Trval(kov)ý orchester farieb
Rozihrá sa na jar – akoby na uvítanie. Jeden hráč skončí, no vzápätí začne hrať iný... Farby kvetov sa prelievajú v čase ako hudba sprevádzajúca dej opery. A tak vďaka trvalkám zostáva záhrada pútavá takmer celý rok.
Plánovanie záhrady má svoje čaro, napokon ide o tvorivú činnosť, pri ktorej môžete naplno prejaviť svoju fantáziu. Pri tvorbe alebo upravovaní záhrady však môžete ľahko urobiť niekoľko prešľapov, ktoré sa síce dajú odstrániť, žiaľ, často na úkor času a peňazí. Omyly ako nevydarená kompozícia, nevhodná výsadba či nesprávne zvolené stanovište dokážu pokaziť výsledný želaný efekt. Nasledujúce riadky sú určené tým, ktorí stoja pred krásnou, no nie celkom jednoduchou úlohou, a tou je založenie trvalkového záhona.
Trvalky – dôležitá súčasť záhrady
V porovnaní s letničkami, ktoré sa každý rok na jar vysádzajú a na jeseň hynú, trvalky sú rastliny, ktoré vydržia na jednom stanovišti niekoľko rokov, pričom na zimu ich netreba vyberať zo zeme – toto obdobie prečkajú vďaka svojim podzemným orgánom (korene, hľuzy a podobne). Ako dlho vám vydržia, závisí od toho, či ide o krátkoveké, alebo dlhoveké trvalky. Zatiaľ čo tie prvé môžu byť na jednom stanovišti približne päť rokov, dlhoveké dokážu zdobiť vašu záhradu dlhšie ako 15 rokov. Trvalky môžete nájsť takmer vo všetkých klimatických a geografických oblastiach (v horských masívoch, v Stredomorí, na stepiach, pri vode).
Možno aj preto tieto rastliny ponúkajú najširší sortiment druhov vhodných na výsadbu i v našich podmienkach. Keďže ide o veľmi rozmanitú skupinu rastlín, možno povedať, že pre každý typ záhrady (od tienistej až po slnečnú) existujú vhodné druhy. Z toho zároveň vyplýva, že nároky trvaliek na pestovanie sa odlišujú. Preto pri vysádzaní alebo vysievaní treba zohľadniť ich nároky na svetlo a vlhkosť pôdy a nemenej dôležitú úlohu hrajú aj obdobie kvitnutia a veľkosť rastlín. Keď si nebudete istí svojím výberom, poraďte sa s odborníkom. Isté však je, že pri pozorovaní trvalkového záhonu nehrozí, že vaše oči budú unavené jednotvárnosťou – tieto rastliny totiž prekypujú množstvom farebných odtieňov a rozmanitých tvarov. Môžu byť drobné a krehké s jemnými pastelovými kvietkami alebo, naopak, mohutné a pestrofarebné.
Ako ich dopestovať
Trvalky môžete dopestovať niekoľkými spôsobmi (napríklad delením trsov, rezkovaním, výsevom). Najbežnejším spôsobom rozmnožovania je delenie, ale neplatí to pre všetky druhy trvaliek (záleží na tom, či sú, alebo nie sú trsovité). Z trsu oddeľte malé časti aj s koreňmi. Tie potom zakopte do zeme. Ideálnym obdobím na delenie je jeseň. Navyše pre september či október sú charakteristické nižšie teploty a častejšie zrážky, ktoré trvalkám zabezpečia lepšie zakorenenie. Pri tomto spôsobe množenia je vhodné na stanovišti vymeniť substrát, prípadne pridať pôdu s dostatkom živín.
Kedy treba trvalky zmladzovať? To závisí od jednotlivých druhov; niektoré, ako sme spomínali, vydržia na jednom stanovišti aj 15 rokov, ale vo všeobecnosti je optimálny čas na zmladzovanie po piatich až siedmich rokoch. Spoznáte to aj podľa toho, že výhonky v strede trsu sú slabšie a menšie ako tie na okraji. Dobre sa delia rozchodníky, kosatce, margarétky, rudbekie, echinacey, floxy, ľaliovky, pivonky, veternice, astry a iné.
Nové rastliny môžete získať aj takzvaným rezkovaním – odoberiete vrchné časti stonky, prípadne rašiace výhonky. Ideálnym obdobím je začiatok vegetácie, keď trvalky začínajú pučať, ale ešte nekvitnú. Týmto spôsobom môžete množiť šalviu, astru, levanduľu, zimozeleň, flox, santolínu, iberku.
A aké kritériá platia pre výsev? Závisí od toho, o akú trvalku ide. Niektoré druhy potrebujú na vyklíčenie prejsť chladom. Napríklad čemerica – keď pozbierate čerstvé semeno, treba ho hneď vysiať a výsev nechať celú zimu vonku, aby semienka premrzli a aby sa tak narušili látky, ktoré brzdia klíčenie. Treba si uvedomiť, že nie všetky trvalky kvitnú hneď v prvý rok. Napríklad zo spomínanej čemerice budete mať efekt až po roku. Vtedy začnú rásť mladé rastlinky a ďalšie dva roky potrvá, kým bude schopná kvitnúť. Najlepšie je, keď sa vysemení sama na svojom stanovišti.
Ak si kúpite zapestované trvalky v kvetináčoch, môžete ich sadiť hocikedy od jari až do jesene, respektíve do prvých mrazov. Samozrejme, keď nastúpi obdobie sucha, treba ich pravidelne polievať, aby sa dobre zakorenili.
Pred sadením…
… trvaliek je veľmi dôležitá príprava pôdy. Postup je takýto:
• Záhon treba dôkladne odburiniť, najmä od trvanlivých burín. Prečo? Dôvod je prostý. Trvalkový záhon nezakladáte na jednu sezónu, ale na niekoľko rokov.
• Takto pripravenú pôdu treba prekypriť. Ak je ťažká, pridajte do nej humus, ktorý ju zľahčí (rovnaký účinok majú aj kompost a rašelina).
• Ďalší krok je prihnojenie. Pri zakladaní trvalkového záhona doň môžete zapracovať klasické hnojivá. Vhodný je aj dobre rozložený maštaľný hnoj. Hnojivo treba pravidelne dopĺňať do polovice augusta, aby pletivá trvaliek vyzreli a ľahšie prezimovali. Nadbytok živín v jesennom období spôsobuje bujnejší rast a zhoršuje prezimovanie rastlín.
Starostlivosť počas roka
Vždy na jar treba trvalkový záhon prihnojiť. Na konci zimy sa totiž spolu s roztápajúcim sa snehom odplavujú z pôdy aj živiny. Preto je dobré na jar záhon prekypriť, odstrániť všetky suché časti z rastlín a prihnojiť ich, aby boli v dobrej kondícii. Tým sa však práca nekončí, trvalky si vyžadujú pozornosť počas celého vegetačného obdobia. Najmä po odkvitnutí – vtedy treba zrezať odkvitnuté časti, z ktorých sa tvoria semená. Rastlina sa totiž tvorbou semien zbytočne vysiľuje. Navyše niektoré trvalky majú tendenciu kvitnúť aj dvakrát do roka – zvyčajne koncom leta alebo na jeseň. Vhodným príkladom je stračonôžka, ktorú v máji, keď odkvitne, treba zrezať na päť centimetrov a pohnojiť, aby mohla na jeseň znovu zakvitnúť. Druhé kvitnutie spravidla nebýva také bohaté a vitálne ako prvé. Počas vegetačného obdobia nezabudnite záhon občas odburiniť (najmä čerstvo založený); neskôr, keď trvalky prekryjú všetky jeho časti, už burina nebude mať šancu.
Tip: Ak presádzate vyššie trvalky, treba nadzemnú časť zostrihnúť. Napríklad 60-centimetrovú rastlinu zostrihnite na 10 až 20 cm. Obmedzí sa tak vyparovanie vody z nadzemnej časti a rastlina sa rýchlejšie zakorení.
Tip: Na zimu treba okrasné trávy zviazať špagátom, aby do stredu trsu nenapadal sneh a aby nevyhnili.
Tieň nie je dôvod na plač
Tienisté partie záhrady sú vždy tak trochu tajomné, ale aj problematické. Málokedy do tmavého kúta preniknú slnečné lúče, pôda je väčšinou vlhká a kvetom sa tam príliš nedarí. Aj pre takýto prípad existuje riešenie v podobe podrastových trvaliek, ktorým vyhovujú polotienisté a tienisté miesta. Z vyšších druhov sem patria prilbica (Aconitum), udatník (Aruncus), astilba (Astilbe), jarmanka (Astrantia), ploštičník (Cimicifuga); z tých nižších sú to bergénia (Bergenia), zbehovec (Ajuga), funkia (Hosta), kopytník (Asarum), čemerica (Helleborus), konvalinka (Convalaria) či pľúcnik (Pulmonária).
Spriaznené s vodou
Bez ohľadu na to, aký záhradný štýl kraľuje pozemku okolo vášho domu, voda je jedným z prvkov, ktorý sa uplatní takmer všade. Ak vám nechýba priestor, chuť, čas a, samozrejme, ani peniaze a môžete si dovoliť v záhrade vodnú plochu, mali by ste vedieť aj to, aké rastliny sú vhodné do jej okolia. Z trvaliek určite vyskúšajte puškvorec (Acorus), záružlie (Caltha), mätu (Mentha) alebo kosatec (Iris).
Jesenná paleta farieb
Len čo sa leto začne vykrádať a deň zase rýchlejšie ustupovať pred zmrákaním, je to jasné – prichádza jeseň. Niežeby bola nudná, napokon akoby aj mohla pri toľkej farebnosti, ale chýba jej žiarivý šmrnc letných farieb zaliatych slnkom. Koniec leta však nemusí zákonite znamenať nástup sivých, uplakaných odtieňov, ak si do záhrady vysadíte okrasné trávy, ktoré sú vhodným doplnkom trvalkových záhonov. Môžu byť štíhle, úzko- aj širokolisté, vysoké a… čo je dôležité – pestré. Patria sem ozdobnica (Miscanthus), perovec (Pennisetun) či proso (Panicum). Okrasné trávy na rozdiel od väčšiny kvetov oživujú záhony aj v zime svojimi odkvitnutými kvetenstvami. Niektoré druhy sú dokonca vždyzelené, tie plnia okrasnú funkciu až do jari.
Keď vietor záhradníči
Poznáte to. Niektoré rastliny majú schopnosť rozrastať sa a bujnieť aj na miestach, ktoré pre ne neboli pôvodne určené. Rozmnožujú sa samovýsevom za výdatnej podpory bezplatných služieb aeroliniek „Vietor a spol.“. Patria medzi ne i niektoré trvalky, napríklad orlíček (Aquilegia), flox (Phlox), kukučka (Lychnis), rudbekia (Rudbeckia), ľan (Linum). Ak vaša záhrada nemá vizáž ani rozlohu lúky, tento spôsob rozmnožovania nie je priveľmi vhodný (najmä v malej záhrade, kde musíte špekulovať takmer nad každým centimetrom). Dôvodov je hneď niekoľko. Tieto trvalky samovýsevom síce získavajú životný priestor, ale strácajú ušľachtilosť materskej rastliny. Dôkazom sú zakrpatené kvety, z ktorých sa z roka na rok stráca sýtosť farieb. Hovorí sa, že rastliny sa splaňujú. Na druhej strane si však tieto rastliny pripisujú body k životaschopnosti – často sú silnejšie ako ich šľachtení predchodcovia. Ako zabrániť neželanému samovýsevu? Účinnou antikoncepciou je v takom prípade odstrihnutie odkvitnutých kvetov skôr, než začnú dozrievať semienka. Ušetríte si tak prácu na jar pri odburiňovaní záhona.
Dokonalé kombinácieAk sa neviete rozhodnúť, aké trvalky si vysadiť do záhrady, tu sú tipy na dva rozličné záhony: • premenlivý rabatový záhon: Sedum, Rudbeckia, Nepeta, Miscanthus, Aster; • záhon z podrastových trvaliek: Alchemila, Epimedium, Pulmonaria, Luzula, Heuchera. |
Trvalky namiesto trávnika?
Keď sa vám nedarí vypestovať trávnik vašich snov, príčin môže byť niekoľko (málo výživná pôda, nevhodné trávnaté semená a podobne). Ak ste už vyskúšali to i ono a stále nič nezaberá, skúste trvalky, napríklad zbehovec (Ajuga), materinu dúšku (Thymus), gypsomilku (Gypsophila), rozchodník (Sedum), rožec (Cerastium) alebo pakost (Geranium).
Rozchodník (Sedum hyb. ‚Monstead Dark Red‘) | Rozchodník (Sedum Sediforme) |
Trvalky kvitnúce |
||
na jar |
cez leto | na jeseň |
Brunera |
Rudbeckia | Aster |
Iberis |
Heliopsis | Miscanthus |
Helleborus |
Veronica | Chryzanthemum |
Pulmonaria |
Lupinus | Sedum |