Záhrada na kyslej a vlhkej pôde
Nie každá záhrada sa môže pýšiť záhonmi nádherných trvaliek, ruží, zeleniny či priam ukážkovým trávnikom. Dôvodov môže byť niekoľko – nevyhovujúce svetelné podmienky, ako aj kamenistá a suchá, alebo naopak, kyslá a vlhká pôda. Je síce pravda, že prípady, keď je v zemi nedostatok vápnika alebo keď je až priveľmi mokrá, nie sú časté, ale netreba vešať hlavu a vzdávať sa myšlienky na záhradkárčenie. Existuje totiž riešenie a dokonca veľmi zaujímavé...
Rododendrony a javory
Kyslé pôdy (na prvý pohľad sú čierne a výrazne kypré) sa vyskytujú prevažne na miestach, kde predtým bolo rašelinisko, v podhorských a horských oblastiach. To však nie je jediný dôvod ich kyslosti. Takú pôdu možno nájsť aj tam, kde dlho rástli ihličnaté dreviny a hromadilo sa napadané ihličie, ktoré sa rozkladá dlhšie ako lístie. Navyše pri tlení ihličia vznikajú látky, ktoré pôdu výrazne okysľujú. Preto, ak si plánujete založiť kvetinovú záhradu práve na takých miestach, radšej si všetko dôkladne premyslite.
V prvom rade treba zmerať hodnotu pH pôdy a na základe toho vybrať vhodnú skladbu okrasných rastlín. Ak má pôda hodnotu pH menšiu ako päť, je kyslá. No netreba zúfať. Hoci trávniku sa na takej pôde veľmi dariť nebude (navyše by sa v ňom tvoril mach) a nepochutnáte si ani na zelenine a ovocí, je tento typ zeme ideálny na pestovanie najkrajších okrasných drevín – rododendronov a azaliek.
Okrem nich sa s mierne kyslou pôdou uspokoja aj mnohé vždyzelené listnaté dreviny, ako napríklad vavrínovec (Laurocerasus officinalis), skimia (Skimia japonica), cezmína (Ilex aquifolium), kalmia (Kalmia latifolia), pieris (Pieris floribunda), rovnako aj mnohé zaujímavé kultivary ihličnanov.
Kyslá pôda je ideálna na pestovanie atraktívnych javorov (Acer palmatum a Acer japonicum), ktoré očaria svojimi nádhernými listami. Taktiež sa tu bude dariť hortenziám (Hydrangea), magnólii (Magnolia soulangiana), kručinkám (Genista), dokonca aj nátržníku (Potentilla fruticosa), hamamelu či atraktívnemu lykovcu (Daphne). Vždy treba prihliadať aj na svetelné nároky jednotlivých druhov.
Vresovisko a pokrývka pôdy
Ak ste vlastníkom záhrady s kyslou pôdou, určite vás poteší, že sa nemusíte vzdať ani mnohých druhov trvaliek. Nenáročná a zaujímavá svojimi listami aj kvetmi je bergénia (Bergenia cordifolia), pestovať tu môžete aj voňavé klinčeky (Dianthus deltoides), lupínu (Lupinus polyphyllus), kosatce (Iris), astilby (Astilbe), orlíčky (Aquilegia), prvosienky (Primula), funkie (Hosta), veternice (Anemone), horce (Gentiana), žltušku (Thalictrum), pamaky (Meconopsis), alchemilku (Alchemilla mollis) alebo niektoré druhy zvončekov (Campanula). Keďže trávniku sa tu veľmi nebude dariť, súvislé zelené porasty môžete vytvoriť pomocou nízkych plazivých trvaliek alebo drevín menšieho vzrastu. Patria sem zbehovec plazivý (Ajuga reptans), brečtan (Hedera helix), zimozeleň (Vinca minor), drieň kanadský (Cornus canadensis) alebo aj krpčiarka (Epimedium).
Zaujímavými doplnkami v záhone s kyslejšou pôdou sa môžu stať aj nižšie vždyzelené kry, napríklad gaultéria (Gaultheria procumbens) s lesklými listami a červenými plodmi alebo pôvabná a naružovo kvitnúca andromeda (Andromeda polifolia). Tieto rastliny však uprednostnia skôr polotieň, rovnako aj mnohé druhy papraďorastov.
Ak potrebujete vysadiť väčšie plochy (nielen záhon), ktoré sú dostatočne slnečné, určite sa rozhodnite pre vresovisko. Investície sa vám vrátia v podobe pôsobivého a celoročne farebne premenlivého celku. Dôležité je, aby ste sem na jar, v lete a na jeseň vysadili kvitnúce vresy a vresovce a tie doplnili ďalšími kyslomilnými rastlinami a zakrpatenými ihličnanmi (smrekmi a borovicami – kosodrevinami). Z letničiek obľubujú kyslejšiu pôdu begónie, z cibuľovín zasa ľalie. Pri výsadbe konkrétneho rastlinného druhu si však vždy treba podrobnejšie preštudovať, aký typ kyslosti znesie. Napríklad ľalie vyžadujú mierne kyslú pôdu, ale gaultéria znesie aj silnú kyslosť. Zaujímavými doplnkami záhonov a vresovísk môžu byť aj balvany či štrkové plochy, ktoré sa často pokryjú machom (ak je pôda pod nimi zároveň aj vlhká). Čarovne pôsobia i voľne položené samorasty, prípadne pretekajúci potok. Ak aj napriek tomu budete chcieť pestovať iné druhy rastlín, prípadne ovocné stromy a zeleninu, budete musieť investovať do výmeny pôdy, prípadne ju obohatiť o vápnik (čím kyslosť neutralizujete).
Zakvitnutý močiar
S kyslosťou sa zvyčajne spája aj vlhká pôda, často dokonca močaristá. Aj na nej možno vytvoriť zaujímavú záhradu. Najskôr treba zistiť, čo je zdrojom extrémnej vlhkosti v záhrade – príčinou môžu byť vyššia hladina spodnej vody, prameň, nepriepustná pôda, blízkosť vody a pod. Niekde sa dokonca môže vyskytnúť aj niekoľko odlišných vlhkých zón a každá z nich vyžaduje iné riešenie. Vo vlhkých a zamokrených pôdach nachádza ideálne podmienky na svoju existenciu celé spektrum zaujímavých trvaliek. Niektorým neprekáža, ak sa na záhone vyskytne stojatá voda. Často stačí len zopár exemplárov, ktoré rýchlo zakryjú pôdu svojimi rozložitými listami.
V takej záhrade si môžete vybudovať prírodné jazierko, umelý potok, prípadne atraktívne záhony so zaujímavou skladbou vlhkomilných trvaliek. Tie dokážu z vlhkej a bahnitej záhrady vytvoriť čarovné zákutie. Pri plánovaní záhonov nezabudnite na to, aby v nich vždy niečo kvitlo, najlepšie od jari až do jesene. Okrem kvitnúcich trvaliek sem patria aj tie, ktoré majú atraktívne listy, okrášlia záhradu svojou farbou, tvarom alebo štruktúrou. Ak vysadíte funkie, určite vás nesklamú.
Okrem nich vlhké záhrady obľubujú aj prvosienky, alchemilky, záružlie (Caltha palustris), tradeskancie (Tradescantia), túžobníky (Filipendula ulmaria), žltohlavy (Trollius europaeus), jazyčníky (Ligularia), kosatce (Iris), rodgerzie (Rodgersia), astilby (Astilbe), vrbiny (Lysimachia) či udatníky (Aruncus). Zaujímavou atrakciou v záhone na vlhkom mieste môže byť aj plazivá trvalka Houttuynia cordata „Chemeleon“ s nápadne škvrnitými listami.