Ako správne postupovať pri efektívnom rozvrhnutí záhrady

Nová záhrada od základov

Dôkladne naplánujeme novú terasu z paluboviek či suchý múrik a terénnu úpravu. Možno sa nám zunovala stará kôlňa a obnova nemá zmysel. Máme šancu postaviť nový prístrešok na záhradnú techniku a drevo do kozuba na inom, vhodnejšom mieste. Toto sú však zmeny v jestvujúcej, takpovediac „zabehanej” záhrade. Mnohé z nich by sme dokonca zvládli „za pochodu” počas sezóny, keby sme nemali toľko práce a tak málo času. No ako postupovať, ak záhradu zakladáme celkom nanovo?{R1}

plánujeme záhradu návrhy
Martin Čurda

Vždy je viac možností a postupov. Ak chceme byť dôslední a doslova sa s plánom záhrady „vyhrať”, celý proces môžeme zhrnúť do štyroch etáp. V tej prvej si načrtneme prvotnú víziu. Na papier nakreslíme nahrubo svoj pozemok, ktorý nemusí byť v mierke, a zadefinujeme si, ako má záhrada slúžiť. V druhej fáze vezmeme do úvahy všetky reálne vlastnosti pozemku, teda mierku, orientáciu na svetové strany, kvalitu pôdy či dostupnosť vody.

V predposlednej fáze svoj veľkorysý plán zoškrtáme v dôsledku limitov, ktoré nevieme ovplyvniť. Nakoniec si spravíme tzv. osadzovací plán v mierke, takže výsledkom by mal byť pôdorysný plán budúcej záhrady, ktorý nám „povie”, koľko potrebujeme naviezť zeminy, koľko a aké druhy rastlín si musíme kúpiť, či koľko štvorcových metrov trávnej mačiny rezervovať u výrobcov trávnych kobercov.

Prvotná vízia záhrady

Najskôr si zosumarizujeme svoje predstavy. Ako by sme chceli záhradu využívať, čo by v nej malo byť, koľko členov rodiny v nej bude tráviť svoj čas a ako intenzívne. V prvotnej vízii nie sú žiadne obmedzenia. Záhrada nám má prinášať radosť, je ďalším obytným priestorom, akousi obývačkou pod holým nebom. Preto si v úvode plánovania môžeme dopriať voľnú ruku a ničím neobmedzenú fantáziu. Čím viac nápadov, tým lepšie.

Úplne skvelé je, ak si svoje predstavy dokážeme preniesť na papier. Drvivú väčšinu podnetov vnímame vizuálne, preto nám aj jednoduchá skica pomôže v lepšej predstavivosti a plánovaní. Zapojme všetkých členov rodiny, čím viac uhlov pohľadu a čím viac vízií, tým lepšie. V prvotnej fáze plánovania totiž tvoríme „materiál,” ktorý budeme neskôr „opracovávať”, až kým nevznikne dokonalé dielo. Preto je vítaný každý nápad – čím ich je viac, tým lepšie.

plánujeme záhradu návrhy
Martin Čurda

Základom je ujasniť si, čo od záhrady očakávame. Najčastejšia požiadavka je relax a aspoň trocha vlastnej úrody. Ak si chceme dopestovať vlastné priesady a chutnú plodovú zeleninu, musíme rátať s fóliovníkom. Na pohodlnejšie pestovanie zeleniny zahrnieme do plánu vyvýšené záhony, ktoré nám starostlivosť výrazne uľahčia. Navyše, vďaka nim ušetríme, pretože minieme menej hnojív a prostriedkov na ochranu. V kuchyni sa uplatnia aj bylinky každého druhu, preto do plánu zahrnieme aj bylinkovú pyramídu. Nezabúdame na ovocné kry a stromy. Pokojne zahrňme všetky, ktoré máme radi.

Reálne podmienky

Výsledkom prvého kroku je ideový náčrt záhrady. Principiálne by mal byť pozemok v tejto fáze rozdelený na relaxačnú zónu, ktorá priamo korešponduje s domom či terasou, a úžitkovú časť, ktorá zahŕňa zeleninové hriadky, bylinkovú pyramídu či ovocný sad. Prvotnú víziu necháme v ďalšom kroku prejsť cez sito reality. Vnímame mierku pozemku, typ pôdy, svetelné podmienky či hĺbku spodnej vody. Zakomponujeme aj dostupnosť vodného zdroja – či budeme zalievať z mestskej vody, alebo si vybudujeme studňu.

Prečítajte si tiež:

5 základných krokov pri plánovaní záhrady: Na čo určite nezabudnúť?

S ohľadom na veľkosť pozemku a svetelné podmienky zrevidujeme napríklad ovocný sad. Ak je v reálnej mierke na veľký sad málo miesta, zvolíme menej stromov a vyberáme z odrôd navrúbľovaných na slabo rastúcich podpníkoch. Pri ešte menšom priestore plánujeme ovocné stromy v stĺpovitej forme alebo sa musíme uspokojiť len s drobným bobuľovým ovocím, ako sú ríbezle, egreše, čučoriedky či maliny, alebo ostružiny.

plánujeme záhradu návrhy
Martin Čurda

Zahrnutie reálnych podmienok náš plán trocha zreviduje a niektoré prvky možno vylúči, no aj tak nám v záhrade zostane principiálne všetko, čo by sme v nej chceli mať. Svoje miesto tu stále môžu mať terasa s kozubom, záhony kvitnúcich krov, trvalky či letničky, suchý múrik, trávnik na loptové hry či úžitkové hriadky. Posledné úpravy, ktoré výrazne náš plán zasiahnu, spravíme totiž v ďalšej fáze pod váhou objektívnych obmedzení a limitov.

dobrá RADA

Zavlažovací systém

Veľmi všeobecne povedané, v našich zemepisných šírkach spadne približne polovica objemu zrážok, ktorý reálne potrebujú rastliny a hlavne trávnik v záhrade. Preto je zavlažovací systém nevyhnutnosťou. Okrem toho, že rastliny a trávnik zaleje, ako treba, ušetrí náš čas a pri dobrom nastavení dokonca 30 až 40 % zálievkovej vody.

Najčastejšie chyby pri plánovaní záhrady

Pri plánovaní sa dopúšťame viacerých chýb, no dve z nich jednoznačne v hitparáde omylov vedú. Prvou je, že výsadbu výrazne prehustíme. Rastliny sadíme v ich aktuálnej veľkosti tak blízko k sebe, akoby už nemali viac rásť. Po roku sú na seba natlačené, a keď po ďalších rokoch dorastú na konečnú veľkosť, nezostáva nič iné, len urobiť drastickú prebierku a časť z nich odstrániť. Inak hrozí, že rýchlo zostarnú alebo ich budú napádať choroby a škodce.

Druhou chybou je pravý opak – že rastlín do záhona vysadíme príliš málo, tie sa nikdy nezapoja, ostanú medzi nimi medzery, ktoré sa zle ošetrujú, alebo musíme neustále dosypávať mulčovaciu kôru. Aj realizácia má svoje postupné kroky. Začíname zemnými prácami, dokončíme stavebné prvky, ako sú chodníky, terasy, záhradný domček či garáž. Pokračujeme položením záhradného osvetlenia a zavlažovacích okruhov. Výsadba rastlín príde na rad ako predposledná. Posledný vysievame trávnik alebo kladieme trávny koberec. 

plánujeme záhradu návrhy
Martin Čurda

Obmedzenia a výrazné limity

V podstate ide o to, že plánované prvky v tejto fáze konkretizujeme a niektoré výrazne meníme. Objektívne obmedzenia nemôžeme ovplyvniť, a preto im musíme svoj plán prispôsobiť. Neovplyvniteľným obmedzením sú napríklad vysoké budovy či stromy v tesnom susedstve nášho pozemku. Predstavujú permanentný či v lepšom prípade putujúci tieň a podľa stupňa tienenia meníme v pláne záhon letničiek na záhon trvaliek, ktoré majú rady aj tieň.

Prípadne ruže vymeníme za kry, ktoré krásne kvitnú, aj keď sú časť dňa v tieni – napríklad hortenzie. Výrazným limitom sú napríklad alergie v rodine. Ak má ktorýkoľvek člen rodiny napríklad alergiu na peľ či trávy, výrazne to ovplyvní skladbu trvalkových záhonov. Musíme sa vzdať okrasných tráv či medonosných kvitnúcich druhov. Nezanedbateľným obmedzením sú aj inžinierske siete, ktoré idú popri dome alebo naprieč pozemkom a nedovoľujú nám na trase sadiť vysoké stromy.

Samostatnou kapitolou je voda. Vysoká hladina spodnej vody je obmedzenie, ktoré neovplyvníme, no môžeme si pomôcť vyvýšenými hriadkami v kombinácii s rastlinami, ktoré znášajú veľa vody. Horšie je, ak je vody málo. Je totiž nevyhnutná a každá záhrada potrebuje zalievať. V tejto fáze plánovania už riešime vodný zdroj, teda to, akú studňu si dáme zhotoviť. Na výber sú tri rôzne druhy v závislosti od spôsobu razenia: narážaná, vŕtaná a kopaná.

Veľa, samozrejme, závisí od podložia a od postoja odborníkov, ktorí studňu razia. Najčastejšie je kopaná studňa najvýdatnejšia, no zároveň aj najdrahšia. Sú však prípady, keď to neplatí.

plánujeme záhradu návrhy
Martin Čurda

Osadzovací plán

Výsledkom predchádzajúcich fáz je celkom presná a hlavne reálna predstava o záhrade. Všetky zistenia môžeme preniesť na papier v mierke a zvlášť si môžeme rozkresliť záhony okrasných krov a trvaliek. V mierke si rozvrhneme druhovú skladbu tak, aby počas sezóny stále niečo kvitlo. Vyznačíme si aj počet rastlín na 1 m2 a získame tak presný nákupný zoznam rastlín.

V ovocnom sade si ujasníme konkrétne ovocné druhy, ktoré sem môžeme sadiť. Ak nám to miesto dovolí a môžeme sadiť aj veľké stromy, zadefinujeme si už aj konkrétne odrody. Pozor, niektoré sú samoopelivé, no niektoré potrebujú opeľovača. Preto pri plánovaní berieme do úvahy vždy aspoň 2 ks z rovnakého druhu ovocia, čiže nesadíme len jednu jabloň, jednu hrušku, jednu marhuľu a jednu broskyňu, ale radšej dve jablone a dve hrušky, a to aj za cenu toho, že sa marhule či broskyne musíme pre nedostatok miesta vzdať.

Plánujeme aj s ohľadom na starostlivosť a snažíme sa výrazne znížiť potrebu postrekov. Napríklad aj tým, že k pergole na terase nesadíme klasickú citlivú odrodu stolového viniča, ale vyberáme z krížencov európskych a amerických odrôd. Do sadu vysádzame rezistentné odrody jabĺk a nezabúdame ani na zmiešané výsadby, ktoré síce škodce a choroby priamo nelikvidujú, ale výrazne im sťažia rozširovanie.

Veľmi dôležité: pri zostavovaní osadzovacieho plánu, či už okrasného záhona, alebo ovocného sadu, vždy berieme do úvahy konečné parametre rastlín, aby sa nestalo, že už po roku bude rastlinám v záhone či v sade „tesno”.

Text: Ing. Martin Čurda
Foto: autor, isifa/Shutterstock
Zdroj: Zdravé bývanie