Záhrada takmer na konci sveta

Keď náš redakčný tím sadal do auta, vyzbrojený fotoaparátom a diktafónom, nikto ani len netušil, čo nás čaká. Občas sa totiž putovanie za zelenou krásou môže zmeniť na mierne chaotické blúdenie, najmä ak záhrada, ktorú sa chystáme navštíviť, je odtrhnutá od zvyšku sveta. My sme však mali šťastie na majiteľov, ktorí už zo skúseností so svojimi známymi vedeli, že najlepšie bude, ak nás budú viesť. A tak nasledujúc predvoj sme míňali dedinky, prešli poľnou cestou (kde sme, mimochodom, s mierne kŕčovitými úsmevmi začali žartovať o sudoch s kyselinou, ktoré nás čakajú na konci tejto púte)… až sme napokon úspešne dorazili pred veľkú vstupnú bránu, ktorá s vysokým múrom pôsobila tak trochu tajomne. V skutočnosti len potvrdzovali fakt, že súkromie je veľmi cenný a v dnešných časoch aj strážený poklad. Našťastie sudy s kyselinou ani nič z našich hrôzostrašných scenárov sa nekonalo, zato sme mali možnosť aspoň na chvíľu nahliadnuť do jednej nezvyčajnej záhrady, mimo ruchu veľkomesta.

Záhradná predsieň

Podľa filozofie feng šuej by prístupová cesta vedúca k domu nemala byť rovná, a to z jednoduchého dôvodu – aby zlo neprúdilo priamo k hlavnému vchodu. Samozrejme, nie každý má k dispozícií niekoľko štvorcových metrov, ale v tomto prípade si majitelia veľkého pozemku mohli dovoliť veľkorysé riešenie v podobe kruhového dvora, ktorý je prerušený kvetinovým kruhom v jeho strede. Moje prvé kroky vedno s prvými pohľadmi vyvolali vo mne dojem zašlej romantiky. V minulosti sa totiž taký dvor nazýval čestný dvor – pohonič s konským záprahom viedol koč až priamo k dverám kaštieľa, kruhový objazd tak nasmeroval každého návštevníka tam, kam treba. Naše kroky však neviedli do novostavby, ale po štrkom vysypanej ceste do zvyšnej časti záhrady. Prekračujúc záhon ruží, nasledujúc našich hostiteľov po pokosenom trávniku, sme sa napokon usalašili v pohodlí záhradného posedenia. Ale nie nadlho, pretože záhrada nás svojím nečujným hlasom začala vábiť na jej objavovanie… a objektív bol pri tom s nami.

81191
Dominik Vlaheko

Zelení by mali radosť

Po dokončení novostavby sa začala úprava záhrady, resp. pozemku rozsiahlymi terénnymi modeláciami. K slovu sa dostali ťažké stroje – bolo treba odviesť sutinu a nahrnúť novú, kvalitnejšiu zem. „Všetko pôvodné sme chceli v čo najväčšej miere zachovať. Naše úsilie však marili robotníci spolu so zemnými strojmi – na mieste, kde je dnes fontána, si vedľa starého stromu urobili ohnisko, a akoby to nestačilo, niektoré stromy poodierali a dokonca zničili aj niekoľko kríkov,“ spomína majiteľka s miernou nevôľou v hlase. Napriek nedisciplinovanosti robotníkov a nemotornosti oceľových pomocníkov sa domácim napokon podarilo vytvoriť miesto, ktoré ich svojím pokojom víta po celodennej trme-vrme veľkomesta. „Je to pre mňa jedinečný relax. Normálne sa teším, že sa tu môžem nadrieť,“ dodáva majiteľka so smiechom.

81196

Od januára až do novembra…

… je záhrada niečím pútavá. Na jar sú to snežienky, more tulipánov a narcisov, v lete zase ruže či rudbekie. Kompozícia je výsledkom nápadov majiteľky. Sortiment rastlín vyberala tak, aby toto miesto pôsobilo vzdušne – väčšiu časť pozemku zaberá trávnik s rozlohou takmer 40 árov. „Pokosiť takú plochu dá poriadne zabrať,“ priznáva majiteľka. „Boli časy, keď sme ho kosili aj desať hodín.“ Problémy s „egocentrickým trávnikom vyžadujúcim pozornosť“ sa vyriešili až kúpou malého traktora s kosačkou, ktorý by z iného človeka div dušu nevytriasol, ale domáca pani už má prax a dokonca sa jej tento druh „športu“ stal relaxom. Každá práca však vyžaduje sústredenosť – aj pri kosení musíte dávať pozor, aby sa do sekacích nožov nedostali popadané šišky zo stromov alebo kamene. Vstupná časť záhrady je viac-menej reprezentatívna. Jej úlohou je privítať návštevy a zároveň napovedá, čo môžu príchodiaci očakávať ďalej – predznamenáva záhradný štýl.

Východnú stranu pozemku lemuje múr obrastený brečtanom, ktorý tak vytvára nenásilnú hranicu s okolitou prírodou. Záhrada svojou rozlohou a kompozíciou budí dojem zámockého parku. Ruže, doména domácej panej, nie sú sústredené na jednom mieste – ich pestrosť a bohatosť možno obdivovať už pri vstupe na kruhovom objazde, pozdĺž plotov, ale aj za domom pri terase. Výsadbu dotvárajú okrasné trávy a pôdopokryvné trvalky, ktoré v záhonoch pôsobia ako predĺžená ruka pestovaného trávnika. Neďaleko centrálne sústredenej fontány sú na zelenej ploche akoby voľne pohodené okrasné kamenné gule. Pri severnom múre je terasa so záhradným posedením, prenosným grilom a s malou úžitkovou budovou, ktorá slúži aj ako letná kuchyňa. Vedľa sa nachádza minizáhrada s rajčinami a paprikami, ktorú maskuje živý plôtik z vtáčieho zobu, ktorý je v rovnobežnej línii s plôtikom pri fontáne. Západnú stranu lemuje železný plot obrastený ružovými krami – a to všetko na pozadí prírodného jazera, v ktorom sú okrem lekien aj sladkovodné mušle.

Čo dodať? Azda len… nezáleží na tom, kde a ako dlho si vytvárate záhradu, dôležité je, že sa v nej cítite fajn.

81192 Dominik Vlaheko	81193 Dominik Vlaheko
Kamenné gule ležérne ležiace medzi ihličnanmi	Opílený kmeň starého orecha v objatí brečtana
81194 Dominik Vlaheko	81195 Dominik Vlaheko
Kedysi k zámockej záhrade patrili aj jazerá a rybníky, ktoré sa nachádzali v jej bezprostrednej blízkosti. Pri výhľade z miniterasy za domom som si uvedomila, že naši hostitelia mali šťastie – hneď vedľa svojho pozemku totiž majú prírodné jazierko, ktoré začiatkom júna zakvitne množstvom bielych a svetložltých lekien (počas našej návštevy sa, žiaľ, už len sem-tam črtali žlté záblesky odkvitajúcich kvetov ako memento nedávnej leknovej záplavy). Podľa majiteľky vytvoriť dokonalý ekosystém na takej rozľahlej vodnej ploche, o ktorý sa navyše nemusíte starať, dokáže len príroda.	Jedna z drevených sôch. V záhrade sú spolu tri – toto je Janko, vpredu pred domom je Anička a bráničku k jazeru stráži E. T.