Drobné opravy nábytku

Škrabance a ryhy

Vznikajú najmä pri pádoch predmetov na lakovaný či inak upravený drevený povrch (napríklad laminovaná drevotrieska upravená melamínom, dyhou), nárazom do iných predmetov pri prenášaní nábytku, inokedy nábytok poškodia deti alebo neopatrnosťou aj sami dospelí. Čo robiť pri poškodení? Ak ide o lakovaný lesklý povrch, kde sa lak nanášal striekaním vo viacerých vrstvách, oprava bude náročná a pravdepodobne sa nám nepodarí urobiť ju tak, aby stopa po poškodení celkom zmizla. Dôvodom je najmä to, že nepoznáme zloženie pôvodného laku; mohol sa poškodiť nielen lak, ale aj dyha pod ním; stopy po brúsení nevyleštíme tak, aby sme dosiahli kvalitu pôvodného, priemyselne vyrobeného povrchu.

Ak je poškodená iba povrchová laková vrstva, ale podklad narušený nie je, poškodené miesto opatrne ručne obrúsime, aby sme neznehodnotili aj dyhu pod lakom, ktorá by mohla stratiť farbu (zvyčajne je namorená). Platí to aj o masívnom drevenom nábytku. Drevo mení farbu procesom oxidácie aj pod vrstvou laku alebo pôsobením ultrafialového žiarenia. Kyslík a UV žiarenie pôsobí na nábytok síce v nepatrnej miere, zato dlhodobo aj cez okná miestnosti. Obrúsením takto zostarnutého zoxidovaného pôvodného podkladu by sa zmenil jeho farebný odtieň a stopa po poškodení by ostala viditeľná. Po obrúsení laku bez narušenia podkladu prelakujeme nábytok viacerými vrstvami transparentného laku. Každú vrstvu po stvrdnutí prebrúsime ručne, najlepšie brúsnym vankúšikom so zrnitosťou P 240, resp. P 280. Laky riediteľné vodou sa u nás vo výrobe nábytku začali používať až začiatkom 90. rokov, takže do úvahy pri rekonštrukcii pripadá skôr nitrocelulózový, prípadne lesklý nitrokombinačný lak.

Poškodenie dyhy

Ak je poškodená aj vrstva dyhy alebo dreva pod lakom, môžeme ju opraviť tmelom na drevo, ktorý si vyrobíme alebo kúpime v príslušnom odtieni (smrek, borovica, orech, čerešňa atď.). Tmel vyrobíme z brúsneho prachu najlepšie príslušnej dreviny, z akej je dyha (môžeme ho tónovať moridlom), necháme ho zaschnúť a znovu ho rozmrvíme na prach. Potom ho zmiešame s nezriedeným nitrolakom, vtlačíme ho dlátom do poškodeného miesta, necháme stvrdnúť a vyschnúť. V prípade potreby nanesieme ďalšiu vrstvu tmelu. Potom tmel prebrúsime jemným brúsnym papierom alebo brúsnym vankúšikom (P 240 alebo 280) a prelakujeme ho pôvodným lakom, ktorým je nalakovaný nábytok. Tmel pred použitím vyskúšame najlepšie na neviditeľnej ploche (chrbát skrine, v sokli a pod.), aby sme dokázali porovnať, či súhlasí odtieň. Po oprave a prebrúsení tmelu miesto môžeme prelakovať. Ak je poškodená väčšia plocha, je nevyhnutné z celej plochy odstrániť lak, a to chemicky (vhodný odstraňovač lakov a riedidlo) a brúsením. Z poškodeného miesta vyberieme časť dyhy, pričom ju treba nahradiť druhou. Potom musíme okraje opravovaného miesta s novou dyhou zatmeliť, obrúsiť, prípadne namoriť a nalakovať. Túto prácu by mal vykonať odborník. Okraje nahradeného miesta budú po oprave viditeľné. Inou, ale náročnejšou možnosťou je dyhu z celej plochy odstrániť a nahradiť ju novou a vykonať povrchovú úpravu.

Melamín

139360

Pomerne jednoducho môžeme opraviť drobné ryhy a škrabance na nábytku pokrytom melamínovou alebo inou fóliou. Melamín je umývateľný plast a predáva sa vo veľmi širokej farebnej škále od imitácií dreva až po úpravy v módnych farebných odtieňoch. Čistiť ho možno aj liehom alebo acetónom bez poškodenia. Túto konečnú povrchovú úpravu je nevhodné ďalej opracovávať lakovaním alebo farbením. Hlbšie ryhy opravíme tak, že ich zalejeme pomocou opravnej tyčinky (asi 120 Sk). Tyčinku príslušného odtieňa zohrejeme a vtlačíme do ryhy. Povrch zarovnáme dlátom, špachtľou a pod. Drobné škrabance zatrieme opravnou retušovacou fixkou (približne 250 Sk/ks) príslušného odtieňa, lebo sa vyrábajú v širokej farebnej škále. Poškodenie tak menej vidieť. Ak je poškodenie väčšieho rozsahu, treba vymeniť celý dielec nábytku.

S farebným lakom

Pri poškodení nábytku natretého krycím pigmentovým (netransparentným) lakom musíme lak farebne prispôsobiť pôvodnému, čo je náročné, preto je lepšie pôvodný lak obrúsiť, tmeliť a rovnomerným nánosom prestriekať jednotlivé dielce nábytku. Počet vrstiev závisí od požadovaného odtieňa – čím ich je viac, tým je odtieň tmavší. Nerovnomerné nanášanie laku zapríčiňuje lokálnu zmenu odtieňa (škvrnitosť). Drobné škrabance môžeme opraviť retušovacou fixkou.

Uvoľnenie kolíkového spoja

Kolíkové spoje sa využívali napríklad na skriniach, posteliach, poličkách a pod. V súčasnosti sa nahrádzajú tzv. lamelovými spojmi. Uvoľnenie kolíkového spoja je zapríčinené spravidla dynamickým mechanickým namáhaním, ale aj vysušením dreva alebo rozsušením lepila. Kolíkový spoj musíme uvoľniť, rozobrať a z dier a pôvodných kolíkov odstrániť staré lepidlo. Po odstránení lepidla môžeme kolíky opäť použiť. Nové kolíky (najčastejšie s priemerom 8 mm a dĺžkou 35 mm) použijeme len vtedy, ak sú pôvodné veľmi poškodené, napríklad zlomené. V takom prípade kolíky odvŕtame a nahradíme ich novými. Bežne sa predávajú v predajniach pre domácich majstrov alebo pre stolárov. Na odstránenie lepidla z dier použijeme vŕtačku alebo tenké dláto. Postupujeme opatrne, aby sme neprevŕtali dosku.

Namiesto skrutkovicového vrtáka je výhodnejšie použiť stopkovú frézu. Lepidlo nanesieme do diery v primeranom množstve a rozotrieme ho po stenách diery napríklad skrutkovačom, aby bol lepidlom pokrytý celý jej povrch. To je veľmi dôležité, pretože niektorí domáci majstri sa domnievajú, že stačí lepidlo kvapnúť na dno diery, resp. naniesť na povrch dosky. Aby bol spoj pevný, lepidlo treba naniesť vždy na steny diery. Sily sa prenášajú cez kolíkové spoje, spoje na tupo vydržia len menšie namáhanie. Dôležité je aj použité lepidlo. Cenovo dostupné sú lepidla na báze polyvinylacetátových disperzií, pričom spoje lepené týmito lepidlami sú naozaj pevné. Po nanesení lepidla spoj stiahneme zvierkou a necháme tvrdnúť lepidlo vo väčšine prípadov asi 12 až 24 hodín, kým celkom nevytvrdne. Dodržiavame pokyny výrobcu lepidla.

139316	139317
1.  Pri oprave kolíkového spoja dielce od seba oddelíme pomocou gumového kladiva. Dieru dôkladne očistíme od zostarnutého lepidla napríklad stopkovou frézou a nové lepidlo nanesieme na celý povrch diery.	2.  Vložíme kolík a zľahka ho pritlčieme kladivom.
139321	139319
Ak nemožno použiť pôvodný kolík, vložíme do diery nový.	3.  Lepidlo starostlivo poutierame, aby po zaschnutí nebránilo dokonalému zloženiu dielcov. Po nanesení lepidla na druhý dielec môžeme obidva kusy skompletovať.

Uvoľnenie spoja čap – rozpor

Uvoľnené drevené časti spojov typu čap – rozpor sa vyskytujú najmä na „rozkývaných“ stoličkách. Spôsobuje ich dlhodobé používanie zväčša sprevádzané dynamickým namáhaním, častými nárazmi, hojdaním na stoličke a pod., ale aj vysychanie dreva. Stoličku musíme rozobrať. Najprv odstránime sedačku, potom opatrne rozoberieme spoje (aby sme ich nepoškodili, pretože mnohé z nich sú dobré). Potom spoje očistíme od starého lepidla. Lepidlo nanesieme rovnako ako v predchádzajúcom prípade na povrch rozporu, lepené časti priložíme k sebe a zaťažíme, resp. zovrieme stolárskou zvierkou. Môžeme po­užiť také isté lepidlo ako pri kolíkových spojoch.

Odlepené pásky na hranách

Pôvodné hranovacie pásky sa najmä vplyvom vyššej teploty, resp. mechanickým poškodením môžu odškeriť alebo celkom odlepiť. Starú pásku pri čiastočnom odlepení odškerení môžeme vrátiť, resp. prilepiť na pôvodné miesto, a to buď pomocou lepidla a pritlačením, alebo pri relatívne nových typoch nábytku zohriatím pôvodného lepidla fénom alebo žehličkou, prípadne prilepením kontaktným alebo tavným lepidlom. Inou možnosťou je pôvodnú pásku celkom odstrániť a nahradiť ju novou. Novú pásku a všetky ďalšie produkty spomínané v tomto článku môžeme kúpiť v špecializovaných predajniach pre nábytkárov, ktoré možno nájsť na internete. Len v Bratislave ich je niekoľko. Povrch hrany obrúsime (treba dávať pozor na to, aby vznikla rovina, teda hranu musíme brúsiť dorovna). Potom dosku upevníme vo zveráku, položíme na ňu pásku, na pásku položíme čistý papier (aby sme ju nespálili na povrchu) a prejdeme po nej horúcou žehličkou. Žehličku zohrejeme na takmer maximálnu teplotu. Lepivá vrstva na páske sa vplyvom tepla rozpustí, zachytí sa o podklad a po vychladnutí nadobudne pevnosť, ktorá pridržiava pásku na hrane. Opäť musíme pri výbere dbať na správny odtieň. Po vychladnutí pásku odlomíme pomocou pevného rovného predmetu (škrabačkou (cidlinou), kuchynským nožom, tupou stranou pilníka) a hrany odrežeme pomocou noža alebo škrabačky, ostré hrany ručne prebrúsime jemným brúsnym papierom na drevo so zrnitosťou P 120 alebo jemnejším.

139322	139324
1.  Pri obnove hrán na nábytku použijeme elektrickú žehličku.	2.  Hranovaciu pásku kúpime v špecializovanej predajni pre nábytkárov.
139323	139326
3.  Najprv hranu zbavíme starého lepidla brúsením. Povrch musí byť rovný.	4.  Nábytkový dielec upevníme napríklad vo zveráku a položíme naň hranovaciu pásku.
139329	139330
5.  Žehličku zapneme takmer na maximum a cez vrstvu papiera prehrejeme vrstvu tavného lepidla na páske.	6.  Pásku pritlačíme a necháme vychladnúť (asi 5 minút).
139332	139331
7.  Tvrdým predmetom pásku odlomíme.
139333	139334
8.  Nožom alebo iným ostrým nástrojom odstránime prečnievajúce okraje.	9.  Nakoniec zľahka obrúsime ostré hrany.

Poškodený záves na dvierkach

Závesy dvierok sa poškodzujú bežným používaním, nevraviac o nesprávnom zaťažovaní dvierok tým, že na ne primontujeme háčiky na zavesenie pokrievok alebo iných ťažších predmetov, čo negatívne vplýva na životnosť závesov. Okrem toho sa môžu poškodiť aj v dôsledku nesprávneho nastavenia. Pri bežnom používaní napríklad skrinky na riad v kuchyni sa predpokladá, že sa otvorí a zatvorí, povedzme, 10-krát za deň (desať cyklov), čo je za 10 rokov približne 36 500-krát. Závesy sú svojím materiálom a konštrukciou dimenzované na určitý počet zatvorení a od toho sa odvíja ich cena. Najlacnejšie stoja od 20 do 45 Sk/ks a sú určené na 80 000 cyklov. Existujú aj drahšie závesy dimenzované na 120 000 cyklov, ktoré sa montujú na kvalitný nábytok.

Bežne treba závesy udržiavať tým, že dotiahneme nastavovacie skrutky, ktoré sa zvyčajne časom uvoľnia, takže dvierka skrinky doslova spadnú, t. j. klesnú nižšie o niekoľko milimetrov, čo v niektorých prípadoch okrem estetických nedostatkov znamená, že ich nemožno celkom zavrieť. Tu stačí dotiahnuť nastavovacie skrutky. Oprava poškodeného (zlomeného, prasknutého) závesu spočíva v jeho výmene za nový. V súčasnosti sa najviac využívajú závesy naložené, menej vložené, polonaložené, priame, rohové, kútové. Po kúpe náhradného závesu musíme najprv demontovať dvierka. Ak sa nedajú použiť pôvodné vŕtania (bežný priemer otvoru na závesy je 35 mm), podľa veľkosti závesu vyvŕtame otvory do pevnej časti i do dverových krídel a závesy pripevníme skrutkami (s priemerom 3,5 mm a dĺžkou 15 mm). Po montáži dvierka nastavovacie skrutkami ustálime v správnej polohe.

Noha stoličky poškodená červotočom

Červotoč napáda drevo pri vhodných podmienkach (chemicky neošetrené drevo s vlhkosťou 10 až 50 % pri teplote v rozpätí 15 až 28 °C). Larvy hmyzu sa živia drevnou hmotou. Dospelé jedince vylietajú z napadnutého nábytku, avšak do dreva môžu ďalej klásť vajíčka, takže deštrukčný proces pokračuje. Chodbičky oslabujú drevenú časť nábytku natoľko, že pri zaťažení hrozí jeho zlomenie, odtrhnutie a pod. Takéto poškodenia sa vyskytujú najmä na starožitnom nábytku. Ak si niekto kúpi repliku historického nábytku, môžu sa v ňom nachádzať dierky, ktoré vyzerajú akoby po červotočoch, ale to sú dierky umelo vytvorené vrtákom s malým priemerom (1 mm), aby sa napodobnila starožitnosť. Takýto nábytok nikdy neopravujeme. To, či ide o repliku, rozozná odborník.

139335

Časti nábytku napadnutého červotočom treba najprv ošetriť chemicky alebo inak (napríklad vysokým hlukom, robia to odborníci), aby sa v ňom neusadil hmyz. Nábytok rozoberieme na jednotlivé časti, v našom prípade nohy stoličky obrúsime od pôvodného laku, aby chemické látky mohli preniknúť do dreva, a vložíme ich do kúpeľa s chemickým roztokom, v ktorom ho ponecháme niekoľko dní (do 1 týždňa). Po vysušení musíme ošetrené časti spevniť. Robí sa to buď špeciálnymi syntetickými, alebo prírodnými živicami. Pri oprave historického nábytku sa používa napríklad tzv. stolárska damara – penetračný roztok (1 l liehu s 1 kg kolofónie, 0,5 l technického benzínu a 0,5 l acetónu (alebo riedidla C 6000)). Celý predmet je najlepšie ponoriť do roztoku na taký dlhý čas, kým drevo prijíma roztok, čo môže byť aj niekoľko dní. Alkohol, acetón a benzín pomáhajú preniknúť roztoku do dreva. Predmet sa potom niekoľko týždňov musí sušiť, aby sa alkohol vyparil a živica stvrdla. Spolu s dreveným prachom vnútri poškodenej časti vytvorí pevnú hmotu.

139361

Pri syntetických živiciach je proces tvrdnutia oveľa rýchlejší, aj živice sú pevnejšie, ale horšie vzlínajú v dreve. Sú tvrdé, ťažko sa brúsia a moridlá na týchto povrchoch nemajú dostatočne dobrú prídržnosť. Tento proces však nie vždy stačí na dostatočné spevnenie drevenej časti nábytku. Konkrétne pri stoličkových nohách, ktoré sú dlhé a relatívne štíhle, sa používa metóda vystuženia pôvodného materiálu. Poškodenú časť nohy odpílime, v mieste rezu navŕtame do nohy diery rovnobežné s osou nohy a do otvorov vložíme drevenú výstuž z tvrdého dreva (bukovú kolíkovaciu tyč s príslušným priemerom a dĺžkou – predávajú sa v priemeroch 6, 8, 10, 12 a 14 mm), prípadne oceľovú rúrku alebo tyč (roxor). V každom prípade treba zachovať súososť opravovaných dielcov a v miestach nadstavenia spoj dotmeliť, prebrúsiť a znovu povrchovo upraviť. Metódu spevnenia vyberáme podľa rozsahu poškodenia, pričom najvhodnejšie je, ak túto prácu vykonáva odborník, ktorý má skúsenosti nielen s realizovaním takýchto prác, ale aj potrebné vybavenie a chemikálie.