2009.
5. Feist, W.: Das Passivhaus… Darmstadt: PHI, 2002
Krapmeyer, H. – Drossler, E.: CEPHEUS: Wohnkomfort ohne Heizung. Wien: Springer, 2001.  
6. Treberspurg, M.: Neues Bauen miz der Sonne. Springer, Wien 2004
7. Pifko, H.: Nízkoenergetické domy (učebná pomôcka). Bratislava: FA STU, 2009.
8. Pifko, H.: Nízkoenergetické domy. In: Vinárčiková, J. a kol.: Zásady architektonického navrhovania stavieb. Bratislava: Verlag Dashofer, 2011.

Autor je podpredsedom Inštitútu pre energeticky pasívne domy (IEPD), pedagógom na Fakulte architektúry STU v Bratislave (Ústav ekologickej a experimentálnej architektúry), autorizovaným architektom SKA a certifikovaným projektantom pasívnych domov.

Viac informácií o energeticky efektívnej výstavbe na webe OZ iEPD – www.iepd.sk

Kategória: Technológie
Tagy: domy pasívny dom rodinné domy stavba
Zdieľať článok

Diskusia