Výsadba okrasných drevín (2. časť)

Solitéry

Ako solitéry vysádzame listnaté a ihličnaté stromy, vyššie listnaté a vždyzelené kríky a ihličnany stĺpovitých habituálnych tvarov. Stromy a vyššie kríky vysádzame najmä na jeseň, ale aj na jar po rozmrznutí pôdy do jám. Veľkosť jamy a úprava pôdy v nej závisí od druhu vysádzaného jedinca. Jama je miesto, ktoré spolu s kvalitou pôdy rozhoduje o tom, či sa (kvalitný) sadenec ujme a ako bude prospievať v prvých rokoch po výsadbe.

Veľkosť jamy musí byť pre sadenec dostatočná, teda taká, aby sa na dno zmestila dobrá ornica z povrchu, neohnuté (ale skrátené) korene koreňovej sústavy alebo bal a ďalšia zlepšená zemina (prípadne aj drenáž v spodnej časti na ťažkých pôdach). Pre stromy sú vhodné jamy s priemerom 70 cm a viac, pričom sa hĺbia do hĺbky 50 až 60 cm (pri presádzaní vyrasteného stromu musí byť jama primerane väčšia). Kríky a ihličnany s menšou koreňovou sústavou alebo koreňovým balom do priemeru 25 cm vysádzame do jám 30 x 30 až 50 x 50 cm, hĺbených do hĺbky 50 cm. Pri hĺbení postupujeme tak, že vrchnú vrstvu ornice odložíme osobitne, zlepšíme kompostom (1 l/m²) a pri výsadbe kladieme ku koreňom. Pri navážkach neistej pôdnej kvality alebo na chudobných pôdach je vhodné vymeniť celý obsah jamy a nahradiť ho novou výživnejšou zeminou. Zeminu zlepšujeme organickým hnojivom (najlepšie vyzretým kompostom), ktoré dodá substrátu aj pôdne mikroorganizmy.

Výsadba solitérov závisí od toho, či sú vysádzané s balom, alebo bez neho. Ak sú solitérmi listnaté alebo ihličnaté stromy, vysádzame ich do jám ku kolíkom, ktoré sa pri listnáčoch upevňujú v dne jamy a pri ihličnanoch sa vedú šikmo z boka jamy popri kmeni stromčeka, aby sa neporušil koreňový bal. Na dno jamy položíme zlepšený substrát, naň umiestnime voľné korene listnáča alebo koreňový bal ihličnana tak, aby sa sadenec ocitol v správnej hĺbke (o niečo vyššie, než bol v pestovateľskej škôlke, lebo pôda v jame spolu so sadencom ešte sadne). Potom sa korene alebo bal obsypú zeminou po celom obvode a mierne pritlačia.

Nasleduje výdatná zálievka, ktorá umožní, aby sa pôda dostala aj do medzierok medzi koreňmi. Tým pôda vo výsadbovej jame sadne, preto ju treba doplniť substrátom až po okraj. Nakoniec sa upraví povrch jamy do tvaru misy. Pri jarnej výsadbe treba dbať na to, aby sa na povrchu misy nevytváral pôdny prísušok, čomu sa dá predísť buď mechanickým rozrušovaním (okopávaním), alebo nastlatím mulču z drvenej kôry.

Skupinové výsadby

Zmiešané skupiny vyšších a nižších kríkov, rovnorodé skupiny špecifických druhov, ako sú rododendrony alebo ruže, i pôdopokryvné dreviny rôznych druhov vysádzame do záhonov tak, že pôdu na celej ploche záhona upravíme naraz a potom do nej vysadíme pripravené sadence.

Plocha týchto záhonov je zvyčajne väčšia, často lemuje pozemok alebo trávnik, rastliny sa vysádzajú hustejšie a prospieva im ošetrovaný povrch. Kým trávniku stačí pomerne malá vrstva ornice a dá sa založiť aj na chudobnejších pôdach, kríkové záhony potrebujú hlbšiu vrstvu ornice a viac živín, preto treba pôdu pred výsadbou primerane upraviť.

Pôdu na stanovišti však nemusíme vždy prácne upravovať – meniť jej štruktúru alebo kyslosť. Niekedy stačí správny výber druhov, ktorým dané stanovištné podmienky vyhovujú, čím sa zabezpečí trvalé prosperovanie výsadieb. Vlhkú, kyprú a kyslú pôdu vyžadujú rododendrony, azalky, vresy, cezmína ostrolistá. Suchej a piesčitej pôde dávajú prednosť drieň, muchovník, lykovec, levanduľa, znesie ju i orgován. Ťažká a ílovitá pôda vyhovuje tisu, trojpuku, vajgele, lieske i sakure. Vlhkejšia a živinami zásobená pôda je vhodná pre pajazmín, budleju, drevité pivonky, opadavé skalníky.

Príprava záhona je základom budúcej prosperity skupinovej výsadby. Pôda v záhone sa musí dostatočne do hĺbky (30 až 40 cm) spracovať, lebo výsadba iba do humusovej vrstvy (20 cm) neprispieva k ujateľnosti výpestkov. Záhony na ťažších pôdach je vhodné prekypriť do ešte väčšej hĺbky, lebo sa tým zlepší celkové prevzdušnenie zeminy. Pred výsadbou treba pôdu vyhnojiť organickým hnojivom – najlepšie vyzretým kompostom alebo kompostovaným (nie čerstvým) maštaľným hnojom v množstve asi 40 kg na 10 m². Hnojivo sa musí spracovať hlbokým zrýľovaním. Priemyselné hnojivá používame iba na základe pôdneho rozboru (pre ihličnaté dreviny nikdy), najneskôr šesť týždňov pred výsadbou, aby sa hnojivo rozptýlilo do celého pôdneho profilu (pri jesennej výsadbe vynecháme hnojenie dusíkom). Výhodné je povápnenie záhona s použitím 2 až 3 kg páleného vápna na 10 m² na ťažších pôdach alebo 4 až 5 kg mletého vápenca na ľahších pôdach.

Príprava kríkov na výsadbu je dôležitým úkonom, ktorý sa spolupodieľa na ujateľnosti výpestkov. Ideálne je, keď sa kríky vysádzajú čo najskôr po vybratí z pestovateľského záhona v okrasnej škôlke. Po dlhšej preprave však voľnokoreňovým sadencom vždy prospeje ponorenie celej rastliny do nádoby s vodou cez noc. Tesne pred výsadbou rastliny pripravíme tak, že odstránime poškodené korene a ostatné skrátime na polovicu. Skrátime aj nadzemnú časť. Vždyzelené a ihličnaté rastliny s balom namáčame tak, že do vody ponoríme celý bal aj s obalom (kontajnerom, jutovým obalom), z ktorého ho pred výsadbou vyberieme. Sadence neskracujeme, iba odstránime prípadné nalomené alebo pri preprave poškodené časti.

Výsadba okrasných kríkov sa robí podľa ich veľkosti do jám alebo záhonov. Kríky listnaté i vždyzelené s balom vysádzame tak, že solitérne kríky umiestňujeme do samostatných jám, skupinové výsadby do záhona do vopred pripravenej pôdy. Úskalím výsadby kríkov je odhad vzdialenosti sadencov v skupine, lebo vysadzované jedince sa veľkosťou značne líšia od starších či dospelých. Na pripravený záhon vysádzame jednotlivé sadence kríkov do jamiek veľkých 30 x 30 cm, hlbokých 30 cm (prípadne hlbších), podľa veľkosti koreňovej sústavy alebo balu. Podľa veľkosti kríka (v dospelosti) vysádzame 2 až 3 ks na 1 m².

Pôdopokryvné kríky, pri ktorých chceme dosiahnuť rýchlejší efekt zapojenia porastu a pokrytia povrchu pôdy, treba počítať s 5 až 6 ks na 1 m². Pri skupinových záhonových výsadbách je vhodné pôdu po výsadbe zakryť nástielkou drvenej borky alebo drevných štiepok, ktoré bránia rastu predovšetkým jednoročných burín, obmedzujú odparovanie vlahy z povrchu pôdy a zlepšujú celkový vzhľad výsadby bezprostredne po vysadení.

Živé ploty vysádzame tak, že vyhĺbime výsadbový rigol široký 50 cm, upravíme v ňom zeminu a potom podľa šnúry sadíme výpestky vo vzdialenosti 30 až 80 cm od seba (pri nízkych živých plotoch, z menších rastlín, dávame na 1 m dĺžky 4 až 6 sadeníc). Po výsadbe sa rastliny rovno zastrihnú, listnáče sa skrátia o polovicu, ihličnany sa len zarovnajú.