Archa architekta Ferja
Súťažné návrhy rodinných domov a víl v minuloročnej súťaži Stavba roka ťahali za kratší koniec. Možno svojím objemom a preinvestovanými financiami nedočiahli na veľkých bratov v iných kategóriach, ale pozornému oku odbornej verejnosti neušlo niekoľko zaujímavých projektov. Za jedným z nich sme sa vybrali na východ našej krajiny.
Na tvare rodinného domu, ktorý odvážne vplával do mierneho svahu medzi domy typickej vidieckej zástavby, sa podpísal svojrázny rukopis architekta Mariána Ferja. Vila sa nečakane vynára zo záhrad zvlnených na pozemkoch roztrúsených mimo hlavného ťahu vo Vyšnej Šebastovej. So zdvorilým odstupom od ulice púta pozornosť okoloidúcich netradične riešeným tvarom strechy a členitou fasádou vzájomne sa prelínajúcich kubusov. Tehlovo červený koráb sa ťahá úzkou parcelou k ovocnému sadu.
{R1}
Na prízemí v útrobách priečne prestupujúcej časti domu sa usídlila jedáleň prepojená s kuchyňou. O poschodie vyššie si našla svoje miesto kapitánska pracovňa. Na rozhraní podlaží vyrástla knižnica, ku ktorej vedie galéria zabezpečená jednoduchým oceľovým zábradlím. Z nej sa otvára výhľad do obývačky na prízemí plnej denného svetla.
Orientácia a rozloženie hmoty domu Zvislá nosná konštrukcia je z tehlál, vodorovná nosná konštrukcia medzi podlažiami je navrhnutá ako oceľobetónová platňa, konštrukcia krovu je zo zbíjaných priehradových väzníkov. Objekt je postavený v miernom svahu a výškovo sa delí na tri časti, dispozične sa delí na dennú a nočnú časť. Veľké zasklené plochy orientované od východnej až po západnú stenu domu využívajú slnečnú energiu na presvetlenie i dotemperovanie v prechodných obdobiach. |
Veľké zasklené plochy osadené v drevených rámoch tvoria tenkú hranicu medzi pokojnou atmosférou domu a voľnosťou krajiny. Vnútorný priestor domu sa prirodzene mení v prelínaniach dňa a noci, vonkajšieho a vnútorného sveta. Premeny svetla a tieňa kreslia svoje obrazy na drevených prvkoch interiéru, hrajú sa s mäkkou farebnosťou, menia sa na povrchu kamenných obkladov.
Napriek tomu, že dom nemožno jednoznačne zaradiť k funkcionalistickým stavbám, architekt vychádzal z ich princípov a nakoniec svoj návrh okorenil svojským výberom materiálov. Niekoľko kovových prvkov či rytmus horizontálnych línií ešte nie sú dôkazom, že by malo ísť o typickú modernu, ktorá sa už stala bežnou súčasťou novej mestskej a neraz aj vidieckej zástavby. Naopak – tvar strechy nad čelom domu, omietky vystriedané štrukturovaným obkladom, zariadenie nepredpisovým nábytkom a uprednostnenie pocitov a predstáv členov rodiny pred výtvarnosťou interiéru ponechali domu domácku atmosféru.
Originálne architektonické riešenie rodinného domu nemôže byť iba samoúčelným tvorivým počinom architekta, ale musí súčasne vyhovovať nárokom na pohodlné bývanie všetkých príslušníkov domácnosti. Pri tomto projekte si to jeho tvorca vyskúšal na vlastnej koži. |
V chladnejších dňoch kozub i podlahové vykurovanie pod mramorovou dlažbou hrejú a tešia. |
V jedálni na prízemí sa stretávajú všetky tri generácie Ferjovcov. |
Tvarovo jednoduchá líniová kuchyňa podľa priania pani Ferjovej; bez dreva by to nebolo ono… |
Dominantou vnútorného členenia domu je otvorený priestor, ktorý vyrástol po výške celého objektu hneď za čelnou fasádou a dovolil tak vytvoriť veľkorysé prepojenie so záhradou. Spoločenský priestor, ktorý obsadil provu korábu, opticky nadväzuje na záhradnú terasu a v lete sa s ňou aj fyzicky prepojí. Spálne a detská izba sa ocitli na hornom poschodí v dlhšej časti väčšieho kubusu. Pod nimi, na prízemí domu, je technické zázemie, šatníková miestnosť a garáž. Garážové dvere sa takto otvárajú na menej výpravnej fasáde domu, ktorú tiež prikryli atypickou strechou.
Fasáda udivuje miestnych svojou jednoduchosťou – veď celé veky sa domy obracali do ulíc svojou najozdobnejšou časťou a teraz si architekti zmysleli otáčať ich chrbtom k spoluobčanom. Nevídané, ale praktické. Túžba po súkromí a čo najjednoduchší prístup do domu pre ľudí i automobily vyhrali nad potrebou sebaprezentácie.
Opýtali sme sa:
Ako a z čoho postavil svoju archu architekt Marián Ferjo? Vodorovnú konštrukciu domu tvorí monoliticá železobetónová doska s hrúbkou 150 a 180 mm. Pod strešnými väzníkmi sme osadili železobetónový veniec a miesta rohových okien sme staticky zabezpečili železobetónovými prievlakmi. Konštrukcia krovu vznikla vďaka zbíjaným dreveným priehradovým väzníkom v tvare šošovky na dĺžke 9,3 m. Krytinu so sklonom od 0 do 5 stupňov tvoria v tomto prípade lepené asfaltové pásy. Klampiarske výrobky som zvolil z medeného plechu a na výplne otvorov som objednal drevo meranti, do okenných a dverných rámov sme nainštalovali izolačné sklo. Na zateplenie obvodového múru bola potrebná minerálna vlna hrubá 50 mm, prirodzene pomohla aj dekoračná omietka. Sokel a šikmú stenu sme obložili umelým kameňom. V interiéri na prvom podlaží sme položili podlahu zo žuly. V chladnejšom období príjemne hreje vďaka podlahovému vykurovaniu. Žulou je obložená aj podlaha kúpeľne na druhom podlaží a múr okolo schodiska, ktoré vedie otvoreným priestorom na galériu, k pracovni a spálňam na poschodí. Tu zasa podlahu tvoria dubové vlysky, morené vo farbe okien a dverí. Steny sú v celom dome omietnuté štukovou omietkou a stierkou. Na zateplenie atmosféry sme na poschodí s výnimkou kúpeľne nechali podhľad zhotoviť z tatranského profilu. V kúpeľni stačil sadrokartón. Konštrukcia schodiska je síce oceľová, ale stupne tvoria drevené dubové dosky; rovnaké drevo sa použilo na držadlá na zábradlí. … a vaša inšpirácia? Návrh bol, ako pri všetkých návrhoch iných objektov, podmienený pozemkom, orientáciou na svetové strany, výškovým prevýšením, vstupom na pozemok. Konečný návrh, ktorý je zhmotnený v súčasnej podobe domu, bol už v pôdoryse prienikom dvoch vzájomne sa pretínajúcich obdĺžnikov, z ktorých ten menší je otočený o 12 stupňov. V tomto prípade mi išlo najmä o dodržanie presnej orientácie sever – juh a východ – západ. V pohľadoch som kládol dôraz najmä na uličný pohľad obrátený na sever. Chcel som vytvoriť kompozíciu geometrických útvarov: štvorec, šošovka, obdĺžnik – ten je tiež mierne pootočený. Akcent na členenie objektu sa prejavil aj v materiáloch, ktoré sa použili na povrchové úpravy. Hmoty domu som odlíšil omietkou (štvorec), drevom (šošovka) a kameň (obdĺžnik). Ako fungovali vzťahy s dodávateľmi stavebných materiálov a stavebných prác? Teraz môžem pokojne povedať, že dom som si nielen architektonicky navrhol, ale aj postavil. Možno preto to toľko trvalo. Opäť sa ukázalo, že zamýšľaný čas výstavby je jedna vec, druhú prinesie realita, najmä ak sa do stavby pustíte sami. Skúsenosti získané remeselnou prácou však využívam pri tvorbe návrhov a v súčasnosti sa nemôže na nijakej stavbe stať, že to, čo som navrhol, sa nedá zrealizovať. S čím ste spokojný dodnes a čo by ste v súčasnosti riešili už inak? |
Realizácie a projekty, ktoré dozreli za posledné dva roky v dielni architekta Mariána Ferja:
„Výber stavebných materiálov podriaďujem účelu stavby, jej funkcii a, samozrejme, aj budúcemu výrazu architektúry daného objektu, ktorý stavbu navonok reprezentuje. Snažím sa, ak je to esteticky a technicky prípustné, používať čo najviac zasklených plôch. Mám rád slnečné priestory. Tento postoj je zreteľný aj na architektonickom stvárnení rodinného domu vo Vyšnej Šebastovej. Zasklievala sa tu plocha približne 100 m2. Sklo sa použilo v kombinácii s prírodnými materiálmi – drevom a kameňom. V odôvodnených prípadoch sa nevyhýbam ani plechu. Interiér a exteriér by mali vzájomne korešpondovať aj vhodnými sadovými úpravami. Kto zanedbá tieto súvislosti, ten neskôr príde o nezameniteľný pocit spojenia prírody s architektúrou.“ |
Tento článok bol uverejnený v časopise Môj dom 06/2008