Praktické rady do vašej zimnej záhrady
Celoročne obytné vykurované zimné záhrady sú čoraz populárnejšie, zasklený priestor však bez správnych rastlín nikdy nebude tým pravým orechovým.
Ak sa chcete v zimnej záhrade po celý rok tešiť zo sviežej zelene a nádherných kvetov, nemala by v nej ani v zime klesnúť teplota pod 20 °C (ideálna je teplota až okolo 25 °C). Potom je už len na vás, či si v nej výberom rastlín vytvoríte atmosféru Brazílie, Austrálie, Thajska či Mexika. Svoje rozhodnutie by ste mali najskôr dobre zvážiť, až potom si zaobstarať všetky vhodné rastliny.
Okrem nich by rovnakú krajinu mali pripomínať aj doplnky, dlažba či vzhľad stien (veľmi pôsobivé sú napríklad zrkadlá) a, samozrejme, oddychový kútik – nezabudnite na relaxačné kreslá, pohovku či ležovisko, vďaka ktorým vám bude na tomto mieste príjemne, ani na skrinky, v ktorých si nájde miesto náradie aj odborná literatúra.
Ak sa rozhodnete vybudovať pri dome tropickú či subtropickú oázu, rozhodne ju nezaplňte len izbovými rastlinami, ktoré nájdete po dome. Bola by to škoda. Takýto priestor sa dá využiť oveľa nápaditejšie a už prvé kroky by mali byť premyslenejšie. Vo všeobecnosti si vykurovaná zimná záhrada žiada viac starostlivosti, preto ak ste pracovne veľmi vyťažení, radšej zvoľte menej rastlín – napríklad len zaujímavú skupinku, niekoľko atraktívnych solitérnych druhov či pekný, pomaly rastúci stromček.
1003622 |
Test popis |
1003626 |
1003625 |
Najkrajšie rastliny
Vo vykurovaných (teplých) zimných záhradách sa bude dariť skutočne širokému spektru rastlín pôvodom z trópov a subtrópov – palmám, banánovníkom, monsterám, papyrusom, ibišteku čínskemu, ale aj dracénam, jukám, kávovníkom, citrusom, antúriám, strelíciám, lopatkovcom či orchideám. Výborne tu porastú aj šeflery, aglaónémy, krotónovce, filodendrony a figovníky. Vďaka vyššej vzdušnej vlhkosti bude vo vykurovanej zimnej záhrade prosperovať aj vlhkomilnejšia zeleň – maranta, alokázia, kalatéa či rôzne druhy papraďorastov (nefrolepka, adiant – ozdobná papraď zv. Venušin vlas, slezinník).
Pokúste sa striedať rastliny rôzneho vzrastu – kry, stromčeky, plazivé a trsovito rastúce druhy a tiež sa pohrať s tvarmi listov. Pomocou niektorých teplomilných druhov – napríklad plazivého figovníka (Ficus pumila) alebo tzv. rodinného šťastia (Soleirolia soleirolii) – si môžete vytvoriť aj pôvabné zelené koberce. Stačí, ak tieto nízke rastliny vysadíte na záhony medzi ostatné druhy, pravidelne ich budete zalievať a raz týždenne prihnojovať. Na kompaktný zelený koberec potom nebudete musieť dlho čakať.
236271
Kvitnúce popínavky a jazierko
Aj popínavé rastliny môžu byť atraktívnou súčasťou tohto rozšíreného obytného priestoru. Mnohé pekne kvitnú, voňajú a aj plodia, sú nenáročné na pestovanie a pomerne rýchlo rastú. Výborne delia priestor a chránia pred zvedavými pohľadmi zvonka. Keďže sa šplhajú do výšky, zvyčajne nie sú náročné na priestor, a tak by v nijakej zimnej záhrade nemali chýbať. Počítajte však s tým, že ich bujnejší rast treba obmedzovať pravidelným rezom. Ako opora im poslúžia natiahnuté špagáty, napnuté lanká alebo drevené latky.
Do vykurovaných zimných záhrad sú vhodné mučenky (Passiflora caerulea), atraktívna bugénvilea (Bougainville glabra), dipladénia (Mandevilla), tunbergia (Thunbergia alata), brečtan, aktinídia (známe tiež ako kivi) alebo pandorea. Veľmi pekné sú v takomto priestore aj malé jazierka, v ktorých sa dajú pestovať nádherné tropické lekná – môžete si ich vytvoriť hoci aj vo väčšej nádobe. A ak sa ešte stále neviete rozhodnúť pre konkrétny typ rastlín, dostatok inšpirácií iste načerpáte v najbližšej botanickej záhrade.
10 praktických tipov na pestovanie rastlín vo vykurovanej zimnej záhradePoužívajte kvalitné substráty, vždy s prihliadnutím na požiadavky rastlín (nekvitnúce a kvitnúce, kaktusy a sukulenty, orchidey a pod.). Používajte hnojivá s postupným uvoľňovaním živín a vyhnite sa postrekom či iným chemickým zásahom v priestore zimnej záhrady. Dajte pozor, aby teplota v zimnej záhrade príliš nekolísala – niektorým rastlinám to môže ublížiť. Dôležitá je preto kvalitná konštrukcia a zasklenie. Zabezpečte tienenie aj vetranie priestoru. Tienenie strechy aj bočných stien ocenia papraďorasty, orchidey, ale aj mnohé ďalšie rastliny. Silné zimné slnko by totiž mohlo poškodiť ich listy. Zalievajte radšej menej často (napr. raz týždenne), ale vo väčších dávkach. A nezabudnite, že opakované sucho zahubí rastliny rovnako ako prelievanie (množia sa huby a plesne). V zime zalievajte menej a len minimálne prihnojujte. Doprajte kvitnúcim rastlinám dostatok svetla – podporí to ich kvitnutie. V podstate platí: čím viac svetla, tým lepšie sa bude rastlinám dariť. Ak pestujete rastliny v nádobách, nechajte medzi nimi dostatok priestoru. Budete tak môcť zimnú záhradu lepšie udržiavať. Suchý vzduch vo vykurovanej zimnej záhrade treba zvlhčovať. Na tento účel poslúžia misky s vodou, menšie fontány, prípadne jazierko. Častým problémom vykurovanej zimnej záhrady sú choroby a škodcovia, preto si rastliny dobre všímajte. Vyplatí sa riešiť problém hneď na začiatku. Príliš rozrastené rastliny treba obmedzovať rezom. Po takomto zásahu budú hustejšie, kompaktnejšie a viaceré aj bohatšie rozkvitnú. |
1003620 |
1003621 |
Záhony, či črepníky?
Rastliny môžete vo vykurovanej zimnej záhrade pestovať buď na záhonoch, alebo vo vegetačných nádobách. Obe možnosti majú svoje za aj proti. Ak dobre poznáte nároky rastlín a ich rastové charakteristiky, je lepšie vysadiť ich do väčších či menších záhonov zapustených v podlahe. Zeleň tak bude rásť bujnejšie, pekne zakvitne a možno sa dočkáte aj plodov. Odpadá presádzanie, nutné je hlavne zalievať, prihnojovať a odburiňovať (v teple a vlhku rastie burina naozaj rýchlo).
Občas bude potrebné siahnuť aj po nožniciach a odstrániť konáre či výhony, ktoré prekážajú pri prechádzaní, prípadne sa opierajú o sklo. Výsadba na záhonoch by mala byť správne odstupňovaná – nižšie druhy patria do popredia, vyššie viac dozadu.
Ak máte menej skúseností s pestovaním a nechcete, aby sa z vašej zimnej záhrady stala nezvládnuteľná džungľa, potom radšej vysaďte rastliny do vegetačných nádob. Takto ich budete môcť kedykoľvek premiestniť a zistiť tak, čo jednotlivým rastlinám najlepšie vyhovuje. Zaujímavo tým tiež môžete meniť vzhľad zimnej záhrady.
Rastliny v nádobách treba prihnojovať aj zavlažovať oveľa častejšie (hlavne tie v menších črepníkoch). Substrát v nádobe totiž vysychá rýchlejšie ako na záhone. Rastliny pestované vo vegetačných nádobách treba tiež občas presadiť, čo znamená čas aj ďalšiu investíciu. Výhodou tejto alternatívy je však to, že ak rastlinu v črepníku napadnú choroby alebo škodcovia, môžete ju okamžite premiestniť inam. Ak si vyberiete tento spôsob, mali by ste výberu nádob venovať rovnakú pozornosť ako výberu rastlín; praktickým pomocníkom sú podložky na kolieskach, ktoré uľahčujú premiestňovanie väčších nádob.
Ak sa ešte stále neviete rozhodnúť, nezúfajte! Hlavne vo väčších zimných záhradách je efektná aj kombinácia záhonov a väčších vegetačných nádob.
|
10 praktických tipov ku konštrukcii zimnej záhrady nám prezradil Ing. Ondřej Fridrich zo spoločnosti Deceuninck: Dobre zvážte umiestnenie a tvar zimnej záhrady. Nevhodný tvar a umiestnenie sú príčinou viac ako 50 % problémov, spojených s touto konštrukciou. Vyvarujte sa napríklad zbytočných výklenkov – stavbu jednak predražia, jednak môžu spôsobiť problémy s cirkuláciou vzduchu. Zimná záhrada by mala byť vhodne napojená na dom – vďaka solárnym ziskom tak môže byť jedným zo zdrojov temperovania domu, čo významne prispieva k úspore energie na vykurovanie; nevykurovanú zimnú záhradu možno využiť ako tepelnú bariéru. Vyberte si kvalitné profily, ktoré zaručia, že sa systém nebude krútiť, nebudú vyskakovať sklá a podobne. Zimná záhrada je rozmerná konštrukcia, v ktorej môže dochádzať k veľkým tlakom a pnutiam, preto treba voliť materiály, ktoré týmto silám odolajú. Dbajte na kvalitnú inštaláciu – pri správnej úprave rohov sa vyvarujete problémom so zatekaním cez konštrukciu apod. Mimoriadne dôležitý je tvar zimnej záhrady – na optimálny príjem slnečnej energie je najvhodnejšia sklenená plocha kolmá na zimné slnečné lúče. Tie dopadajú v našich zemepisných šírkach pod uhlom asi 20°, letné lúče pod uhlom asi 60° (uhol sa samozrejme mení každý deň a každú hodinu). Na zimné „prikurovanie slnkom“ je teda optimálny sklon sklenenej steny asi 80° – lúče voľne prechádzajú sklom a záhrada prijíma dostatok tepla. V lete sa časť lúčov odrazí a interiér sa toľko nezahrieva. Zasklená strešná plocha má mať sklon aspoň 10°, aby sa zabránilo zhromažďovaniu dažďovej vody a znečisteniu strechy. Odvodnenie prostredníctvom odkvapových žľabov a zvodov najlepšie funguje pri sklone 20° a viac. Pozor na premrštené rozmery – pri väčších rozmeroch je potrebný statický posudok od autorizovaného statika. Nezabudnite na vetrací systém: vo všeobecnosti sa odporúča, aby sa 25 až 35 % zasklených plôch dalo otvárať – dajú sa využiť otváracie alebo výklopné okná, dvere, aj posuvné systémy (treba pamätať na to, aby bol systém zimnej záhrady kompatibilný s posuvnými dverami). Využitie tu nájdu tiež špeciálne mikroventilačné klapky. Dnes je už bežné aj napojenie vetracích systémov na meteostanicu (teplomer, vlhkomer atď.) alebo elektronicky ovládaná zasúvacia strešná konštrukcia. Pamätajte na vhodné vykurovanie – treba zvážiť podiel slnka a iných zdrojov na vykurovaní zimnej záhrady (podlahové vykurovanie a pod.). Vyššia tepelná priestupnosť (menší tepelný odpor) síce umožní lepšie prehrievanie priestoru slnkom v zime, ale v nepriaznivom počasí treba zimnú záhradu dodatočne vykurovať. V lete sa zas taký priestor rýchlejšie prehrieva a je nutné ho viac vetrať. Vnútorná vlhkosť je asi najväčším problémom pri používaní zimných záhrad. Odporúča sa pozdĺž zasklených plôch osadiť podlahové konvektory – tepelná clona zabráni kondenzácii teplého vlhkého vzduchu na studenom skle. V zimnej záhrade sa určite nezaobídete bez tieniacich systémov – môžete využiť žalúzie, rolety apod. |
TEXT a FOTO: Daniel Košťál
