Ako mať krásnu a plodnú záhradu a pritom sa veľa nenarobiť?
Ako mať krásnu a plodnú záhradu a pritom sa veľa nenarobiť? Podľa zástancov permakultúry stačí s prírodou spolupracovať a nie s ňou bojovať. Navštívili sme Zuzku Matúšovú, mamu troch detí, ktorá nám na svojej prírodnej záhrade ukázala, ako permakultúra a jej princípy vyzerajú v praxi.
Slnko, zem, voda a vzduch
Prvou vecou, ktorú si podľa Zuzky musíme v záhrade všímať, sú štyri živly. Dôležité je poznať, ktoré miesta sú slnečné, ktoré tienisté a akú máme pôdu. Podľa toho sa rozhodujeme, čo kam sadiť, aby sme naplno využili potenciál záhrady. Pozemok Zuzky a Jančiho je členitý, sčasti slnečný, sčasti tienistý. Tieto rozdiely využívajú napríklad v sade ovocných stromov. Rad sliviek majú vysadený na slnku, rad z nich je v polotieni, ďalší v úplnom tieni. {R1}
„Rozdiel v čase dozrievania medzi tými, čo sú na slnku a tými, čo sú v tieni, sú tri týždne. Aj vďaka tomuto si predlžujeme svoju pestovateľskú sezónu,“ usmieva sa Zuzka. Vraví aj o tom, aký dôležitý je vietor na pozemku: „Nemá zmysel sa mu brániť, stavať si okolo pozemku vysoké pevné múry. Ak vietor narazí na pevnú prekážku, dvihne sa a v určitej výške sa vracia na pozemok v oveľa väčšej sile. Existuje k tomu aj matematický vzorec, ktorým to vyrátame.“
Lepším riešením je podľa Zuzky polopriepustný plot, napríklad z kríkov či drevených latiek. Vietor je prospešný, po daždi zmáčaná pôda vďaka nemu rýchlo preschne. Mnohé rastliny sa opeľujú práve vetrom – rakytníky alebo čerešne. Rozbor pôdy je tiež dôležitý. Rastliny by sme mali vyberať s ohľadom na typ pôdy. Zuzka radí vyberať si rastliny, ktorým sa bude v danom type pôdy dariť i bez väčšej námahy. A čo vodný živel? U Matúšovcov nájdete jazierka tri. „Máme šťastie, že máme zdroj vody na hornom konci záhrady, čiže skôr, než voda z nášho pozemku odtečie, cirkuluje v troch jazerách a ešte sa ohreje na dolnom konci pozemku v starej vani. Z nej vodu používame na polievanie.“
Rôznorodosť vytvára stabilný systém
Inšpiráciu Zuzka hľadá vo voľnej prírode: „Jeden zo základných princípov lesa je rôznorodosť, vďaka čomu je les stabilný. Ak máte v záhrade len trávnik a okrasné dreviny, môže sa stať, že príde veľké sucho, vy ste práve na dovolenke, a z trávnika tak zostane len žltý koberec. Ak máte živý plot z krušpánu, môže vám ho napadnúť vijačka krušpánová a zo zeleného plota máte žltý pás.“
Toto podľa nej nehrozí v záhrade s rôznorodým živým plotom či záhradou, v ktorej kvety dopĺňajú zeleninu, bylinky ju chránia a stromy jej tienia, hmyz ju opeľuje, vtáci jej dávajú zvuk, jašteričky pohyb a jazierko životnú silu. Zuzka je mamou troch malých chlapcov, štvrté dieťa je na ceste. Napriek tomu záhrada i sad prekvitá, rovnako ako ich majiteľka. Zuzka vysvetľuje, že práca v záhrade nemusí byť drina: „V lese nik neorie, neseje, nevynáša trus. Všetko si nájde cestu aj napriek tomu, že v lese nikde nenájdete odhalenú pôdu. Príroda vníma odhalenú pôdu ako katastrofu, eróziu a snaží sa ranu zahojiť. Pošle tam svojich „výsadkárov“, teda burinu. Políčka môžeme nastieľať slamou, štiepkou, pod kríkmi lístím. Nástieľka zabráni nielen prerastaniu buriny, ale udrží rastlinám dostatočnú vlhkosť.“
V záhrade u Matúšovcov nájdeme takmer všade vyvýšené záhony. Zabezpečujú prístup k rastlinám zo všetkých strán, aby nemuseli šliapať na pôdu. „Okopávaním a rýľovaním sa často stane, že zem s organizmami, ktoré predtým nevideli svetlo, sa dostanú na slnko a zahynú, a naopak organizmy z povrchu pochováme.“ Podľa Zuzky rýľovanie, teda obracanie pôdy, spôsobuje jej devastáciu. Zabíjame v nej totiž dôležitý život.
Na komáre sa Matúšovci nesťažujú. Vravia, že v prírodnej záhrade sú s komármi aj ich prirodzení predátori, ako vtáci, užovky, netopiere….
„S prírodou chceme spolupracovať a nie bojovať, preto pôdu prikrývame slamou, štiepkou, lístím… Nástielka zároveň zabraňuje výparu vlahy zo záhona a nevytvára priestor pre burinu. Tá, ktorá sa v nej uchytí, sa dá ľahučko zo slamy či štiepky vytiahnuť.“
Zuzana Matúšová
Nápomocná príroda
Spolupráca s prírodou znamená aj pochopenie toho, ako fungujú samotné rastliny. Zuzka vie, že stromom sa dobre darí, ak pri ich výsadbe rešpektuje typ ich koreňa a podľa toho im vyberá suseda. Pri pestovaní zeleniny rešpektuje vzájomné pôsobenie rastlín, tzv. alelopatické vzťahy – paradajke sa darí pri bazalke, zemiakom pri kukurici. Zuzka vysádza medzi zeleninu bylinky, ktoré odháňajú rôznych škodcov. „Aksamietnica je dobrá na odpudzovanie háďatiek a pomáha tiež na podráždený žalúdok po opici,“ prezrádza s úsmevom. Záhony kvetov radí založiť zo slovenských odrôd trvaliek, ktoré majú odolné kvety a netreba ich polievať ani okopávať. Jedinou údržbou je v čase jesene a jari ostrihávanie.
„Kvetinové záhony aj pod kríkmi sú efektívnejšie než trávnik, ktorý je potrebné kosiť. Málo ľudí si uvedomuje, že starostlivosť o kvety je ľahšia než starostlivosť o trávnik,“ ukazuje Zuzka na výsadbu trvaliek. Permakultúrna alebo inak prírodná záhrada je podľa Matúšovcov plná podnetov.
„Naše deti po príchode domov utekajú najprv do záhrady, aby si našli jahody, objavili prvý hrášok, špehovali jaštericu či dokonca užovku v našich jazierkach. Ľudia často pestujú trávnik, aby sa na ňom mohli deti hrať. Pravda je taká, že deti sa na trávniku často nehrajú. Nemajú prečo, veď upravený trávnik nevonia, nechutí, nehýri farbami, zvukmi ani zvieratami. Tých pár dní za rok, čo vytiahnu loptu, si môžu ísť zakopať či zahrať bedminton aj na ihrisko,“ lebo ako dodáva, „mať každý deň niečo nové, dozreté, voňavé, chutné a živé v záhrade je oveľa vzrušujúcejšie.“
KTO TU BÝVA
Matúšovci. Hoci je Zuzka (čoskoro) štvornásobnou mamou, vraví, že jej záhrada je takmer bezúdržbová. Vo svojej permakultúrnej záhrade uplatňuje princípy lesa, vďaka čomu sa v záhrade viac premýšľa, ako drie. Zároveň je to priestor, ktorý vďaka rôznorodým podnetom ťahá celú rodinu von.
Zuzana Matúšová Girgošková je novinárka a blogerka. O svojej ceste za zdravým, ekologickým bývaním a permakultúrou píše na blogu a na tieto témy usporadúva aj workshopy. O zdravom bývaní a ekologickom mobilnom dome za 25-tisíc € pripravujú Matúšovci dokumentárny film – www.lifereset.sk, www.startlab.sk: V zdravom dome žijú šťastní ľudia
udržateľná ekozáhrada
rozloha 2500 m2
lokalita Malé Karpaty
TEXT ZUZANA MATÚŠOVÁ GIRGOŠKOVÁ
FOTO VENTURA PICTURES
ZDROJ časopis Môj dom 9/2018